Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Uhorskai
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815010094
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6815010094.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému P.
F. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 03. júna 2015, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: P. F.,
nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom U., S. XXX, okres H., bez pracovného pomeru,
r o z h o d o l :
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným H. O. dňa 06.12.2014 v popoludňajších
hodinách z obchodných priestorov hypermarketu Tesco v Revúcej na ulici M. R. Štefánika odcudzili 3
ks mobilných telefónov tak, že tieto zobrali z regálov, prešli s nimi do oddelenia krmiva pre psy, kde ich
vybalili, mobily dali do vrecka, krabice tam nechali, po čom bez zaplatenia predajňu opustili, následne sa
však opäť vrátili, kde z regálu vzali ďalší mobilný telefón, ktorý s krabicou zobrali do prezliekarne odevov,
kde ho vybalili, dali si ho do vrecka a predajňu bez zaplatenia opustili, čím pre spoločnosť Tesco Stores,
a.s., Bratislava, IČO: 31321828, spôsobili odcudzením mobilného telefónu zn. Pentagram Rebel 4,7,
IMEI: 866337011239638, Pentagram 4,7 nezisteného identifikačného čísla, Pentagram Monster, IMEI:
865803013170023 a Pentagram Monster, IMEI: 8658030132828, škodu vo výške 429,96 €,
t e d a
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
t ý m s p á c h a l
spolupáchateľstvom prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť s už odsúdeným H. O., nar. XX.XX.XXXX, poškodenej strane - Tesco Stores, a.s., Bratislava,
IČO: 31321828 škodu vo výške 429,96 eur (štyristodvadsaťdeväť eur a 96 centov).
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 13.03.2015 na tunajší súd obžalobu na
obžalovaných P. F. a H. O. pre prečin krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Súd v tejto trestnej veci vydal trestný rozkaz, voči ktorému podal odpor iba obvinený P. F. a H. O. bol
trestným rozkazom právoplatne odsúdený, pričom bol zaviazaný na nahradenie celej vzniknutej škody
poškodenej spoločnosti Tesco.
Súd preto vykonal dokazovanie ohľadne viny, trestu a náhrady škody voči obžalovanému P. F., a to
vypočutím svedkov H. O., G. F., U. Č., U. P. a B. L..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol v Tescu s H. O. a F. O., pozerali si
televízory a H. O. dal do jeho košíka tri telefóny a potom išli do oddelenia potrieb pre zvieratá a keď
videli, že tam nikto nie je, tak mu H. O. povedal, nech mu dá košík a O. vybral všetky telefóny z košíka a
tam ich na regáli vybaľoval, pričom jeden vybalený telefón hodil medzi krmivo, lebo sa zľakol SBS-kára.
Jeden si vzal do vrecka H. O. a na druhý sa ho opýtal, či ho vezmem obžalovaný, ale ho nevzal, lebo sa
bál pracovníka SBS. Keď vyšli z Tesca, tak sa vonku stretol s obžalovaného bratom G. F. a povedal mu,
že či si nechce ísť ukradnúť pripravený a vybalený telefón, ktorý nechali na regáli v oddelení potrieb pre
zvieratá, lebo videl, ako O. ľahko ten telefón ukradol. Jeho brat išiel do Tesca sám, našiel ten telefón,
dal si ho do vrecka a vyšiel von bez zaplatenia. Potom ako G. F. vyšiel z Tesca, išli druhýkrát s H. O. do
Tesca a vzali ďalší, už štvrtý telefón, s ktorým obžalovaný išiel do kabínky, kde si skúšal čierne tesilky, a
preto dal tesilky na zabalený telefón v košíku, H. O. stál vedľa kabínky, obžalovaný mu podal košík aj s
telefónom a O. išiel do kabínky, zrejme aby ten telefón v kabínke rozbalil, lebo keď vyšli z Tesca spolu,
tak mal ten telefón O. vo vrecku, a preto obžalovaný len predpokladal, že ho v tej kabínke O. rozbalil,
pričom za telefón nezaplatili. G. F. si od neho požičal SIM kartu, kým bol doma, pretože on pracoval
v Čechách a potom keď odchádzal, tak mu tú SIM kartu vrátil a telefón si vzal so sebou. Ďalšie dva
telefóny mal H. O. u seba doma.
Svedok H. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň on, obžalovaný a jeho brat F. O. vošli do
Tesca. F. O. si išiel kúpiť malinovku a chipsy a oni dvaja išli pozerať ceny elektroniky. Potom prešli k
telefónom, pozerali ich funkcie, on tri telefóny vložil do košíka, pričom F. O. tam vtedy nebol, bol pri ňom
len obžalovaný. Obžalovanému povedal, že ich chce ukradnúť, pretože nemal darček na vianoce pre
ženu a deti, prešiel k oddeleniu, kde sú granule pre psy, tam rozbalil telefóny, pričom jeden mu vypadol
medzi regále, ten tam nechal a jeden si dal do vrecka a krabice nechal tam. Keď vychádzali všetci spolu
z Tesca, jeden telefón mal u seba, brat určite u seba nemal telefón a v tom čase nevedel, či obžalovaný
má alebo nemá u seba telefón, ale obžalovaný určite vedel o tom, že on má vo vrecku telefón, keď
vychádzali z Tesca.
Potom v aute rozmýšľali, že čo ďalej, tak povedal, že znova ide do Tesca pre ten telefón, čo tam ostal,
obžalovaný vedel, že ide pre ten telefón a povedal, že on si ide dobiť kredit. Obžalovaný bol s ním v
Tescu aj druhýkrát po celý čas, hľadali tam ten telefón, čo mu predtým spadol a aj ten, čo tam nechal na
regály, ale nebol tam ani jeden. Tak išli vziať ďalší telefón a on kázal obžalovanému, aby dal ten telefón
do košíka a keď ho on bral, musel vedieť, že ho idú ukradnúť, lebo videl, čo urobil O. predtým v Tescu.
Potom išli ku kabínke, kde obžalovanému povedal, aby mu v kabínke ten telefón nechal, obžalovaný
vošiel do kabínky sám, nechal tam krabicu s mobilom a potom svedok vošiel do kabínky, vybalil krabicu,
telefón si vzal a spolu s obžalovaným vyšli popri pokladni vonku, pričom za telefón nezaplatili a kredit si
obžalovaný napokon nedobil, lebo stál 6 € a on mal len 5 €.
Tie 2 telefóny, čo vyniesol z Tesca, mal celý čas doma, potom ich vrátil na políciu. Napokon telefón žene
nedaroval, lebo ona si kúpila sama a ten druhý používal na surfovanie na internete, lebo dobre išiel.
Neviem ako sa dostal jeden z kradnutých telefónov k bratovi obžalovaného G. F., pretože on G. F. v ten
deň nestretol, ani v Tescu ani pred Tescom.Svedok G. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o možnosti ukradnutia telefónu mu povedal brat P.
F., a to že je tam odložený telefón pri krmive pre zvieratá, tak on išiel do Tesca, zobral si telefón do
vrecka, ktorý bol spadnutý medzi regálmi. Na regále nenašiel žiadny telefón, našiel len ten spadnutý
medzi krmivom. Potom vyšiel von z Tesca a išiel domov. Potom na základe telefonátov od brata poslal
telefón bratovi a on ho odovzdal na polícii. Keď boli prvýkrát obžalovaný s H. O. v Tescu, tak on bol pred
Tescom a potom brat prišiel za ním a povedal mu o tom telefóne, pričom s H. O.Ó. v ten deň nerozprával.
Svedkyne U. P. a B. L. sa ku skutku vyjadriť nevedeli, iba U. P. ako družka H. O. vedela o tom, že jej
druh ukradol z Tesca mobily, ale nechcela s tým nič mať, tak si kúpila telefón sama.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné
skutočnosti:
Miesto činu je zrejmé zo zápisnice z obhliadky miesta činu a pripojenej fotodokumentácie.
Poškodená spoločnosť Tesco Stores SR, a.s. si predložila výpočet škody vo výške 429,96 eur formou
vytlačeného bloku z pokladne, čím preukázala hodnotu odcudzených telefónov.
Obžalovaný P. F. vrátil 1ks odcudzeného mobilného telefónu zn. Pentagram Monster, IMEI:
865803013128286 a odsúdený H. O. 2ks odcudzených mobilných telefónov zn. Pentagram Rebel s
IMEI: 866337011239638, resp. zn. Pentagram Monster s IMEI: 865803013170023.
Z vyjadrenia spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. súd zistil, že telefón zn. Pentagram Monster s IMEI:
865803013170023 používala U. P. a telefón zn. Pentagram Monster, IMEI: 865803013128286 používala
B. L..
Obžalovaný bol 2 krát súdne trestaný, jedenkrát za majetkovú trestnú činnosť a naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 2T 159/14 zo dňa 28.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 15.08.2014, ktorým bol obžalovaný odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Trestného
zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom
výkonu trestu na 16 mesiacov. Priestupkovo bol 3 krát postihnutý, z toho 2 krát za majetkový priestupok.
Mestom Jelšava nebol bližšie hodnotený.
V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.
Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaného zo spáchania predmetného prečinu usvedčuje hlavne výpoveď jeho už odsúdeného
spolupáchateľa, v tomto konaní po právoplatnom trestnom rozkaze voči jeho osobe, svedka H. O., ktorý
podrobne popísal priebeh celej krádeže, resp. krádeží. Z výpovede tohto svedka jednoznačne vyplynulo,
odsúdený O. a obžalovaný F. vošli spolu do obchodného domu Tesco, odkiaľ O. zobral telefóny bez
zaplatenia, a to celkovo 2 krát. Obžalovaný vedel už aj pri ich prvom vstupe do obchodného domu
Tesco, že telefóny, ktoré vložil O. do košíka a následne ich rozbalil v oddelení zvieracích potrieb, nebude
kupovať, ale že ich plánuje ukradnúť a aj napriek tejto skutočnosti vyšiel prvýkrát z Tesca spoločne s
odsúdenýmO..RovnakopridruhomvstupedoobchodnéhodomuTescoobžalovanývedel,žetamidúza
účelom krádeže mobilných telefónov, pretože sa o tom rozprávali. Pri hodnotení výpovede odsúdeného
O. v súhrne z listinnými dôkazmi má súd za preukázané, že celkovo O. v ten deň v Tescu rozbalil4 ks telefónov, z ktorých 1 ks sa stratil a 3 ks boli vynesené z Tesca a následne boli tieto telefóny
prostredníctvom obžalovaného, resp. O. vrátené poškodenej spoločnosti.
Skutočnosť, že prvé 3 telefóny pri prvom vstupe do Tesca do košíka vložil O., že ich on sám aj rozbaľoval
a v končenom dôsledku vyniesol z obchodného domu, neznamená, že obžalovaný, ktorý o tejto
skutočnosti v tom čase vedel, bol iba svedkom týchto udalostí, ako sa to on sám snažil vysvetliť vo svojej
výpovedi a brániť sa tým, že keďže ich on fyzicky nevyniesol z Tesca, nie je spolupáchateľom krádeže.
Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že konanie, ktoré možno považovať za spolupáchateľstvo
krádeže je okrem iných prípadov aj práve konanie obžalovaného F., ktorý od momentu, keď O. vložil
do ich spoločného košíka 3 ks telefónov, vedel, že ich ide O. ukradnúť, bol s ním aj v čase, keď ich O.
rozbaľoval, a to za účelom toho, aby dával pozor, či O. pri tom nikto nevidí.
Pri krádeži mobilného telefónu počas ich druhého vstupu do Tesca obžalovaný nielenže vedel, že idú
spolu po predchádzajúcej dohode s O.Ó. znovu kradnuť telefón, ktorý tam mali už vybalený a pripravený
na krádež, a dával rovnako ako pri prvom vstupe pozor, či ich pri tom nikto nevidí, ale už sa aj aktívne
zapojil do rozbaľovania telefónu, pretože po dohode s O. telefón nosil v košíku a neskôr ho nechal v
skúšobnej kabínke, aby ho následne O. rozbalil, dal do vrecka a opätovne spolu s obžalovaným vyniesol
telefón z Tesca bez zaplatenia.
Bolo by zo strany obžalovaného logické a prirodzené, že ak by tie telefóny nekradli spoločne, nemal
by obžalovaný dôvod byť pri O. pri tom, ako vybaľoval telefóny a rovnako ani pri odchode z Tesca.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v čase krádeže v podmienke, je tiež logické, že väčšiu
aktivitu pri krádež vyvíjal O. a obžalovaný len kontroloval situáciu, pretože v prípade ich prichytenia
a následného usvedčenia by obžalovanému hrozil nepodmienečný trest odňatia slobody, k čomu po
vykonaní dokazovania v prípravnom konaní ako aj hlavnom pojednávaní aj došlo.
Výpoveď svedka G. F. súd vzhľadom na to, že tento nebol v prípravnom konaní vôbec vypočutý
a jeho svedeckú výpoveď si vyžiadal jeho obžalovaný brat, považuje za účelovú, s cieľom týmto
spôsobom pomôcť obžalovanému bratovi vyhnúť sa nepodmienečnému trestu odňatia slobody. G. F.
touto výpoveďou riskuje vlastné trestné stíhanie, aj keď je zrejmé, že vzhľadom na hodnotu ukradnutého
telefónu cca. 120,- eur by sa v jeho prípade jednalo iba o majetkový priestupok. Ak by aj tvrdenia svedka
G. F. boli pravdivé, na zistenie čoho by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie s G. F. v pozícii
podozrivého alebo obvineného, obžalovaný P. F. by aj v tomto prípade bol spolupáchateľom krádeže
telefónu,pretožeposlalsvojhobratapotelefón,ktorýodsúdenýO.nechalrozbalenývTescuapripravený
naodcudzenie,čímajtýmtokonanímbynaplnilpodstatuspolupáchateľstvaprečinukrádežeajvtakomto
prípade.
Výpovede svedkýň U. P. a B. L. nemali z hľadiska posúdenia viny obžalovaného žiadny význam, pri
ich hodnotení s listinnými dôkazmi však zistil, že 2 z ukradnutých telefónov boli použité so SIM kartami
patriacimi obidvom svedkyniam.
Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa podieľal na krádežiach
predmetných telefónov spôsobmi, ktoré naplnili skutkovú podstatu prečinu krádeže spolupáchateľstvom,
uznal súd obžalovaného vinným z vyššie uvedeného prečinu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe v skúšobnej dobe odsúdenia sp.
zn. 2T 159/14 zo dňa 28.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2014, pričom sa jednalo o
úmyselné prečiny, ukladal súd obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečne. Výmeru trestu súd
určil na úplne spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona vo výške
8 mesiacov, pri prevahe priťažujúcich okolností, keďže na strane obžalovaného nebola zistená žiadna
poľahčujúca okolnosť a naopak bola zistená priťažujúca okolnosť, a to že bol v minulosti odsúdený.
Takýto trest je vzhľadom na závažnosť skutku ako aj pravdepodobnosť premeny trestu odňatia slobody
v spise 2T 159/2014 za postačujúci.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol uznaný vinným z krádeže spolupáchateľstvom všetkých telefónov
uvedených v obžalobe, zaviazal ho súd na náhradu škody, ktorá týmto jeho konaním ako aj konaním už
odsúdeného H. O. spoločnosti Tesco Stores, a.s. vznikla, a to vzhľadom na spolupáchateľstvo spoločne
a nerozdielne s už odsúdeným O..Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.