Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209820
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8C/179/2012-96 zo dňa 22. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľovi
tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Čadca. Nesprávnosť
postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného.
Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal

existenciu prvej zákonnej podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím a to, že nepreukázal existenciu takéhoto postupu ani
rozhodnutia. Okrem nedostatku existencie tejto podmienky, navrhovateľ podľa názoru prvostupňového
súdu, nepreukázal ani vznik a existenciu škody, ktorá mu mala byť tvrdeným porušením spôsobená.
Nepreukázal v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že sa jej nemohol domôcť pri
aplikáciiinýchprávnychprostriedkov,inéhoexekučnéhotituluvrámcisúdnehokonania.Nímvyúčtované
režijné náklady nepovažoval za faktickú škodu, pretože boli vynakladané na jeho podnikateľskú činnosť

a v príčinnej súvislosti s ňou. Rovnako nemal preukázanú ani existenciu práva na náhradu nemajetkovej
ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z.. Navrhovateľ vychádzal len z predpokladov a
na ich preukázanie neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, ani nepredložil dôkazy, z ktorých by existencia
nemajetkovej ujmy bola zrejmá. Ak navrhovateľovi nejaká škoda vznikla, túto si spôsobil výlučne svojim
zavinením. Uzatváral spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi, návratnosť
úveru si nepreveroval. Na záver okresný súd konštatoval, že neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom tvrdeným porušením právnych povinností a uplatnenou škodou.

Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súdenej
veci do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na
zákonného sudcu a nestranne konajúci súd. Konštatoval, že pre takýto procesný postup nie sú splnené
zákonné predpoklady, ani v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, ani v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci nie je podľa neho v rozpore s Ústavou, zákonom
ani medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR okresný súd konštatoval, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý má

právo namietať nestrannosť súdu a ak tak robí opakovane má právo, aby sa o jeho námietke rozhodlo.
Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu
Čadca,odmietolzaplatiťzatakútonámietkusúdnypoplatok,vecpretonebolapredloženánarozhodnutie
nadriadenému súdu. Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím tohto súdu nemohlo byť porušené.
Rovnako sa vo veci vedenej pred Ústavným súdom nerieši taká otázka, ktorá by mala vplyv na meritórne

rozhodnutie vo veci a ktorú by si nemohol rozhodnúť prvostupňový súd. Prerušenie konania by bolo v
rozpore s účelom žaloby a došlo by tam len k opätovným zbytočným prieťahom v prejednávanej veci.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému
odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko tento si ich nevyčíslil a z obsahu spisu ani ich vznik nezistil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že zo strany okresného súdu mu nebolo v súlade s ust. § 114 ods. 2 druhá veta O.s.p.
doručené vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Ďalej poukazoval na to, že okresný súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jeho
právneho zástupcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. preto, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie

nedostavil, čo však nezodpovedá skutočnosti. Elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu podal
návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou. Tým riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s týmito dôvodmi. Okresný súd
tak nemohol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Už v podanom žalobnom návrhu uviedol skutočnosti,
ktorými upovedomil súd o tom, že je potrebné sudcu z rozhodnutia a prejednania veci vylúčiť. Okolnosť,

že krajský súd v týchto skutočnostiach nevzhliadol dôvod na jeho vylúčenie nič nemení na tom, že v jeho
očiach a objektívne aj v očiach verejnosti tohto sudcu nemožno považovať za nestranného. Tento jeho
záver korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trnave, Nitre a Prešove, je
tiež v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Ďalej namietal
aplikáciu ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v znení Zákona č. 412/2012 Z. z.. Výklad, podľa

ktorého mu nevznikol nárok na náhradu škody, ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní pred
účinnosťou tohto ustanovenia označil za ústavne nekonformný. Rovnako za nesprávny považoval záver
okresného súdu, že exekučný poriadok nestanovuje lehotu 15-tich dní na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. V neposlednom rade zdôraznil, že konajúci súd vo veci rozhodol bez
toho, aby vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Práve

na preukázanie okolností existencie škody navrhol vykonať dôkaz oboznámením sa s exekučným
spisom, na vyčíslenie nákladov nechal spracovať znalecký posudok znaleckou organizáciou, ktorý je
aktuálne v štádiu rozpracovania a súdu bude predložený po spracovaní. Pokiaľ však súd rozhodoval
bez oboznámenia sa s týmito listinnými dôkazmi, jeho rozhodnutie je nesprávne.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, že termín pojednávania nariadený
okresným súdom mal byť zrušený, vzhľadom na ním podané ospravedlnenie a žiadosť o zrušenie
pojednávania. Predvolanie na termín pojednávania určený na deň 22.05.2014 bol navrhovateľovi, ako
aj jeho právnemu zástupcovi riadne doručený. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo doručené aj

uznesenie Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného o nevylúčení zákonnej sudkyne JUDr.
Anny Plichtíkovej z prejednávania a rozhodovania v súdenej veci. Napriek tomu, navrhovateľ opätovne
požiadal o odročenie nariadeného pojednávania z úplne identického dôvodu - zaujatosť zákonného
sudcu, hoci mu rozhodnutie nadriadeného súdu k tejto námietke už bolo známe. Okresný súd preto
správne vyhodnotil uplatnený dôvod na odročenie ako nie dôležitý a vec prejednal a rozhodol.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania
a nadväzne konať v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia
by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade
pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť kodňatiu práva konať pred súdom a nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. V tejto
súvislosti bola o nevylúčení zákonnej sudkyne rešpektovaná aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR, ako aj výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu k neúspešným

ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.
Rovnako nie je namieste námietka odvolateľa, že nedoručením vyjadrenia odporcu k žalobnému
návrhu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Obsah predmetného vyjadrenia bol súdom riadne
oboznámený na nariadenom pojednávaní a bol doručený aj právnemu zástupcovi navrhovateľa, o
čom svedčí doručenka zo dňa 02.05.2014. Naviac podstatný obsah predmetného vyjadrenia uviedol

prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K týmto tvrdeniam sa odvolateľ bližšie
nevyjadroval.
Navrhovateľ ďalej namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení jeho novely a to Zákona č. 412/2012 Z. z.. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje
zodpovednosť navrhovateľa ako odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto pohľadu táto odvolacia

námietka nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené
napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod zaoberať sa predmetnou odvolacou
námietkou, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí. Okresný súd ust. § 9 ods. 2 Zákona
č. 514/2003 Z. z. v napadnutom rozhodnutí citoval. Svoje rozhodnutie však nezaložil na skutočnosti,
že navrhovateľ nemôže dôvodne namietať prieťahy v konaní v zmysle tohto zákonného ustanovenia,

pretože nebola podaná žiadosť na prieťahy v konaní.
Pokiaľ okresný súd nevykonával dokazovanie na preukázanie výšky tvrdenej škody navrhovateľom, jeho
postup bol správny. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom exekučného spisu,
v prípade že by sa navrhovateľ pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k týmto vykonaným dôkazom
vyjadriť. Správnosť a hodnotenie týchto dôkazov však nespochybňoval a to ani v podanom odvolaní.

Možno sa stotožniť s názorom okresného súdu, že znalecký posudok, ktorý mal byť ako listinný dôkaz
predložený navrhovateľom vzhľadom na absenciu konkrétnych skutkových tvrdení týkajúcich sa výšky
škody, ktorá by ním mala byť preukázaná, nebol pre posúdenie dôvodnosti nároku právne významný.

Na základe týchto skutočností krajský súd považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny a

tento potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu
v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu si odporca náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti

s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.