Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203532
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8811203532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcov: 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. č. XXX, štátny občan SR 2/ T. C., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XXX, štátny občan SR 3/ C. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ E. C., nar. X.XX.XXXX, bytom J. č.
XX, štátny občan SR 2/ C. C., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XX, štátny občan SR, obaja zast. JUDr. Ján
Husár, advokát, Advokátska kancelária, Štefániková 17, 066 01 Humenné, 3/ O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. č. XX, štátny občan SR 4/ V. C., nar. X.X.XXXX, bytom J. č. XX, štátny občan SR, v konaní
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu

Vranov nad Topoľu zo dňa 1.6.2012 č. k. 10C/53/2011-75, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 10C/53/2011-75 rozhodol, že žalovaní v 1. až v 4.
rade sú povinní zdržať sa vstupu, vjazdu motorovými vozidlami a parkovania motorových vozidiel na
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX katastrálne územie J., ako parcely registra “C“: parcelné
číslo 345 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 326 m2, parcelné číslo 347 - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 157 m2, a na nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXX katastrálne územie J.,
akoparcelyregistra“C“:parcelnéčíslo349-zastavanáplochaanádvorievovýmere977m2.Žalovaným

v 1. až 4. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade oprávneným
spoločne a nerozdielne, náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 99,50 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
4.5.2011 sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným v 1.- 4. rade zdržať sa vstupu a vjazdu
motorových vozidiel, parkovania motorových vozidiel na pozemkoch parcely č. 345 vo výmere 326
m2 a parcely č. 347 vo výmere 175 m2 zapísaných na LV č. XXX a na parcele č. 349 vo výmere
977 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. J.. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie

uvedených parciel s tým, že žalovaní dlhodobo využívajú ich pozemky na prejazd motorovými vozidlami
do svojho dvora a zadnej časti domu. Robia to aj ťažkými mechanizmami na dovoz palivového dreva,
stavebného materiálu a pozemku využívaným na parkovanie vozidiel patriacim tretím osobám, ktorí
prichádzajú k nim na návštevu. Viackrát vyzývali žalovaných o upustenie od takéhoto konania, preto sa
domáhajú ochrany vlastníckeho práva s poukazom na § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb.. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. J., a to parcely č. 344, 345 a 347 a rodinného domu súp.

číslo XXX, postaveného na parcele č. 344. Žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnostízapísaných na LV č. XXX k. ú. J., a to parciel číslo 348 a 349, pričom rodinný dom súpisné číslo
XX je postavený na parcele č. 348. Bezprostredným susedom žalobcov v 1. a v 2. rade sú žalovaní
v 1. a v 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, a to parciel

č. 340, 341 a 342, pričom na parcele č. 340 je rodinný dom súpisné číslo XX a na parcele č. 341
je prístavba - garáž. Žalovaní v 3. a v 4. rade sú manželia žijúci v rodinnom dome súpisné číslo XX
u žalovaných v 1. a v 2. rade a ich pasívna legitimácia plynie z využívania časti parciel žalobcov na
prepravu osobným motorovým vozidlom. Využívanie časti parciel č. 349, 345 a 347 žalovanými v 1. až
4. rade bolo preukázané nielen výsluchom žalobcov, ale aj výsluchom žalovaných na pojednávaní dňa

5.10.2011. Žalovaní v 1 až 4. rade zhodne uviedli, že dôvodom užívania časti týchto parciel je dlhodobý
reálny užívací stav a skutočnosť, že obecná komunikácia - asfaltová cesta je síce v bezprostrednom
kontakte s ich nehnuteľnosťou, parcelou č. 341 a 342 zo severnej (prednej) časti domu, avšak pre
výškový rozdiel je tam postavený oporný múr.

Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom a zistil, že prístup na parcely žalovaných v 1.-4. rade
cez parcely č. 343, resp. 352, nie je realizovateľný, nakoľko v teréne ide o skalný masív. Východný

sused žalovaných v 1.- 2. rade (vlastník parcely č. 338 a č. 337) po nenáročných terénnych úpravách si
realizovalprístupajmotorovýmivozidlamizmiestnejasfaltovejkomunikácie(viďfotoč.3,3a,2).Žalobca
na ohliadke naznačil miesto pôvodnej cesty pre vozidlá k domu žalovaných v 1.-2. rade bezprostredne
susediacich pri vstupe z asfaltovej komunikácie na parcelu ich východného suseda (foto č. 4 a 4a).

Žalobcovia v 1. a v 2. rade uviedli, že sú si vedomí toho, že žalovaný v 1.rade je imobilný, ale pre nich je

situácianeúnosná,pretoževzadnejčastidomuchcúmaťvlastnésúkromie,svojpozemoksichcúoplotiť,
pričom žalovaný v 1. rade má vyhotovené technické zariadenie pre prístup z asfaltovej komunikácie k
svojmu rodinnému domu.

Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že si chce zabezpečiť prirodzenú ochranu pre svoje maloleté dieťa, keď
sa hraje na dvore, pričom po jej dvore sa pohybujú cudzie automobily a cudzie osoby, dochádza k

drobným krádežiam. Je rozhodnutá pozemok oplotiť z hlavnej

komunikácie.

Žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že sú len právni nástupcovia pôvodných vlastníkov nehnuteľností. Na
pozemkoch, ktoré si kúpili žalobcovia v 1. a v 2. rade, podľa nich viazlo vecné bremeno bez ohľadu na ich
vôľu. Poukázali na absenciu naliehavého právneho záujmu na riešení sporu spôsobom, ktorí žalobcovia

zvolili. Žalovaní v 1.- 4. rade, okrem poukázania na dlhodobý stav využívania nehnuteľnosti, neuviedli
iné relevantné argumenty.

Súd posudzoval nárok žalobcov podľa § 123 Občianskeho zákonníka, kde vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa
§ 126 ods. 1 OZ časť vety pred bodkočiarkou, poskytuje vlastníkovi oprávnenie brániť sa v prípade

neoprávneného zásahu do výkonu jeho vlastníckeho práva, že vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.

Súdzistil,žezlistovavýzievžalobcovadresovanýchžalovanýmjezrejmásnahažalobcovriešiťsituáciu,
pričom zo zápisnice z prešetrenia sťažností vyplýva, že zo strany žalovaných nie je ochota upustiť od
využívania častí nehnuteľností žalobcov na prístup k svojmu domu. Z ohliadky súd zistil, že žalovaní

v 1. až 4. rade majú možnosť parkovať motorové vozidlá na verejnej komunikácii - odstavná plocha
(parc. č. 395) priamo pred domom žalobkyne v 3. rade, pričom takýto spôsob parkujú je bežný v
bytovkách, ak nie je možné dostať sa autom bezprostredne k svojím dverám domu. Naviac pri prevoze
imobilného žalovaného v 1. rade je možné auto pristaviť bezprostredne k technickému bezbarierovému
zariadeniu na presun invalidného vozíka na verejnú asfaltovú komunikáciu. Naviac je možné vykonať

nenáročnéterénneúpravyprevstupmotorovéhovozidlanapozemokžalovanýchzverejnejkomunikácie
spôsobom, akým to urobil ich východný sused - na mieste susediacom s ním (viď foto č. 3, 3a, 4,
4a). Argumentácia žalovaných v 1.- 4. rade o dlhodobom využívaní časti uvedených parciel na prístupk ich rodinnému domu, bez absencie bližšieho zdôvodnenia, je nepreskúmateľná. Podľa súdu, týmto
rozsudkom nie je dotknuté právo žalovaných v 1.- 4. rade domáhať sa súdnou cestou vecných práv k
cudzím veciam (podľa ustanovenia tretej hlavy, druhej časti OZ).

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobcom bola
priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku, pričom neúspešní žalovaní sú k ich
náhrade zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Proti rozsudku okresného súdu dali odvolanie žalobcovia. Žiadali zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa,
pretože došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom neboli
vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Je nesprávne právne posúdenie

veci. Rozhodnutie okresného súdu je predčasné, vynesené po neúplnom dokazovaní. Súd nevyhodnotil
nepretržitý nerušený dlhodobý výkon práva prejazdu žalovanými, kde sa súd mal zaoberať stavom, aký
bol a aký existoval od počiatku nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností žalobcami, ktorí si museli byť
vedomí existencii vecného bremena, práva prejazdu po ceste, ktorá sa tam nachádza vyše 100 rokov.
Odvolatelia sa nestotožňujú s tvrdením súdu, že po nenáročných terénnych úpravách si môžu zriadiť

prístup motorovým vozidlom z miestnej komunikácie. Pozemok žalovaných je od miestnej asfaltovej
komunikácie vyvýšený a spevnený skalným masívom, aby nedochádzalo

k zosuvu pôdy, ktorý bezprostredne ohrozuje ich stavbu. Je absolútne nepravdivé tvrdenie, že v minulosti
sa tam nachádzal prístup k domu žalovaných. Žalovaní poukazujú na význam vecného bremena, ktoré
je možné nadobudnúť aj vydržaním, ak je výkon tohto bremena najmenej po dobu 10 rokov (§ 134

Občianskeho zákonníka). Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ so zreteľom na všetky
okolností bol dobromyseľný, že mu vec patrí, alebo právo patrí. Tu žalovaní vychádzali z toho, že cez
pozemky, po ktorých vedie spevnená prístupová cesta k ich domu, bola cesta na pozemky vo vlastníctve
pozemkového spoločenstva bývalých urbárnikov obce J., v ktorej sú členmi s majetkovou účasťou a
nie vo vlastníctve žalobcov. Naviac podielové spoluvlastníctvo tohto spoločenstva je de jure podľa §

4 ods. 1 zákona číslo 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách nedeliteľné. Žalovaní boli stále
dobromyseľní, že sa jedná o oprávnenú držbu, ktorá sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod. Stačí,
ak je tu domnelý právny dôvod (titul sputatius), teda ide o to, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
bol dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Na rozdiel od preukázaného vlastníckeho práva
spravidla treba, aby vydržateľ preukázal platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť

základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačuje existencia
tohto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý je jeho vnútorným presvedčením, že sa stal vlastníkom
veci, dostatočne oprávňujúci jeho dobromyseľnosť držby. Tu sa odkazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR vo veci 5Cdo 260/2008). Keďže sa jedná o prístupovú komunikáciu k nehnuteľnostiam,
existovala pritom táto cesta od roku 1910, potom vecné bremeno sa na ňu viaže. Žiadna iná cesta cez

pozemok žalobcov k ich nehnuteľnostiam ani nevedie. Nemôže byť sporné, že i v súčasnosti patrí do
obsahu predmetného vecného bremena. Predmet vecného bremena je dostatočne identifikovaný. Podľa
žalovaných, zákonné predpoklady na vydržanie boli splnené. Išlo o spôsobilý predmet vydržania, pričom
držba žalovaných a ich právnych predchodcov bola oprávnená a nepretržitá.

Žalobcovia žiadali potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Náhradu trov

odvolacieho konania si nežiadali. Žalobcovia potvrdili, že v obci pôsobí urbárske spoločenstvo, ale
urbárska spoločnosť tvrdenú prístupovú cestu cez pozemok žalobcov nevyužívala. Robili to len žalovaní.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že urbárska spoločnosť mala vo vlastníctve kameňolom a nevyužívala tú
cestu, ktorá ide krížom cez pozemok žalobcov. Aj predseda urbariátu sa vyjadril v tom zmysle, že oni tam
nemajú žiaden interes a že vec užívania pozemkov je záležitosťou žalobcov. Podľa žalobcu v 1. rade

pôvodne sa v minulosti jednalo o jeden pozemok, ktorý užívali traja bratia. Potom došlo k vyporiadaniu
tak, že každý si odkúpil svoju čiastku. Žalobca v 1. rade uviedol, že pozemky na parcele č. 937 užíval
starší brat jeho otca, pričom jeho mama nesúhlasila s prechodom svojho švagra cez pozemky. Ale starší
brat si aj tak robil, čo chcel. Poľná cesta bola popri dome na č. 348, čo bola cesta na kameňolom, ale
cesta sa nezatočila vpravo na parcely žalobcov, ako to teraz robia žalovaní. Podľa žalobkyne v 2. rade sa

im podarilo nájsť snímok z katastrálnej mapy z roku 1948, kde je vyznačená pôvodná prístupová cesta,
kde je vyznačený prístup k domu žalovaných. Aj teraz je to možné po terénnych úpravách z verejnej
asfaltovej komunikácie na pozemok žalovaných. Podľa žalobkyne v 2. rade, parcela číslo 1695/1 bolapôvodne vo vlastníctve urbárskeho spoločenstva s tým, že do lomu sa išlo cestou popri rodinnom dome
na parcele č. 348 LV XXX, ale táto cesta potom neprechádzala cez LV č. XXX a LV č. XXX na parceli
žalovaných LV č. XXX, ale išla priamo do kameňolomu. Keď žalobcovia mali záujem uzavrieť prístupovú

cestu, tak žalovaní to nerešpektovali a robili si to, čo chceli.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistili, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomuto dodáva:

Žalobcovia sa v konaní domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva zákazom žalovaným k prechodu

cez ich pozemky na LV č. XXX a č. XXX, kde podľa žalobcov malo ísť o svojvoľné konanie žalovaných,
ktorí svojimi motorovými vozidlami, resp. tretími osobami prechádzali cez pozemky žalobcov na svoje
pozemky na LV č. XXX. Žalovaní sa bránili zamedzením prejazdu na ich pozemky s poukazom na
vydržanie práva prechodu cez pozemky žalobcov, keďže v minulosti od roku 1910 tam bola prístupová
cesta urbárskej spoločnosti. Dlhodobým užívaním mali takéto právo vecného bremena aj vydržať,

pretože právni predchodcovia žalobcov neobmedzovali žalovaných, resp. ich právnych predchodcov k
takému prístupu na pozemky žalobcov. Okresný súd pri hodnotení nároku vzniku vecného bremena
u žalovaných vychádzal z toho, že títo okrem ústnych tvrdení, neuviedli žiadny relevantný dôkaz na
tvrdené vydržanie práva prechodu cez tento pozemok. Argumentácia žalovaných v 1. - 4. rade o
dlhodobom využívaní časti uvedených parciel na prístup do ich rodinného domu bola pre absenciu

bližšieho zdôvodnenia, nepreskúmateľná. K takémuto záveru súdu prvého stupňa je potrebné prisvedčiť
s poukazom na to, že podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno obmedzuje vlastníka
nehnuteľnejvecivprospechniekohoinéhotak,žejepovinnýniečostrpieť,niečohosazdržaťaleboniečo
konať. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria k určitej veci, k osobe. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená

vznikali písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schváleného
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.
Na nadobudnutie práva zodpovedajúce vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.
V danom prípade zákon definuje vznik vecného bremena obmedzujúceho vlastníka nehnuteľnosti,

a to jednak na základe písomnej zmluvy, na základe závetu v spojení s výsledkom dedičského
konania, schválenou dohodou dedičov, alebo rozhodnutím príslušného orgánu, alebo zo zákona.
Tieto skutočnosti vzniku vecného bremena musia preukázať tí účastníci, ktorí vznik takéhoto vecného
bremena tvrdia. Žalovaný okrem tvrdenia predchádzajúceho práva prechodu cez pozemky žiadny dôkaz
nemajú. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalovaní nikdy nepreukázali relevantné tvrdenia

o tom, ž k určitému momentu (dátumu) im určitá osoba dala právo prechodu cez tieto nehnuteľnosti v
takom rozsahu, ako tvrdia žalovaní. Ak predpokladom vydržania je oprávnenosť prechodu cez pozemky
s tým, že držiteľ tohto práva prechodu mal byť za všetkých okolností dobromyseľný, tak žalovaní
nevedia doložiť žiaden relevantný dôkaz, najprv preukázanie vzniku práva prechodu vydržaním vo
vzťahu ku konkrétnej osobe, ku konkrétnej nehnuteľnosti s určením času, kedy malo vzniknúť takéto

právo prechodu ako vecné bremeno zaťažujúce vlastníkov nehnuteľností v prospech žalovaných. Je
tu pochybná dobromyseľnosť žalovaných na vydržanie práva prechodu cez pozemky žalobcov, ak sú
vyjadrenia žalobcov, že už v minulosti boli spory týkajúce sa prechodu cez nehnuteľnosti žalobcov.
Naviac je to potvrdené aj písomnými sťažnosťami žalobcov na adresu žalovaných upozorňujúcich na
neoprávnený prechod a parkovanie cudzích motorových vozidiel na ich pozemkoch. Sú to zápisy z obce

J. riešiace prešetrenie sťažností medzi účastníkmi konania prejav žalovaných, že z miestnej
komunikácie si nehodlajú urobiť prístupovú cestu

kvlastnejnehnuteľnosti.Keďžepredpokladomvydržaniaprávaprechodujedobromyseľnosťsozreteľom
na všetky okolnosti, tak takúto dobromyseľnosť nemôžu žalovaní preukázať, že oni, resp. ich právni
predchodcovia mali právo prechodu cez pozemky žalobcov. Je potrebné prisvedčiť tomu, že dlhodobý

prechod cez pozemky ešte nevytvára právo vydržania takéhoto prechodu ako vecného bremena
zaťažujúceho vlastníka nehnuteľností. Aj prípadné desaťročné trvania prechodu cez cudzie pozemky
nemôže vytvoriť vecné bremeno a práva prechodu vtedy, ak je popierané týmto osobám právo prechodu
vlastníkmi, resp. ich právnych predchodcov žalovaným nemohlo vzniknúť presvedčenie o tom, že takéto
právo prechodu vydržali, ak sú tu záznamy o tom, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia sinepriali prechod žalovaných, resp. ich právnych predchodcov cez pozemky. Preto pre chýbajúci moment
dobromyseľnosti ako podstatnej náležitosti pre vydržanie, nie je možné konštatovať, aby žalovaným
vzniklo právo prechodu cez nehnuteľnosti žalobcov, resp. že pozemky žalobcov sú zaťažené vecným

bremenom v prospech žalovaných na prechod cez pozemky žalobcov na pozemok žalovaných, ako to
má na mysli § 151m OZ, resp. že takéto právo vzniklo vydržaním (§ 134 OZ), kde nebola preukázaná
dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti, že žalovaným svedčí právo prechodu a žalobcovia sú
zaťažení vecným bremenom a právom žalovaných na prechod cez pozemky žalobcov.

Preto krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny, pokiaľ je rozhodnuté

o povinnosti žalovaných zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov v takom rozsahu, ako je
uvedenévovýrokurozsudkuokresnéhosúdu.Pretokrajskýsúdpotvrdilrozhodnutiesúduprvéhostupňa
ako vecne správne.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov
konania. Žalovaní ako neúspešní účastníci sú povinní nahradiť žalobcom trovy konania s poukazom
na § 142 ods. 1 O.s.p., a to práve na trovách vzniknutých žalobcom pri zaplatení súdneho poplatku za

súdne konanie (súdny poplatok 99,50 eur).

O odvolacích trovách bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešní
žalobcovi majú právo na náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. Keďže žalobcovia si
náhradu trov odvolacieho konania nežiadali, preto úspešným žalobcom nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.