Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 8C/211/2012 - 84 zo dňa 19. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, návrh žalobcu,
ktorým sa domáhal z titulu majetkovej škody sumy 2.186,79,- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumy
437,36,- €, zamietol, o trovách konaniach rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej návrh žalobcu zo dňa 14. 11. 2014, doručený súdu dňa

18. 11. 2014, ktorým sa domáhal prerušenia konania zamietol,
keď mal zato, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania, keďže o námietke žalobcu
bolo rozhodnuté zákonným postupom, a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým
rozhodnutím nadriadený súd zákonného sudcu, ktorému vec bola pridelená
na prejednanie a rozhodnutie, z prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil. Okresný súd vec
právne posúdil podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Čo sa týka žaloby vo veci samej, okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v
danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný súd o žiadosti súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorou žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er/2461/2010 rozhodol uznesením zo dňa 06. 06. 2011
tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, pričom žiadosť súdneho exekútora
bola súdu doručená dňa 04. 10. 2010. Okresný súd dospel ďalej k záveru, že rozhodnutím, ktorým sa

zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rovnako nie je rozhodnutím nezákonným.
Okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký časový úsek,
ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného súdu. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci ÚS/46/2001,I. ÚS/66/2002, II. ÚS/57/2001, I. ÚS/63/2000 a I. ÚS/42/2002. Súd návrh navrhovateľa zamietol ako
nedôvodný v celom rozsahu z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal,
že by v exekučnej veci na základe ktorej podal návrh došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda

nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona. Vec právne
posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) a § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,
2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z..

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci

žalovanýmalvoveciplnýúspech,vspojenískonanímmuvšakžiadnetrovynevznikli,pretosúdrozhodol
tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní, okrem iného, namietal najmä porušenie jeho práva
nakontradiktórnysúdnyproces,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutné

na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň musia mať možnosť
sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred
vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu bolo
doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený

so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod
nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu,
že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním
súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok
spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil

podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť

len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a
nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný súd preto nemal vec meritórne prejednať.
Vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo
strany exekučného súdu. Namietal, že súd sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a

nemajetkovou ujmou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na
opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p.
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku,

ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky
žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu

na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil,
aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo
na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými

predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu
zistil, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň
19. 11. 2014, na toto pojednávanie bol s dostatočným časovým predstihom predvolaný právny zástupca
žalobcu ako aj žalovaný, pričom žalovaný písomné vyjadrenie k veci doručil súdu

až dňa 18. 11. 2014, t. j. deň pred pojednávaním. Za situácie, že žalobca, ani jeho právny zástupca sa
na pojednávanie nedostavili, nebolo možné pred vynesením rozsudku prvostupňovým súdom doručiť
vyjadrenie žalovaného k návrhu. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie
riadne predvolaný a na pojednávanie sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, nemožno považovať
postup prvostupňového súd, ktorý vo veci konal aj rozhodol na pojednávaní dňa 19. 11. 2014 za

nesprávny. Odvolací súd
ďalej poznamenáva, že z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že v obdobných veciach
žalovaný podáva rovnaké vyjadrenie k obsahu skutkovo aj právne totožných žalôb žalobcu, pričom
žalobca podal obdobné veci na Súdy Slovenskej republiky v počte
niekoľko desiatok tisíc vecí, teda je nepochybné, že už v čase rozhodovania o predmetnej veci, mal

vedomosť o stanovisku žalovaného v jeho žalobe. Keďže žalobca
bol na pojednávanie riadne predvolaný a na pojednávanie sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil,
nemožno považovať postup prvostupňového súdu, ktorý vo veci konal
a aj rozhodol na pojednávaní dňa 19. 11. 2014 za postup nesprávny,
ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 19. 11. 2014, účastníci na toto
pojednávanie boli riadne predvolaní.

Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
a aj napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa 14.
11. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestranného súdu a sudcu.

Keďže žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a
jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na
zrušenie nariadeného pojednávania.
Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť.

Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva, nemôže byť prejednanie veci
bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný považované za
postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného pojednávania, oboznámiť sa s
obsahom spisu, listinnými dôkazmi, a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve
zo správania sa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v

marenípostupusúduprejednaťvecvprimeranejlehotebezprieťahov.Napriektomu,ženapojednávanie
sa nedostavil
ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol,
že nežiada o odročenie pojednávania, okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O.
s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty. Súdna prax je ustálená na závere,

že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom a súd musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/243/2013 zo dňa 25. 04. 2013,
IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012). Za situácie, že okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil,

že žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená dňa 04. 10. 2010 a exekučný súd
uznesením zo dňa 06. 06. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, uznesenie zo dňa
06. 06. 2011 bolo účastníkom exekučného konania doručované v primeranej lehote, uvedený postup a
obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom
konaní. Postup exekučného súdu je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo
exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresný súdom
(čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti), je ústavne akceptovateľná
aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi
Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veci sp. zn. II.ÚS/245/2013, IV.ÚS/606/2012.

Okresný súd rovnako správne vyhodnotil neexistenciu nároku žalobcu na náhradu majetkovej ujmy a
nemajetkovej ujmy, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mu mala vzniknúť
aj z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď tento vykonal opätovné posúdenie
práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, je toho názoru, že exekučný súd
v konaní 2Er/2461/2010 vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota v súlade s ustanovením § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
(ďalej len „Exekučný poriadok“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Keďže preskúmaním exekučného titulu vo forme

rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že tento exekučný titul
je v rozpore so zákonom, dospel exekučný súd k správnemu záveru, že v danej veci
nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd naviac
poukazuje na to, že voči uzneseniu okresného súdu č. k. 2Er/2461/2010 - 39,
ktorýmsúdžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol,oprávnený

(v tomto súdnom konaní žalobca) nepodal voči tomuto uzneseniu odvolanie, rozhodnutie súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 07. 2011 a okresný súd následne uznesením č. k. 2Er/2461/2010 - 41
zo dňa 22. 08. 2011 exekučné konanie zastavil,
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 10. 2011. Žalobca teda nevyužil riadne opravné
prostriedky a riadnym inštančným postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia, ktorým

súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a až následne sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
týmto rozhodnutím žalobcovi spôsobená.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje

na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie,
ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, ďalej existencia škody
a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z

rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri výkone
verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup
nebol v konaní zistený,

naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade
so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo
k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom,nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa
dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody, príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri

rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že

žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.