Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213923
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114213923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa J. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. K., R. XX, právne zastúpeného Mgr. Alanom Zvarom, advokátom, advokátska kancelária so
sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, proti odporcovi DTR trucking, s. r. o., so sídlom Selce, Nová 552/19,
IČO: 46 825 649, zastúpeného JUDr. Petrom Škondejom, advokátom, advokátska kancelária Banská
Bystrica, Kuzmányho 5, o zaplatenie 1.646,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12Cpr/2/2014 - 58 zo dňa 20. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ;

navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.646,25
EUR s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 05. 07. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
pozostávajúcezosúdnehopoplatkuvovýške98,50EURazprávnehozastúpeniavovýške483,17EUR,
všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku. V prevyšujúcej časti, ktorou navrhovateľ
požadoval úrok z omeškania vo výške 5,25 % z uplatnenej dlžnej sumy od 01. 05. 2014, okresný súd
návrh zamietol. Mal za preukázané, že navrhovateľ ako zamestnanec právneho predchodcu odporcu
(DTR group, s. r. o., IČO: 45 921 326, ktorý zanikol zlúčením a jeho právnym nástupcom sa stal

odporca) na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07. 02. 2014 vykonával od 07. 02. 2014 do 29. 03.
2014 pre odporcu zahraničné pracovné cesty, za ktoré mu odporca ako jeho zamestnávateľ nevyplatil
cestovné náhrady za stravné. Navrhovateľ uviedol, že doklady odovzdal pri návrate z pracovnej cesty
v sídle firmy na Robotníckej ulici 6, spolu s kľúčmi od vozidla, výpisom cestovných náhrad a dokladmi
o odovzdaní CMR zahraničnému partnerovi a preukazujúcimi nakládku a vykládku tovaru. Odporca
nenamietal správnosť a úplnosť údajov z karty vodiča, ktoré boli pripojené k návrhu. Tvrdil, že mu
navrhovateľ nepredložil doklady potrebné na vyúčtovanie zahraničnej pracovnej cesty, kartu vodiča a

nákladné listy „CMR“. Okresný súd urobil záver, že navrhovateľ odporcovi odovzdal všetky písomné
doklady potrebné na vyúčtovanie cestovných náhrad podľa § 36 ods. 7 Zák. č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách na vrátnici právneho predchodcu odporcu dňa 29. 03. 2014. Okrem toho kópie
nákladných listov CMR odoslal navrhovateľ právnemu predchodcovi odporcu poštou 08. 04. 2014
a výpis z karty vodiča 04. 06. 2013. V pracovnej zmluve nebolo špecifikované, aké doklady má
zamestnanec predložiť k vyúčtovaniu zahraničnej pracovnej cesty, navrhovateľ si povinnosť splnil
odovzdaním denných záznamov, CMR a ostatných dokladov súvisiacich s vykonanou prepravou v

sídle prevádzky právneho predchodcu odporcu. Odporca sa nedomáhal vydania kľúčov od vozidla
ani neukončil pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu porušenia pracovno-právnych predpisov.
Doručenie požadovaných dokladov bolo preukázané najneskôr ku dňu 24. 06. 2014 poštovou pečiatkou
na obálke s uvedenými písomnosťami, ktoré si odporca neprevzal. Výšku cestovných náhrad v sume1.646,25 EUR okresný súd zistil z výpisu z karty vodiča a z výšky stravného, určenej Opatrením
Ministerstva financií č. 401/2012 Z. z., zníženej o 25 % podľa pracovnej zmluvy. Odporca sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Pri určení začiatku omeškania okresný súd vychádzal z § 36

ods. 8 zák. č. 283/2002 Z. z., podľa ktorého mal odporca po doručení dokladov 24. 06. 2014 desať dní
na vyúčtovanie pracovnej cesty. Uvedená lehota uplynula 04. 07. 2014 a nasledujúcim dňom 05. 07.
2014 sa odporca dostal do omeškania, kedy bola výška úroku 5,15 %.

Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 145 ods. 1 Zákonníka práce (zák. č. 311/2001 Z. z.), § 2, §
4, § 13 ods. 1, ods. 6, § 36 ods. 7, ods. 8 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s § 1

Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného
pri zahraničných pracovných cestách. Na zdôvodnenie úroku z omeškania § 517 ods. 2 OZ v spojení
s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Okresný súd priznal navrhovateľovi, ktorý bol neúspešný iba v nepatrnej časti, plnú náhradu trov
konania voči neúspešnému odporcovi, a to za súdny poplatok 98,50 EUR a trov právneho zastúpenia
advokátom za štyri úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1vyhl. č. 655/2004 Z. z. (prevzatie zastúpenia,

predžalobná výzva, podanie návrhu na súd, zastupovanie na pojednávaní) po 79,41 EUR. Ku každému
úkonu patrí paušálna sumu náhrad 32,51 EUR (3 x 8,04 EUR a 1 x 8,39 EUR). V súvislosti s účasťou
právneho zástupcu na pojednávaní priznal stratu času 83,88 EUR za 6 polhodín (6 x 13,98 EUR) a
cestovné náhrady motorovým vozidlom Škoda Octavia tdi, ev. č. A.zo sídla advokáta vo Veľkom Krtíši
do Banskej Bystrice a späť za 192 km pri spotrebe 3,9 l/100km v sume 44,16 EUR, spolu v sume 483,17

EUR

Proti rozsudku podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie odporca.
Zopakoval, že nespochybňuje nárok navrhovateľa na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste ako
na zákonnú dávku, avšak navrhovateľ mu riadne neodovzdal relevantné údaje. Bez vyúčtovania
zahraničnej pracovnej cesty odporca nie je schopný vyúčtovanie vykonať, pričom z fotokópie nie je

možné kontrolovať ich pravosť a pravdivosť. Tak isto odporca nemal k dispozícii kartu vodiča, ktorá
neslúži na výpočet cestovných náhrad, len na evidenciu pracovného času vodiča, preto nie je podkladom
pre výpočet diét. Bolo povinnosťou vodiča po 28 dňoch stiahnuť údaje z karty vodiča pre potreby
zamestnávateľa. Tieto údaje obsahujú pracovnoprávne informácie, preto ich mal navrhovateľ poskytnúť
len odporcovi, ktorý je povinný údaje archivovať pre potreby kontroly. Podklady a výsledky získané

odčítaním údajov z karty vodiča u neznámej osoby považuje odporca za získané v rozpore s pracovnou
zmluvou a právnou úpravou, čo spôsobuje neprípustnosť takého dôkazu. Na pojednávaní 20. 01. 2015
síce okresný súd umožnil odporcovi vykonať odčítanie potrebných údajov, avšak z dôvodu neprítomnosti
odporcu to nebolo možné. Navrhovateľ ďalej neodovzdal originály nákladných listov CMR, len ich
kópie, preto ich kontrolu nemohol objektívne vykonať. Navrhol, aby navrhovateľ predložil vyúčtovanie

pracovných ciest na tlačive, ktoré odporca vydal navrhovateľovi pred nástupom pracovnej cesty. Za
kľúčovú považoval svedeckú výpoveď odporcu a samotné odčítanie karty vodiča zariadením odporcu
ako zamestnávateľa navrhovateľa. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1, 2 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.2
OSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje.

Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok
ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných
výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Podľa § 13 ods. 6 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení platnom do 28. 02. 2015,
so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno
dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne

od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie
stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25%.

Podľa § 36 ods. 7 zák. č. 283/2002 Z. z. zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní odo
dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona
predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný

preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo
vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť
zakladajúca nárok na náhrady skončená.

Podľa § 36 ods. 8 zák. č. 283/2002 Z. z. zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní

odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti
zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v
kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom
predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

Odporca založil svoju obranu na tvrdení, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť potrebnú na kontrolu
údajov a riadne vyúčtovanie stravného. Pritom opomína, že riadne plnenie povinností odporcu ako
zamestnávateľa a prepravcu vyžadovalo, aby sa v prípade dôvodných pochybností o správnosti
predložených dokladov sám domáhal ich vydania od navrhovateľa. Odporcovi nič nebránilo najneskôr
v priebehu konania na okresnom súde poskytnúť potrebnú súčinnosť a odstránil tak svoje pochybností

o uplatnených nárokoch, čomu sa navrhovateľ nebránil.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer po skončení jeho
pracovnej cesty v skúšobnej dobe ku dňu 31. 03. 2014 a že navrhovateľa listom z 01. 04. 2014 vyzval
na predloženie kópii nákladových listov CMR, a že z toho dôvodu pozastavil vyplatenie cestovných
náhrad. Na uvedenú výzvu navrhovateľ odpovedal listom zo dňa 04. 06. 2014, ktorý odporca v odbernej

lehote neprevzal. V zhode s uvedenou písomnou odpoveďou navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že
potrebné doklady odovzdal po skončení pracovnej cesty. Ak prípadne porušil pracovnú zmluvu, odporca
mal možnosť obrátiť sa na súd, ale nemal právo zadržiavať mu cestovné náhrady. Odporca nemal dôvod
neprevziať písomnosti adresované na adresu sídla jeho firmy, ktoré sa nezmenilo ani potom, čo počas
konania došlo k zániku pôvodného odporcu (zamestnávateľa navrhovateľa) z dôvodu zlúčenia. V tej

súvislosti okresný súd správne ďalej konal s odporcom, ktorý sa stal právnym nástupcom pôvodného
odporcu až v priebehu konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení okresný súd vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a svoje zistenia náležite

vyhodnotil. Okresný súd správne prihliadal na skutočnosť, že odporca okrem písomne podaného odporu
svoje tvrdenia ničím v priebehu konania nepreukázal. Okresný súd preto správne vychádzal z listinnýchdôkazov predložených navrhovateľom. Odporca nespochybnil predložené vyúčtovanie stravného.
Navrhovateľ aj podľa odvolacieho súdu preukázal povinnosť odporcu vyplatiť z toho dôvodu požadované
peňažné plnenie. Okresný súd pri počítaní lehoty, v ktorej mal odporca vykonať vyúčtovanie stravného

vychádzal z nedoručenej poštovej zásielky obsahujúcej vyúčtovanie, ktorú si odporca v sídle spoločnosti
neprevzal. Proti správnosti výroku, ktorým okresný súd odôvodnil omeškanie odporcu účastníci konania
nenamietali, preto odvolací súd nemal dôvod v tejto časti rozhodnutie okresného súdu meniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, na ktoré poukázal prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Výrok, ktorým okresný súd v prevyšujúcej

časti uplatnených úrokov z omeškania návrh zamietol, nebol napadnutý odvolaním, a preto ostáva týmto
rozhodnutím nedotknutý.

Okresný súd rozhodol správne aj v prípade súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, kde vychádzal z
úspechunavrhovateľavkonaníavsúladesvyhláškouMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, teda

podľa úspechu v odvolacom konaní. Úspešný navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
v zmysle § 151 ods. 1 OSP, tieto trovy nevyplývajú ani z obsahu spisu. Odvolací súd preto navrhovateľovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.