Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Tatranská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513207906
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513207906.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r. o., so
sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. Y., H.: U. XXX/X, XXX
XX I. V., T.. X.X.XXXX, v konaní o 1.478,43 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 1478,43 eur spolu s
úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 31.5.2012 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Žalovaný sa k veci vyjadril len všeobecne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe ktorých zistil tento
skutkový stav:

Žalobca v žalobe opísal udalosti, ktoré vznikli ohľadom predmetného záväzkového vzťahu tak, že

právnypredchodcažalobu VÚBa.s.ažalovanýuzavrelidňa16.11.2007zmluvuč.XXXXXXXXXX,ktorej
súčasťou boli tiež Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Právny predchodca žalobcu VÚB
banka a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania, splácania ako aj
podmienky pri neplnení povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Vzhľadom na to,
že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca od
zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy 1568,43 eur. Tá pozostáva z dlžnej istiny
1495,72 eur a kapitalizovaného úroku z omeškania 72,71 eur, pretože žalovaný zaplatil dňa 21.3.2012

sumu 30 eur, dňa 26.4.2012 sumu 30 eur, a dňa 30.5.2012 sumu 30 eur.

čím dlh činí 1478,43 eur.

V podaní zo dňa 8.12.2014, ktorým reagoval na výzvu súdu, aby 1/ predložil odstúpenie postupcu
od zmluvy, 2/ výzvu postupcu na zaplatenie dlhu (v zmysel tvrdenia časti III. veta prvá žaloby), 3/
dôkaz o tom odkedy bola žalovanému zastavená možnosť ďalšieho čerpania kontokorentu, žalobca
špecifikoval, že :-dňa16.11.2007pôvodnýveriteľ uzatvorilsožalovanýmZmluvuobežnomúčteaposkytovaníproduktov
a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie účtu ako aj povolené prečerpanie na
účte po splnení kritérií stanovených bankou

- že na účte žalovaného boli vykonané debetné operácie v celkovej výške 3453,34 eura (platby + výbery
2635,60 eura, poplatky 136,50 eura, debetné úroky 681,24 eura) a kreditné operácie v celkovej sume
1957,62 eura ( prijaté platby 1944,20 eura+ kreditné úroky 0,01 eura a kreditný zostatok 13,41 eura)

- úrok z omeškania v sume 72,71 eura bol rátaný v sadzbe 25% ročne v zmysel platných úrokových
sadzieb pre nepovolený debet

- z priloženého výpisu z účtu vyplynulo, že posledná kreditná operácie bola realizovaná dňa 3.6.2008

Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca súdu predložil súdu

1/ Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb z 16.11.2007 z ktorej súd zistil, že touto
zmluvoubolžalovanémuzriadenýbežnýúčetč.XXXXXXXXXX.Včasti„Flexidebet“jevyznačené:„áno“
- povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou, že
úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,9% ročne a že jej výška môže

byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, čo banka vyhlasuje zverejnením. Ohľadom platobnej karty
je vyznačený typ karty Medzinárodná. PK VISA elektron, denný limit ATM: 15000 Sk, maximálny denný
limit 15 000 Sk a vo všetkom ostatnom bol poukaz na VOP a Sadzobník. Na základe uvedenej zmluvy
sa postupca zaviazal vydať žalovanému debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a
hotovostných platieb na ťarchu alebo v prospech účtu, u ktorému bola platobná karta vydaná.

Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že zmluva sa v rámci viacerých možností produktov a služieb zmieňuje
o kontokorentnom úvere len všeobecne bez uvedenia nejakých konkrétností.

2/ Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 24) vyplýva, dátum posledného črpania bol 27.6.2008,
že posledný kreditný vklad bol dňa 30.6.2008, že úroková sadzba pre úkor z omeškania je 25 % ročne

3/že postupca zmluvu o bežnom účte vypovedal dňa 13.6.2011 (čl. 41)

4/pohľadávkuvočižalovanémupostúpilpôvodnýveriteľnažalobcu zmluvouopostúpenípohľadávokzo
dňa8.12.2011avzmysleprílohyč.1 bolzaevidovanýdátumotvoreniaúčtu16.11.2007,poslednýdátum
prečerpania dňa 27.6.2008, omeškanie trvalo ku dňu postúpenia 1150 dní, posledný kredit 30.6.2008
a ku dňu postúpenia pohľadávky istina činila 1495,72 eura a úrok z omeškania v sadzbe 25 % ročne
72,71 eur.

Žalobca v podaní zo dňa 7.4.2015 doplnil, že žalovanému bolo nastavené povolené prečerpanie 730,27
eur (22 000 Sk) formou kontokorentného úveru a keďže žalovaný prestal spĺňať podmienky pôvodného
veriteľa pre poskytnutie povoleného prečerpania, povolený debet bol žalovanému zrušený a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlhu. Zároveň oznámil, že listinnými dôkazmi o poskytnutí povoleného
prečerpania na účte a o jeho zrušení žalobca nedisponuje.

Z výpisu z účtu (čl 58, 59) vyplýva, že na základe vydanej debetnej platobnej karty v deň zriadenia účtu
žalovaný uskutočňoval výbery z účtu len vlastných finančných prostriedkov, pričom kontokorent v sume
22 000 Sk ( 730,27 eura) bol žalovanému poskytnutý až dňa 31.3.2008. Na účte sa pripisovali nielen
kreditné sumy ale aj odpisovali sumy reálne použité žalovaným (platby, výbery z ATM), ako aj úroky z
úveru a to aj na také na ešte nevznikol nárok (3 x zaúčtovaný poplatok za spracovanie exekúcie (?).

Súdu bola tiež predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
16.4.2012 (čl. 12). Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva,že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 1836,80 eura ako záväzok, vzniknutý zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX,pozostávajúcizosumyistiny1465,72eura,ostatnéhopríslušenstva podľazmluvy72,71
eura , z úroku z omeškania 25% ročne zo sumy 1465,72 eura za dobu od 15.11.2011 do dňa splatnosti

poslednej splátky podľa tejto Dohody a nákladov na inkasné konanie 150 eur.

V bode 3.1 dohody sa zaviazal splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v 7 mesačných splátkach
k 25. dňu v mesiaci po 30 eur, dátum prvej splátky bol 25.4.2012 a posledná dňa 25.10.2012 a to všetko
v zmysle splátkového kalendára s podrobným rozpisom splátok. V bode 3.4. je zakomponovaný text
sa dlžník zaviazal k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy a príslušných úrokov z

omeškania. Posledná veta znie: Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch

Žalovaný pred súdom prezentoval, že bankou poskytnutú kartu poskytol pre potreby svojej manželky,
aby mala k dispozícii nejaké peniaze, pretože on aktuálne v danom čase pôsobil v Čechách. Potvrdil,
že sa peniaze použili ako aj to, že sa peniaze dopĺňali tak, aby neboli v nepovolenom debete. Pochodil
ale veľmi zle, lebo podnikanie mu nešlo tak ako si predstavoval, kvôli čomu je postihnutý mnohými
exekúciami. Čo sa týka Dohody zo 16.4.2012, k tomu uviedol, že si na detaily absolútne nepamätá a

keďže ohľadom toho u neho doma nikdy nikto nebol, predpokladal, že mu asi bola doručená poštou.

Na pojednávaní žalobca ohľadom úverového vzťahu prezentoval, že nedisponuje žiadnymi inými
listinami t.j. okrem zmluvy o zriadení bežného účtu , výpisu z neho a o jeho vypovedaní. Nedisponuje
ani listinami preukazujúcimi splnenie povinností podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. avšak
predpokladá, že tieto povinnosti si právny predchodca žalobcu splnil.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

Podľa § 261 Obch. zák. (ďalej OBZ)

(6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej

činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),
zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716),

Zmluvný vzťah založený na základe uzavretej zmluvy zo dňa 16.11.2007 o zriadení bežného účtu je

obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje úprava v § 497 a nasl. ObZ, upravujúca zmluvu o
úvere; a zároveň je uzavretá zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať úpravu
uvedenú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkom zmluvy je žalovaný ako fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah sa
vzťahuje aj úprava uvedená v § 3 ods. 6 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch.

Vo všeobecnosti: kontokorent je banková služba, ktoré umožňuje klientom čerpať z účtu peniaze, aj keď
nemá na účte dostatok finančných prostriedkov. V tomto prípade ide klient do mínusu a čerpá úver až
do limitu, ktorý je povolený bankou. Ide v podstate o predschválený úver, ktorého veľkosť sa odvíja od
výšky príjmu poukazovaného na účet. Jedná sa o kombináciu vkladového a úverového účtu t.j. klient

má v banke účet a k nemu schválený tzv. úverový rámec. Kladný zostatok účtu znamená vista vklad
(bežný účet), ak je záporný, ide o úverový účet. Rozsah využitia finančných prostriedkov z povoleného
prečerpania sa následne vyrovná napr. pripísaním príjmu, samozrejme, s možnosťou opakovaného
použitia týchto prostriedkov, takže sa opakovane čerpá a následne vyrovná. V momente, ak vyčerpaný
kontokorent (či už celý alebo čiastočne) od určitej doby nie je krytý žiadnym vkladom, vzniká dlh.Vzťah: účet c/a kontokorentný úver sú na sebe závislé dovtedy, kým účet existuje, t.j. bez
zriadeného účtu v banke nemožno kontokorent poskytnúť, ale kontokorent ako samostatný zmluvný
vzťah, existujúci paralelne popri existujúcom účte, podlieha inému režimu. Teda, zánikom kontokorentu

nezaniká existencia účtu. Kontokorent nie je založený na pravidelnom splácaní splátok ale každý
mesiac má byť „vykrytý“ kreditným vkladom (napr. výplatou) a to minimálne v rozsahu poskytnutého
prečerpania, ak zmluva neurčuje inak. Uvedené znamená, že kontokorent je v rozsahu čerpania splatný
každý ďalší mesiac.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný, ktorému bolo poskytnuté prečerpanie v sume

22 000 Sk dňa 31.3.2008, až do 3.6.2008 sa pohyboval v rámci povolenej sumy. Súdu však
nebola predložená písomne uzatvorená zmluva, z ktorej by bolo možné usúdiť podmienky, za akých sa
poskytuje. Úprava, obsiahnutá v zmluve o zriadení účtu totiž neuvádza žiadne konkrétnosti a ohľadom
kontokorentu hovorí len tak, že bude žalovanému nastavený po splnení bankou stanovených kritérií,
a že výška úroku môže byť pri nastavení limitu odlišná, než je v zmluve uvedená sadzba 16,9%
ročne. Žalobca v danej veci nijako nepreukázal, na základe čoho (akej zmluvy) došlo k poskytnutiu

kontokorentného úveru zo strany jeho právneho predchodcu a za akých podmienok.

Žalovaný uzavrel zmluvu o bežnom účte s VÚB a.s. ako nepodnikateľ (identifikovaný bol rodným číslom)
čo vyplýva aj z toho, že v aktuálnom čase mu naň nabiehala výplata, a teda mu slúžil na uspokojovanie
svojich bežných potrieb a potrieb svojej rodiny.

Od 1.4.2015 sa stalo účinným novelizované ust. § 52 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého: Ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich
vyplývajúce.

Kontokorent, upravený v § 710 OBZ je síce osobitný spôsob poskytnutia finančných prostriedkov, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia o zmluve o úvere ako o zmluvnom type v § 497 -502 OBZ .

Nie je to splátkový úver a teda na účte by mal byť vykrytý mesačnými kreditnými operáciami. Pokiaľ
pôvodný veriteľ povolil žalovanému debet vo výške ďaleko presahujúcej výšku jeho príjmu, sám sa
vystavil riziku, že tieto peniaze sa nebudú mať s čím na účte žalovaného započítať. Ako je zrejmé
z výpisu, posledný kreditný vklad bol zrealizovaný v mesiaci jún 2008 a postupca nič neurobil. Sama
skutočnosť, že účet bol žalovanému zrušený výpoveďou z 13.6.2011, na kontokorentný úver ako

vedľajší produkt nemala vplyv.

Súd za rozhodujúcu, vzišlú z vykonaného dokazovania, posúdil skutočnosť, že medzi účastníkmi nebola
ohľadom žalovaného nároku uzavretá písomná zmluva, konkretizujúca všetky náležitosti s úverovým
vzťahom súvisiacimi. Súd nepovažoval za smerodajné údaje, obsiahnuté v zmluve o zriadení účtu, v
ktorej sa uvádza, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií

stanovených bankou, že úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,9%
ročne a že jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, čo banka vyhlasuje zverejnením,
že žalovanému bola vystavená platobná karta Medzinárodná. PK VISA elektron s denným limitom
15 000 Sk, pretože tieto údaje nemajú výpovednú hodnotu. Kontokorent bol žalovanému poskytnutý -
pripísaný na jeho účet dňa 31.3.2008 (teda 4 mesiace po zriadení účtu) a ohľadom neho žalobca súdu

nepredložil žiadne listinné dôkazy a svoj nárok oprel jedine o zmluvu o bežnom účte a o automatizovaný
výpis z účtu žalovaného.Z dokazovania vyšlo najavo, že pôvodný veriteľ nastavil povolené prečerpanie v sume 22 000 Sk, avšak
bez osobitnej písomne zmluvy, v ktorej by boli dojednané všetky ostatné, na tento úver sa vzťahujúce
podmienky.

Podľa § 1 ods. (3) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy:

Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.
6.

Podľa § 3 ods. (6) cit. zákona: Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na
bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno

určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy
písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Žalobca nevedel predložiť dôkazy ohľadom hlavného záväzkového vzťahu a ani listiny, preukazujúce

splnenie svojich povinností podľa § 3 ods. 6 a preto neuniesol svoje dôkazné bremeno.

Zákon v základnom ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy:

a) určenie zmluvných strán,

b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté,

c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,

d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§
269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť
o vzniku úverovej zmluvy.

Ad a): Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba,

ktorej je úver poskytnutý). Až po poskytnutí finančných prostriedkov sa úloha strán vymení. Veriteľom
je spravidla banka.

Dlžníkom môže byť tak právnická osoba, ako aj fyzická osoba.

Ad b): Určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, je ďalšou podstatnou časťou
úverovej zmluvy. Určenie sumy úveru môže byť urobené tak, že sa určí limit (rámcový limit, úverový

rámec), do výšky ktorého môže byť úver čerpaný, alebo sa určí pevná suma reprezentujúca úver. Stačí,ak je určená suma úveru. Netreba určiť napríklad pravidlá pre čerpanie úveru, časový rozvrh jeho
čerpania a pod.

Ad c): Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky patrí medzi podstatné časti

úverovejzmluvy.Tentozáväzokveriteľasaspravidlačasovonekryjesuzavretímúverovejzmluvy.Veriteľ
je povinný ho splniť na požiadanie dlžníka. Konkrétne podmienky požiadania dlžníka, ako aj poskytnutia
peňažných podmienok si strany dojednajú v zmluve.

Ad d): Napokon zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Aby bola táto náležitosť naplnená, v zmluve netreba výslovne dohodnúť výšku úrokov (ak nedôjde k
dohode, platí § 502), prípadne dobu splatnosti úverovej sumy. Zákon vyžaduje, aby zmluva obsahovala

aspoň záväzok dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok.

Ak by strany uzavreli zmluvu, ktorá by síce mala všetky ostatné podstatné náležitosti úverovej zmluvy,
ale v jej obsahu by chýbal napr. záväzok platiť za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, zmluva o úvere
by nevznikla, čo je aj tento prípad.

Za daného stavu teda možno vyhodnotiť poskytnutie kontokorentu ako bezdôvodné obohatenie

žalovaného v sume 22 000 Sk, ku ktorému došlo dňa 31.3.2008.

Žalobca predlžil súdu tiež Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
16.4.2012 (čl. 12). z obsahu ktorej súd zistil, že z článku 2. Uznanie záväzku - vyplýva, že osoby,
uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody uznávajú čo do právneho dôvodu i výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy/číslo zákazníka: 2382519455 zo dňa - bez uvedenia dátumu, že

celková dlžná suma činí 1836,80 eura z toho istina 1465,72 eura, ostatné príslušenstvo 72,71 eura, úrok
z omeškania 25% zo sumy 1465,72 eura za obdobie od 15.11.2011 do dňa splatnosti poslednej splátky
podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur.

Vzmyslečl.3bod3.1tejtodohodydlžníksazaväzujesplatiťsvojzáväzokvočiveriteľoviv7pravidelných
mesačných splátkach po 30 eur s dátumom prvej splátky 25.4.2012 a poslednej dňa 25.10.2012 a to

na uvedený účet s VS: 238251455.

V čl. 3.4 - posledná veta - Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3.1 dohody, ktorý je označený ako
„Forma splatenia záväzku“.

Pre posúdenie základu a následne aj výšky uplatneného nároku bolo ako prvoradé potrebne zaoberať

sa tým,

a) či nastali účinky Dohody zo dňa 16.4.2012

b) a či a kedy došlo k premlčaniu

a) Podpísanie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 16.4.2012 súd
vyhodnotil ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosť pohľadávky.

Súd dospel k záveru, že pri podpísaním „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli
naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti
na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo
ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zostrany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá
osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Navyše záväzok, ktorý mal žalovaný uznať, je tak nedostatočne identifikovaný, že takéto uznanie ako
jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný, pretože: po oboznámení sa s listinou súd vyvodil
záver, že síce obsahuje sumu, ktorú odporkyňa uznáva, avšak nie je z nej zrejmé, aké príslušenstvo
je zahrnuté do uznanej čiastky istiny, či sú v nej úroky a poplatky. Príslušenstvo nie je s ohľadom na

ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka špecifikované a súd ho považuje za neurčité v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o
uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá
a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného

uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou.

Spotrebiteľský kódex č. 250/2007 Z.z. definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky:

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho

oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie
využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by
pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods.1 tohto zákona sú nekalé obchodné praktiky zakázané a čo je zákonom zakázané

nepožíva právnu ochranu. Samotná dohoda je vopred

navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj
formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom dopĺňané údaje, dohoda je jej
predkladateľom(dodávateľom) formulovaná tak, že v príslušenstve pohľadávky podľa zmluvy bude
príslušenstvo

vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. Súd celú dohodu pre okolnosti za ktorých bola
odporkyňou podpísaná a pre nekalú obchodnú praktiku použitú žalobcom vyhodnotil ako neplatnú,
odporujúcu v zmysle § 39 OZ účelu zákona a uznanie záväzku za neúčinné.

S poukazom na tieto skutočnosti súd Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku
vyhodnotil ako neplatnú a teda nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov.

Podľa § 107 Obč. zák.:

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 394 ods. (2) Obch. zák.:Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy
začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 Obch. zák.:

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Žalobca okrem výšky poskytnutého prečerpania (20 000 Sk) nepreukázal vznik platnej úverovej zmluvy
a ohľadom ostatných náležitostí súvisiacich s úverom neuniesol dôkazné bremeno. Ak bola žaloba
podaná dňa 21.5.2013, pohľadávka je premlčaná nielen podľa Občianskeho ale aj podľa Obchodného
zákonníka, na ktorú okolnosť súd prihliadol ex offo podľa § 5b zákona 250/2007 Z.z.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, preto súd náhradu

trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.