Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216156
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113216156.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu: Q. L., a.s. so sídlom v X., J. č. XX/A , IČO:
XX XXX XXX, práv. zast. a/k/z/a advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Z., O. č. 5, proti žalovanému Y.
L., bytom J. nad P., X. č. XXX/X za účasti vedľajšieho účastníka C. združenie slovenských spotrebiteľov
AZ so sídlom v U., L. č. XX, N.: XX XXX XXX, práv. zast. Y.. Y. W., advokátom so sídlom v S. R., nám.

Y. H. č. 1 o zaplatenie 581,38€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne
zo dňa 16.10.2013 č.k. 14C/141/2013-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 321,68 eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy321,68eurod03.04.2012dozaplatenia,všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobca zmietol. Žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, spoločne a nerozdielne vo výške
12,65 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet a/ k/ z/ a/ Advokátska kancelária, s.r.o.. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 700,-€ za celkovú odplatu 259,70€ (68,72€
úrok a 190,98€ poplatok). Celkove mal dlžník vrátiť dlh v sume 959,70,-€ v 52 týždenných splátkach
po 14,70€ a poslednú splátku po 210€, v dohodnutej dobe splatnosti, pričom je nesporné že ku dňu
vyhlásenia rozsudku bola zaplatená suma 378,33€ ( 25 splátok po 14,70€ a jedna splátka 10,82€).
Ustanovenie čl. I zmluvy zavádza spotrebiteľa uvedením nepravdivých údajov, pretože skutočná RPMN
(ročná percentuálna miera nákladov) pri poskytnutom úvere 700,-€ s celkovým poplatkom za správu

úveru 190,98€ po rozpočítaní 18,45€ na jednu týždennú splátku, pokiaľ by bola dojednaná totožná
výška mesačných splátok a malo by sa vrátiť spolu 959,40€, vôbec nepredstavuje 72,22% ako je
uvedené v zmluve, ale v skutočnosti predstavuje sumu 92,19%, čo možno označiť za úžeru. V danom
prípade súd uplatnil sankciu uvedenú v ust. § 11 ods.1 písm.b/ citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. a
úver z dôvodu nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa súd
považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celého zostatku dlhu

v sume 321,68€ (700,-€ požičaných - 378,33€ žalovaným už zaplatených). Posledná splátka mala byť
uhradená dňa 02.04.2012. Dňom 02.04.2011 bol úver splatný a dňom nasledujúcim sa dostal žalovaný s
plnením dlhu do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať popri plnení sumy 321,68€ aj úrok
z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a nar.
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, pričom výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Ku 3.04.2011 bola základná úroková sadzba ECB 1%, čiže výška úroku zomeškania predstavuje 9% ročne (1% + 8 percentuálnych bodov). A vo zvyšku istiny ako aj úrokov z
omeškania súd návrh z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1-3, ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, §

9, § 11 zákonníka č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal čiastočnú náhradu trov konania. Žalobca si uplatnil trovy
konania v sume 126,48€, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 34,50€ a trovy právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 38,18€/ úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 10.6.2013 a
podanie žaloby na súd dňa 28.6.2013 ) + 2x 7,81€ paušál podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm.a,b/, §

16 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca si uplatnil pohľadávku , ktorá vyčíslená ku dňu 16.10.2013 predstavovala sumu 661,94€. Súd
priznal dlh v sume 366,25€, teda v 55% mal žalobca úspech a 45% neúspech, pomer úspechu a
neúspechu je 10% ( 55-45). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania 10% vo výške 12,65€,
ktoré mu bude povinný zaplatiť žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane, spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil

tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnemu skutkovému stavu, a to z dôvodu, že aplikoval nesprávny postup pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov, čo bola iná vada v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. S poukazom na ust. § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. mal za to, že do celkových nákladov
spotrebiteľa je potrebné započítať nie len samotný poplatok za správu úveru, ale aj zmluvne dojednaný

úrok. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení však uvádza len výšku úveru 700 eur s celkovým
poplatkom za správu úveru 190,98 eur. Mal za to, že pri výpočte RPMN súd vychádzal zo zle zisteného
skutkového stavu a na výpočet RPMN použil nesprávny postup. V zmysle vzorca na výpočet RPMN
je potrebné počítať so sumou poskytnutého úveru, celkovými nákladmi, výškou splátky ako aj počtom
splátok, frekvenciou splácania a jeho priebehom. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere č.

9551110063 boli dojednané splátky v celkovom počte 52, v týždennej frekvencií vo výške 14,70 eur
a poslednej splátke 210 eur, pri priebehu splácania 50 rovnomerných splátok a poslednej 52 splátke
vo výške 210 eur. Súd však v rozpore so vzorcom na výpočet RPMN, ktorý umožňuje zvoliť si aj
nerovnomerný priebeh splácania, ktorý bol dojednaný aj v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
z vlastnej iniciatívy z neznámeho dôvodu aplikoval vlastný spôsob splácania a to v 52 rovnomerných

splátkach s výškou týždennej splátky 18,45 eur, pričom zrejme vychádza z hypotézy, že ak by bola
dojednaná totožná výška mesačných splátok malo by sa vrátiť 959,40 eur, pričom RPMN predstavuje
91,12%. Dôvodil, že súd sa pri výpočte RPMN odklonil od zmluvných dojednaní o nerovnomernom
splácaní (51+1), pričom si zrejme do aplikácie umožňujúcemu výpočet RPMN výlučne na základe
rovnomerného splácania dosadil iné hodnoty, čoho následkom bol výsledok jeho výpočtu iný ako

navrhovateľom riadne a v súlade so zákonom vypočítaná RPMN uvedená v zmluve. Výpočet RPMN
súdom prvého stupňa vo výške 92,19% ročne je nesprávny a vznikol nesprávnym postupom súdu,
pričom na základe toho súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o zlom výpočte RPMN ako o
dôvode pre uplatnenie sankcie podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Namietal záver
súdu prvého stupňa, že výška RPMN je úžerou, keď zákonodarca sám stanovil RPMN vyššiu

ako 100%. Mal za to, že súd nedostatočným odôvodnením svojho postupu pri výpočte RPMN
ako aj neodôvodnením svojich záver o údajnej úžere, spôsobil nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia.
Dôvodil, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú platné právne predpisy a predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonné podmienky vyžadované pre jej platnosť, úročnosť a
možnosť zaťaženia poplatkom ako cenou za poskytnutie úveru. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalovaný a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (v zamietajúcej
časti a vo výroku o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods., 1, §214

ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi zámermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na

zdôraznenie správnosti a k námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

V danej veci je základom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2011. Je nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere platnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný
ako spotrebiteľ bol nepochybne v danom prípade z hľadiska informovanosti pri uzatváraní zmluvy

a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a mal na výber, buď zmluvu vopred naformulovanú
dodávateľom akceptovať, a to zo všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Za týchto
okolností je možno dosiahnuť faktickú rovnosť len zásahom súdu. Súd prvého stupňa preto správne
postupoval, keď v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. skúmal podmienky, dohodnuté v zmluve o úvere a
posudzoval ich v súlade so zákonom. Občiansky zákonník tiež vo svojom ust. § 54 ods. 1 určuje
všeobecné pravidlo, že zmluvné podmienky, upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zmluva účastníkov zo dňa 04.04.2011 je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a ako taká musí
obsahovať i údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) v opačnom prípade sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na znenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ročná percentuálna
miera nákladov je najdôležitejším indikátorom ceny úveru alebo pôžičky. Jedná sa o zloženú úrokovú
mieru prepočítanú na jeden rok, ktorá však nezohľadňuje len samotné úroky, ktoré za pôžičku spotrebiteľ
zaplatí, ale aj všetky poplatky, ktoré si spoločnosť pôžičku poskytujúca zaúčtuje. RPMN majú zo zákona
povinné uvádzať banky, tak aj splátkové spoločnosti, tak vo svojich ponukách, ako aj v zmluve. RPMN

musí byť vyjadrená vo forme ročného percentuálneho podielu z hodnoty poskytnutého úveru, RPMN
musí byť vyjadrená v % a vypočítaná zákonným spôsobom, preto inštitúcie nemôžu cez tento ukazovateľ
zavádzať finančného spotrebiteľa. Podľa prepočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) podľa
dohodnutých zmluvných dojednaní účastníkov obsiahnutých v ich zmluve o úvere, podľa interaktívnej
kalkulačky zverejnenej na portály Finance ministerstva financií SR pri úvere 700 eur splácanom po dobu

52 týždňov po 18,45 eur (t.j. 51 týždenných splátok po 14,70 a v 52 splátke v sume 210 eur) je
RPMN 92,19% a odporca by mal z titulu poskytnutého úveru zaplatiť 959,40 eur. Keďže v zmluve o
úvere navrhovateľ uviedol údaj RPMN vo výške 72,22%, to znamená podstatne nižší ako je správny,
odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvéhostupňa,žeideoklamlivýúdaj,ktorýmôžespotrebiteľ
ovplyvniť a zavádza ho. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaju je treba hodnotiť ako keby údaj RPMN

nebol uvedený, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Z uvedených dôvodov treba úver
poskytnutý žalobcom žalovanému považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa preto
správne postupoval, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku dlhu v sume 321,68 eur (700 eur
úver - 378,33 eur žalovaným už zaplatených) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov
odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .