Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314223986
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314223986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 02 Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248
980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava, Tomášikova 23/C, proti odporcovi: D.
D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š., T. XXXX/XX, o zaplatenie 242,42 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 43,42 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške:

- 9,5 % ročne zo sumy 9,98 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 13,48 eura od 18. 11. 2011 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 9,98 eura od 18. 12. 2011 do zaplatenia,

- 9 % ročne zo sumy 9,98 eura od 18. 1. 2012 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 10. 2014 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 242,42 eura spolu s úrokom z omeškania
a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosť Slovak Telekom,
a.s.) a odporcom bola dňa 26. 5. 2011 uzavretá Zmluva o poskytovaní služby, predmetom ktorej bolo
poskytnutie služieb káblovej a satelitnej televízie, program Magio Sat v lehote viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby riadne a včas, za čo vystavil odporcovi
faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas. Tým odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť, za čo mu
následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX,
splatná 17. 2. 2012, na sumu 199,- eur.Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi tieto faktúry:

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 10. 2011, na sumu 9,98 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 11. 2011, na sumu 13,48 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 12. 2011, na sumu 9,98 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 1. 2012, na sumu 9,98 eura,

Dlžná suma uhradená nebola, čím sa odporca dostal do omeškania.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20. 11. 2013, bola pohľadávka voči odporcovi z titulu
nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny s príslušenstvom postúpená na navrhovateľa.

Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

Súd odporcovi doručil návrh s prílohami a výzvou, aby sa k nemu vyjadril, ktorá zásielka mu bola
doručená dňa 10. 3. 2015. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné

bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti návrh musí obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti

účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Prenesenie dôkazného bremena na odporcu by bolo porušením ustanovenia § 101 O.s.p., ktoré
ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme

hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti
účastníka. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.
10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že
obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými

súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu
na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá

absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)Súd vo veci rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní služby, faktúrami, oznámením
o postúpení zo dňa 25. 11. 2013, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Právny predchodca navrhovateľ spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril s odporcom v postavení
fyzickej osoby nepodnikateľa Zmluvu o poskytovaní služby tak, ako je to podrobne popísané v návrhu.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil a doručil odporcovi faktúry (uvedené vyššie), ktoré odporca
neuhradil.

Dňom 1. 7. 2010 došlo k zlúčeniu právneho predchodcu navrhovateľa a spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. a táto spoločnosť sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.,
ktorá ku dňu 30. 6. 2010 zanikla. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávku na navrhovateľa
tak, ako je to uvedené v návrhu a toto postúpenie bolo odporcovi písomne oznámené listom zo dňa 25.
11. 2013 zo strany postupcu.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 26. 5. 2011,
Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických
komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických
komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne

využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu
súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zák., Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ cit. zák., Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 43,42
eura, zmluvnej pokuty vo výške 199,- eur a úrokov z omeškania.Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi neuhradené služby faktúrami:

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 10. 2011, na sumu 9,98 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 11. 2011, na sumu 13,48 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 12. 2011, na sumu 9,98 eura,

číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 1. 2012, na sumu 9,98 eura,

a zmluvnú pokutu faktúrou číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 2. 2012, na sumu 199,- eur.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 26. 5. 2011, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca

podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Zmluva o
poskytovaní služby je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. V jej rámci
právny predchodca navrhovateľa svoje záväzky splnil, odporca povinnosť platiť cenu poskytnutýchslužieb neplnil. Právnemu predchodcovi navrhovateľa (po postúpení navrhovateľovi) tak vznikol aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona, t.j. podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľ si pred súdom podaným návrhom uplatnil úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v

spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., preto mu ich súd priznal v celej uplatnenej výške. Nárok
na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola ku dňu 18. 10. 2011 stanovená vo výške 1,5 % p.a., ku dňu 18. 11. 2011 vo výške

1,25 % p.a., ku dňu 18. 12. 2011 vo výške 1 % p.a. a ku dňu 18. 1. 2012 vo výške 1 % p.a.).

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté služby
na základe uzavretej zmluvy. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle § 43
zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr je preukázané, že odporca svoju základnú
povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto

časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb na
základe vstavených faktúr uvedených vyššie. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná. Súd
preto priznal navrhovateľovi uplatnený nárok v celkovej výške 43,42 eura, ako nezaplatené plnenie zo
zmluvy, pričom povinnosť odporcu zaplatiť cenu služieb vyplýva z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného
zákona.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi z priznanej
sumy aj úrok z omeškania vo výške určenej a odôvodnenej vyššie.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom Zmluvu tak, ako to
navrhovateľ popísal vo svojom návrhu. Účastníci zmluvného vzťahu si zároveň dohodli aj pre prípad
porušenia zmluvných dojednaní zmluvnú pokutu a to vo výške 199,- eur pri nedodržaní doby viazanosti

z dôvodov na strane odporcu. Z hľadiska formy je dohodu o zmluvnej pokute uzavretej medzi účastníkmi,
potrebné považovať za platnú, nakoľko bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme. Súd má
za to, že odporca neuhradil navrhovateľovi včas vyfakturované sumy za ním poskytnuté služby.

Nárok navrhovateľa pozostáva z neuhradených faktúr za poskytnuté služby vo výške 43,42 eura a zo
zmluvnej pokuty vo výške 199,- eur, ktorú účastníci zmluvy dohodli v prípade porušenia zmluvných

povinnosti odporcom. Odporca bol povinný včas uhrádzať ceny služieb fakturovaných navrhovateľom.

V čase uzatvorenia zmluvy už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také ustanovenie, ktoré
požadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou za omeškanie môže

byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty, poprípade aj ich
kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli
oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Jedinoupodmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku
spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301

Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §
54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej

pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší

svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť
neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť

takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej

zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol
dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo

dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má
ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 3. 2010. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných

obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva

uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy, ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať
v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za

celé obdobie viazanosti, ktorý nebol zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnostizmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.
Odporca bol zmluvne viazaný po dobu 24 mesiacov, počas ktorých mal platiť za služby min. 7,99 eura
mesačne, t.j. po dobu viazanosti minimálne vo výške 191,76 eura za poskytnuté služby, vzhľadom k

čomu by potom dojednaná zmluvná pokuta vo výške 199,- eur bola prijateľnou zmluvnou podmienkou.

Navrhovateľ však súdu nijako nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvy, kedy sa tak stalo a že
sa tak stalo práve z dôvodov na strane odporcu a preto mu bola uložená zmluvná pokuta a ani z
faktúry č. 9735987035 nevyplýva, pre aké porušenie (iné ako ukončenie zmluvy) bola pokuta uložená
a fakturovaná. Súd preto nemohol nijakým spôsobom preskúmať, či uplatnená zmluvná pokuta je

prijateľnou zmluvnou podmienkou a že bola fakturovaná a uplatnená oprávnene. Súd preto v tejto časti
návrh zamietol spolu aj s uplatneným príslušenstvom.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporca bol v konaní úspešný vo väčšej časti ako navrhovateľ, preto by mal právo na náhradu trov
konania, žiadne mu však nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.