Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314227885
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314227885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697
270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátskou kanceláriou, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl.
Clementisa 10, proti odporcovi: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K., L. XX, o zaplatenie 888,53
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 888,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.8.2013 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
náhradu trov konania vo výške 53,- eur titulom súdneho poplatku a 142,78 eura titulom trov právneho

zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 5.12.2014 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 888,53 eura s príslušenstvom
- s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 23.8.2013 do zaplatenia. Svoj
návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. B. zo dňa 3.4.2013, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v systéme GSM,
v znení dodatku, vypožičal odporcovi mikroprocesorovú SIM kartu v počte 1 ks, ktorá odporcovi
umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ sa s odporcom

pri uzatvorení dodatku k zmluve dohodli, že navrhovateľ odporcovi odpredá mobilný telefón /
telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy S III white za kúpnu cenu 19,- eur s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 441,- eur.

Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, za obdobie 04/2013 - 05/2013,
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zmluvnú
pokutu 441,- eur.

Navrhovateľ preto pokusom o pokonávku zo dňa 8.8.2013 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy
za neuhradené služby vo výške 447,53 eura, ako aj zmluvnú pokutu 441,- eur. Navrhovateľ pokusom o

pokonávku vyzval odporcu na úhradu sumy do 22.8.2013.Zároveň si navrhovateľ žalobou uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.8.2013 vo výške podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci mu ho súd doručil dňa 9.2.2015.

Súd vo veci postupoval a rozhodol v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p.

Súdvykonaldokazovaniešpecifikácioupohľadávky,Zmluvouopripojení,Dodatkomkzmluve,faktúrami,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby, Pokusom o pokonávku a
takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to navrhovateľ
popísal vo svojom návrhu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky

poskytovania služieb v systéme GSM.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia
zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. b/ cit. zák., (1) Podnik má právo a) na úhradu

za poskytnutú verejnú službu.

(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/.

(12) Účastník je povinný b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Dňa 3.4.2013 uzatvorili účastníci konania zmluvu o pripojení číslo B., s účastníckym programom
AkvizičnáponukasaktiváciouslužiebMojaEurópa,Premium,TVvmobile,Orangeknižnica,Zákaznícka
zóna, Orange chat s dojednaným mesačným poplatkom najmenej 64,99 eura.

Súčasťou zmluvyopripojeníjeajdodatok,ktorýupravujerovnakoprávaapovinnostiúčastníkovzmluvy.

V zmysle čl. 2.5 písm. b/ dodatku, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v bode 2.3 Dodatku

poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a
po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM-karty alebo účastník poruší
svoju povinnosť neuskutočniť žiadny úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by
malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/ alebo Dodatku, pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľaduna to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku, alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu vo výške 441,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných
6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "druhá časť doby viazanosti"), výška zmluvnej

pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov
má ešte uplynutí od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Zmluvná
pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho
spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo

dňa 17.5.2013 (splatná 31.5.2013) vo výške 78,78 eura, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2013
(splatná 1.5.2013) vo výške 462,03 eura za poskytnuté služby na základe uzavretej zmluvy o pripojení
a jej dodatku, spolu vo výške 540,81 eura, pričom navrhovateľ si uplatnil z tejto sumy len čiastku vo
výške 447,53 eura (pokus o pokonávku z č.l. 15). Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v
zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z priloženej faktúry je preukázané, že odporca si svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to

riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil už na začiatku trvania zmluvného vzťahu,
preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 04/2013 - 05/2013
nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 447,53 eura. Táto skutočnosť bola v konaní riadne
preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako
nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej

zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona.

Pokusom o pokonávku navrhovateľ predĺžil splatnosť pohľadávky na deň 22.8.2013, prvý dňom
omeškania s úhradou žalovanej sumy je potom deň 23.8.2013.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,
účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o

najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho

plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Odporca podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď deň
splatnosti neuhradených služieb bol dodatočne určený na deň 22.8.2013 (pokus o pokonávku z č.l. 15).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol

záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci navrhovateľ svoje
záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Navrhovateľovi tak v zmysle
čl.11bod11.14Všeobecnýchzmluvnýchpodmienokvznikolododňanasledujúcehoposplatnostifaktúry
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom
navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. až odo dňa 23.8.2013, kedy základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola určená vo výške 0,5 %p.a., preto mu ich súd priznal vo výške 5,5 % ročne a vo zvyšnej časti (úroky z omeškania nad zákonnú
hranicu, t.j. 3 % ročne) súd návrh zamietol.

Predmetom konania bolo ďalej zaplatenie sumy 441,- eur z titulu zmluvnej pokuty. Hoci viaceré súdy

Slovenskejrepublikyrozhodliotom,žezmluvnápokutajeneprijateľnázmluvnápodmienka,niejemožné
tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k
zmluvným dojednaniam.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 10 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia dodatku, (1) Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť
- zaplatiť za poskytnuté služby už hneď po uzatvorení Zmluvy a dodatku k zmluve o pripojení. Pri
riadnom plnení si povinností by odporca zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu

najmenej 24 x 64,99 eura, t. j. spolu najmenej 1559,76 eura. S poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/
a ods. 10 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej
zmluvnej pokuty, t. j. 441,- eur, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá
zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami nižšia a teda vzhľadom na sumu,
ktorú odporca mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou

k výške plnenia za poskytnuté služby. Odporca, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý
svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti,
respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany navrhovateľa. Takto dohodnutú zmluvnú
pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj odporca si musí byť vedomý
plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 441,- eur za neprijateľnú zmluvnú

podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od
začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa
v rozpore s uzatvorenou zmluvou ako aj v rozpore so zákonom nemôže preto v danom prípade požívať
zvýšenú ochranu na úkor navrhovateľa ako osoby, ktorá odporcovi poskytla služby, pričom odporca za
tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak

nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor navrhovateľa. Vzhľadom
na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení, vzhľadom k tomu, že odporca si svoje
povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení a vzhľadom tomu, že zmluvná
pokuta vo výške 441 ,- eur nie je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto
dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako

to navrhovateľ žiadal svojím návrhom.

V čase uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranevysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení

Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.
z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1.1.2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §
54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej

pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká

škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými

mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže

byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška

zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže

označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol
dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy

k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo
dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah
má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní

neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane

vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluvauzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške

zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a

preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom).

Vzhľadomnauvedenéskutkovéaprávnezisteniaazdôvodneniesúdpretovyhovelnávrhunavrhovateľa
v celom rozsahu čo sa týka uplatnenej istiny vo výške 888,53 eura s tým, že zároveň navrhovateľovi
priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa, kedy uplynula aj dodatočne
určená doba na zaplatenie fakturovanej sumy za služby a zmluvnú pokutu. Súd návrh zamietol iba v

nepatrnej časti a to v úroku z omeškania vo výške 3 % p.a.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj
keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta

z výšky súdom priznaného plnenia; v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 8 O.s.p.

Trovy konania si právny zástupca navrhovateľa vyčíslil za súdny poplatok vo výške 53,- eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 142,78 eura v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
nasledovne:

- 2 úkony právnej pomoci - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ - po á 51,45 eura, spolu 102,90 eura

- 2x režijný paušál - § 16 ods. 3 - po á 8,04 eura, spolu 16,08 eura

t .j. spolu 118,98 eura + 20 % DPH, spolu 142,78 eura.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.