Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201730
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212201730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: N.. Q. Q., G. G. C. XX, Ž.,
zastúpenom Mgr. Ľubomírom Kadurom, advokátom, so sídlom ul. Republiky 16, Žilina, proti odporcovi:
W. G., H. G. XX, H., zastúpenom Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom Kozmonautická 9,
Bratislava, o zaplatenie 1.159,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. decembra 2013, č.k. 52C/76/2012-136, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
499,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08.01.2011 do zaplatenia, vo zvyšku
návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Skutkový stav
zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 18, § 24 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokáci , § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporcom vznesenú námietku
premlčania nepovažoval za dôvodnú. V tomto smere poukázal na to, že premlčacia doba začala
plynúť najskôr dňa 14.10.2010, kedy navrhovateľ vyúčtoval odporcovi svoju odmenu a návrh bol

doručený súdu dňa 30.01.2012, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Nestotožnil sa s argumentáciou
odporcu, že premlčacia doba pri jednotlivých odmenách za úkony právnej služby začala plynúť deň
po dni ich vykonania a v nadväznosti na uvedené poznamenal, že navrhovateľ mohol právo vykonať
prvýkrát až po doručení vyúčtovania, čo bolo viazané buď na právoplatné skončenie konaní, v ktorých
navrhovateľ zastupoval odporcu, alebo na vypovedanie plných moci. Pokiaľ išlo o zastupovanie odporcu
navrhovateľomvovecireštitúciepozemkovdospelkzáveru,žezmluvaoposkytovaníprávnychslužieba
právnej pomoci zo dňa 31.08.2006, predmetom ktorej bolo zastupovanie odporcu ohľadne reštitučného

nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktoré bolo právoplatne skončené tak, že odporca v tomto
konaní nebol úspešný, sa nevzťahuje na zastupovanie odporcu navrhovateľom v konaní na vydanie
reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z., keďže ide o odlišné konanie, v ktorom navrhovateľ
zastupoval odporcu na základe osobitnej plnej moci. V kontexte uvedeného poznamenal, že účinky
uzavretej zmluvy nie je možné jednostranne navrhovateľom rozširovať aj na iné konania, hoci aj
vecne súvisiace. Pokiaľ teda navrhovateľ vyúčtoval odporcovi podielovú odmenu za poskytnuté právne
služby v konaní na vydanie reštitučného nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. na základe uvedenej

zmluvy, nepovažoval toto za riadne vyúčtovanie, keďže k dohode o podielovej odmene za poskytovanie
právnych služieb a právnej pomoci v tomto reštitučnom konaní nedošlo. Na základe uvedeného uzavrel,že navrhovateľovi patrila tarifná odmena, ktorú si však doposiaľ nevyčíslil, a preto mu ju nepriznal.
Pokiaľ išlo o zastupovanie v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18C/116/2006 vychádzal
zo zistenia, že návrh odporcu zastúpenom v tomto konaní navrhovateľom, bol zamietnutý z dôvodu,

že na strane navrhovateľov v tomto konaní nevystupovali v rámci nerozlučného spoločenstva všetky
osoby, ktoré v konaní vystupovať mali. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ tento nedostatok v
uvedenom konaní neodstránil a nezakročil ani tak, aby jeho nepriaznivé následky pre odporcu zmiernil,
dospel k záveru, že nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľovi tak priznal odmenu len
za 1 úkon právnej služby - prevzatie zastupovania a prvá porada zo dňa 13.08.2008 a nepriznal

mu odmenu za úkon - zastupovanie na pojednávaní 11.09.2008, na ktorom mal možnosť uvedený
nedostatok návrhu na začatie konania odstrániť, ani odmenu za odvolanie proti rozsudku a späťvzatie
odvolania,nakoľkovykonanietýchtoúkonovpovažovalzaneúčelnéanehospodárne,spôsobujúcevznik
zbytočných trov konania, keď navyše ani nemuseli byť vykonané, ak by navrhovateľ v predchádzajúcom
priebehu konania postupoval s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľovi nepriznal odmenu ani za úkon
- porada s klientom a písomná korešpondencia s klientom - účtované ako jeden úkon, keďže o porade

neboli vyhotovené písomné záznamy a odporca ich uskutočnenie poprel a písomnú korešpondenciu
s klientom nepovažoval za úkon právnej služby. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil poplatok 99,50 eur za
podanie odvolania, ktorý zaplatil, nebolo v tomto smere preukázané jeho vrátenie, a preto mu jeho
náhradunepriznal.VkonanínaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.17C/39/2009považovalnavrhovateľom
uplatnený úkon - vznesenie námietky zaujatosti, ktorá bola nedôvodná, za nehospodárny a neúčelný a

rovnako za neúčelný v tejto súvislosti považoval poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. V konaní
pod sp.zn. 13C/144/2005 vyhodnotil navrhovateľom uplatňované úkony vo vyúčtovaní ako účelné a
vykonané s odbornou starostlivosťou, keď odporca neuviedol žiadne fakty ani dôkazy, ktoré by tomu
odporovali a navrhovateľovi priznal odmenu za jednotlivé ním uplatňované úkony právnej služby vo
výške tarifnej odmeny zodpovedajúcej 1/13 výpočtového základu v roku 2008. Vzhľadom na to, že

odporca sa dostal do omeškania s peňažným plnením, priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po tom, ako odporca reagoval
na vyúčtovanie navrhovateľa listom zo dňa 07.01.2011. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil so záverom
súdu prvého stupňa, že zmluva o právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 sa nevzťahovala na zastupovanie
odporcuvreštitučnomkonaníajpodľazákonač.503/2003Z.z..Argumentoval,žepredmetomzmluvybol
reštitučný nárok na pozemok PKN parc. č. XXXX D. Y. Ú. D. a je bezpredmetné, podľa akého zákona sa

v rámci reštitúcie postupovalo, keď predmet konania bol stále ten istý, vzťahovala sa na neho predmetná
zmluva o právnej pomoci, a preto vyúčtovanie podielovej odmeny bolo oprávnené a dôvodné. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že posudzoval správnosť, odbornosť, resp. účelnosť a hospodárnosť jednotlivých
právnychúkonov,ktorévrámcizastupovaniaodporcuurobil.Trvalnatom,žepostupovalriadne,vsúlade
so zákonom o advokácií a advokátskym poriadkom. Zdôraznil, že nemal vedomosť o ďalšej osobe -

bratoviodporcu,ktorámalabyťúčastníkomkonaniaaodporcamutútookolnosťvedomezamlčal.Zotrval
na tom, že vznesenie námietky zaujatosti urobil po porade s odporcom a s ostatnými účastníkmi, ktorí
s týmto úkonom vyslovili súhlas. Otázku úspešnosti či neúspešnosti vznesenej námietky považoval za
hypotetickú, a preto nesúhlasil s nepriznaním mu nároku na odmenu za tento úkon.

Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh v plnom rozsahu
zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac
tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ním vznesenej
námietky premlčania. Na podporu svojich argumentov poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Cdo/25/03 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky. Mal za to, že navrhovateľ mohol

požiadať o plnenie nasledujúci deň po každom uskutočnenom úkone právnej služby, keďže v konaní
nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bol dohodnutý čas plnenia, pričom tento čas nevyplýval
ani z právneho predpisu a ani z rozhodnutia, a preto sa na daný prípad malo aplikovať ust. § 563
Občianskeho zákonníka so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi.Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že jeho zastupovanie vo všetkých
právnych veciach skončilo vypovedaním plnej moci, následne na čo zaslal odporcovi vyúčtovanie
svojej odmeny za právne zastupovanie listom zo dňa 14.10.2010. V tomto smere poukázal na § 13

advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného
odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať. Preto tvrdenie odporcu, že nárok advokáta na
odmenu sa premlčuje v lehote plynúcej od vykonania každého takéhoto úkonu, nemá oporu v právnom
poriadku. Podotkol, že by to znamenalo, že v sporoch trvajúcich viac rokov by sa odmena advokáta
považovala za premlčanú, hoci by si po skončení zastupovania svoju odmenu riadne vyúčtoval.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrval na tom, že zmluva zo dňa 31.08.2006
jasne definovala, že jej predmetom bolo vysporiadanie a zastupovanie v reštitučnom nároku uplatnenom
podľa zákona č. 229/1991 Zb. a v súlade s takto vymedzeným predmetom bola navrhovateľovi udelená
aj plná moc zo dňa 31.08. 2006. Poukazoval na to, že navrhovateľ mal o jeho bratovi vedomosť ešte
predtým, ako dňa 13.08.2008 prevzal zastupovanie vo veci vedenej pod sp.zn. 18C/116/2006.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach dôvodov oboma účastníkmi konania

podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) vrátane konania, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolatelia nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Dohoda o plnomocenstve (zmluvné zastúpenie) je dvojstranný právny úkon medzi zastúpeným
označovaným ako splnomocniteľ a zástupcom označovaným ako splnomocnenec, na základe

ktorého sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Dohodu
o plnomocenstve môže predstavovať každá dohoda - zmluva, ktorou sa zakladá vnútorný vzťah
medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, zahrňujúci splnomocnenia (udelenie príkazu). Najčastejšie
sa bude tento vnútorný vzťah zakladať príkaznou zmluvou (§ 724 Občianskeho zákonníka),
prípadne mandátnou zmluvou (§ 566 Obchodného zákonníka), rovnako však môže byť vzťah medzi

splnomocnencom a splnomocniteľom založený i niektorou z iných zmlúv zahrňujúcich splnomocnenie -
udelenie príkazu, ako je napríklad zmluva o dielo, pracovná zmluva, inominátna zmluva a podobne.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Uvedené ustanovenie upravuje zmluvné (dobrovoľné) zastúpenie vznikajúce, ako už bolo uvedené
vyššie na základe dohody o plnomocenstve, ako dvojstranného právneho úkonu uzatvoreného medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom, ktorou sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa
v dohodnutom rozsahu a zakladá tak (vnútorný) právny vzťah medzi nimi. Na druhej strane plná moc
je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým vyhlasuje voči tretej osobe, že splnomocnil

inú osobu ako splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v plnej moci zastupoval a zároveň
ňou osvedčuje (deklaruje) navonok, že medzi splnomocnencom a splnomocniteľom existuje vnútorný
právny vzťah založený dohodou o plnomocenstve. Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca
konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci, a pokiaľ má byť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia konať za splnomocniteľa nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie

výslovne vyjadrené v plnej moci, inak nemajú vnútorne stanovené obmedzenia zo strany splnomocniteľa
voči tretím osobám žiadne právne účinky, pokiaľ im neboli známe, avšak takéto interné pokyny
môžu mať význam (právne následky) vo vzájomnom vnútornom vzťahu medzi stranami v prípade ichprekročenia. Pokiaľ teda plná moc žiadane obmedzenia neobsahuje, je plnou mocou neobmedzenou a
splnomocnenec koná voľne, podľa svojho vedomia a svedomia za splnomocniteľa a v takomto prípade
musíznášaťsplnomocniteľrizikovyplývajúcezprekročeniapokynovdanýchnímsplnomocnencovi.Plná

moc môže byť ako všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje k všetkým právnym úkonom alebo osobitná
(špeciálna),ktoráoprávňujelennajednotlivéprávneúkonyalebonaopakujúcesaprávneúkonyurčitého
druhu.

Nakoľko právna úprava týkajúca sa poskytovania právnych služieb advokátom v zákone č. 586/2003 Z.z.
o advokácii je špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k právnej úprave príkaznej zmluvy v Občianskom

zákonníku, resp. mandátnej zmluvy v Obchodnom zákonníku, je potrebné tieto všeobecné ustanovenia
uplatniť v prípadoch, ktoré nie sú riešené osobitnou právnou úpravou v zákone o advokácii. Právny
vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnej pomoci tak vo všeobecnosti zaniká, s poukazom
na § 731 a § 33b Občianskeho zákonníka vykonaním úkonu, teda činnosti, ku ktorej sa príkazník
zaviazal, kedy ide o prípad zániku záväzku jeho splnením alebo na základe jednostranného právneho
úkonu, t.j. odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom - príkazcom (klientom) alebo vypovedaním

plnomocenstva splnomocnencom - príkazníkom (advokátom). Príkazník je zásadne povinný predložiť
príkazcovi vyúčtovanie jeho odmeny a nákladov nevyhnutných na splnenie príkazu po jeho vykonaní
(§ 727 Občianskeho zákonníka) a v prípade, ak príkazná zmluva zanikne skôr ako vykonaním príkazu
- na základe odvolania zo strany príkazcu, vzniká príkazníkovi nárok na náklady vzniknuté mu do
odvolania, vrátane nároku na odmenu zodpovedajúcu časti vykonanej práce do odvolania príkazu (§

732 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ si príkazník svoju povinnosť predložiť príkazcovi vyúčtovanie po
ukončení zmluvného vzťahu nesplní, nemôže sa príkazca dostať do omeškania s plnením.

Zákon o advokácii č. 586/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2009, ukladal advokátovi povinnosť pri
výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi (§ 18 ods. 1),
konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta

všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné; pritom dbať na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb (§ 18 ods. 2). S účinnosťou od 01.09.2009 ustanovila nová právna
úprava povinnosť advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 18 ods. 2), porušením ktorej mu
nevznikol nárok na odmenu (§ 18 ods. 5).

S poukazom na uvedenú právnu úpravu postupoval súd prvého stupňa správne, keď v konaní

zisťoval, či jednotlivé navrhovateľom uplatňované úkony právnej služby boli poskytnuté v súlade s
jeho povinnosťami uloženými mu zákonom o advokácii. Pokiaľ aj právna úprava v znení účinnom
do 31.08.2009 neviazala vznik nároku advokáta na odmenu na jeho povinnosť dbať na účelnosť a
hospodárnosť poskytovaných právnych služieb, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 730 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá príkazcovi - v danom prípade odporcovi, povinnosť zaplatiť

príkazníkovi - v tomto prípade navrhovateľovi, odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania
bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka. Pokiaľ teda k zamietnutiu návrhu podaného odporcom,
v zastúpení navrhovateľom, v konaní pod sp.zn. 18C/116/2006 došlo z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie, teda v priamej príčinnej súvislosti s porušením vyššie uvedenej povinnosti navrhovateľom,
nevzniklaodporcovipovinnosťposkytnúťnavrhovateľoviodmenu.Súčinnosťouod01.09.2009vyplývala

už priamo zo zákona nevyhnutnosť posudzovania, či v súvislosti s uplatnenou odmenou za poskytnuté
právne služby, postupoval navrhovateľ s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ preto nedôvodne vytýka
súdu prvého stupňa, že nebol oprávnený posudzovať účelnosť, hospodárnosť, odbornosť a správnosť
ním poskytovaných právnych služieb. Uvedené by bolo navyše v rozpore so zásadou súkromného práva
„nemo turpitudinem suam allegare potest“, ktorá znamená, že nikto nemôže mať prospech z vlastného

protiprávneho konania/nepoctivosti, resp. v širšom význame - zo svojho vlastného pochybenia. Pokiaľ
aj navrhovateľ pristúpil ku vzneseniu námietky zaujatosti so súhlasom odporcu, nezbavuje ho táto
skutočnosť zodpovednosti za porušenie povinností uložených mu zákonom pri výkone advokácie, v
danom prípade nebola námietka zaujatosti iniciovaná samotným odporcom, a preto nešlo o pokyn
klienta, ktorým by bol musel byť navrhovateľ viazaný (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii), bolo preto

vo výlučnej pôsobnosti navrhovateľa dôsledne zvážiť účelnosť vznesenej námietky zaujatosti a s tým
spojené následky pre odporcu.Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa, týkajúcich sa nepriznania mu odmeny za zastupovanie vo veci
vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z., poukazuje odvolací súd na list Obvodného
pozemkového úradu v Žiline zo dňa 14.02.2007, ktorým tento reagoval na plnú moc na zastupovanie zo

dňa 31.08.2006 predloženú navrhovateľom vo veci vydania nehnuteľnosti PKN C.. Č.. XXXX D. Y..Ú..
D. uplatneného v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., v ktorom pozemkový úrad uviedol, že reštitučný nárok
uplatnený v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. bol právoplatne ukončený, a preto výzvu navrhovateľa na
vydanie rozhodnutia považuje za bezpredmetnú. Listom zo dňa 20.03.2007 vyzval Obvodný pozemkový
úrad v Žiline navrhovateľa, aby v súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom odporcu na navrátenie

vlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. D. C. C.. Č.. XXXX v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. doplnil
splnomocneniezodňa31.08.2006.Vnadväznostinauvedenénavrhovateľzaslalpísomnýmpodanímzo
dňa 07.05.2007 splnomocnenie na právne zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti - pozemku PKN
C.. Č.. XXXX podľa zákona č. 229/1991 Zb., aj v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. a všetkých reštitučných
zákonov platných v čase udelenia splnomocnenia.

Z uvedeného vyplýva, že ani Obvodný pozemkový úrad neakceptoval splnomocnenie zo dňa

31.08.2006, udelené na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb a právnej pomoci zo dňa
31.08.2006 navrhovateľovi na zastupovanie odporcu vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č.
229/1991 Zb., ktorú zmluvu a splnomocnenie navrhovateľ predložil v tomto konaní na preukázanie ním
uplatňovaného nároku na odmenu za zastupovanie odporcu v konaní vo veci vydania nehnuteľnosti
podľa zákona č. 503/2003 Z.z. V reštitučnom konaní podľa zákona č.503/2003 Z.z. tak bolo na

zastupovanie odporcu relevantné splnomocnenie - upresnenie, ktoré navrhovateľovi udelil odporca dňa
19.04.2007 na zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti aj v zmysle zákona č.503/2003 Z.z. S
poukazom na uvedené zistenia je preto správny záver súdu prvého stupňa, že zmluva o poskytovaní
právnych služieb a právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 a v nadväznosti na ňu vyhotovené splnomocnenie
zo dňa 31.08.2006, sa nevzťahovali na zastupovanie odporcu vo veci vydania nehnuteľnosti podľa

zákona č. 503/2003 Z.z., a preto navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie podielovej odmeny,
na ktorej sa s odporcom dohodol na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb a právnej
pomoci zo dňa 31.08.2006, ktorá sa tak výlučne vzťahovala na zastupovanie odporcu vo veci vydania
nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktoré bolo právoplatne skončené predtým, ako odporca
udelil navrhovateľovi plnú moc na zastupovanie vo veci vydania nehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003

Z.z. Správny a zákonu zodpovedajúci je preto záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi mohol
vzniknúť nárok len na zaplatenie tarifnej odmeny, nakoľko však túto odporcovi doposiaľ nevyúčtoval,
nemohla mu byť tarifná odmena konajúcim súdom priznaná.

K zániku plnej moci udelenej navrhovateľovi dňa 31.08.2006 došlo právoplatným skončením konania o
vydanie nehnuteľnosti na základe zákona č. 229/1991 Zb. a navrhovateľ v konaní ničím nepodložil svoje

tvrdenie, že by zmluva o právnej pomoci zo dňa 31.08.2006 zostala aj naďalej v platnosti, teda aj po
právoplatnom skončení konania o vydanie nehnuteľnosti na základe zákona č. 229/1991 Zb.

Súd prvého stupňa správne posúdil aj odporcom vznesenú námietku premlčania, keď túto nepovažoval
za dôvodnú, a to vzhľadom na skončenie konaní, v ktorých navrhovateľ zastupoval odporcu, resp. na
ukončenie plných mocí odporcom udelených navrhovateľovi na zastupovanie.

V danom prípade totiž čas plnenia v nadväznosti na ust. § 563 Obč. zák., ktorým odporca argumentoval,
vyplývazprávnehopredpisu,t.j.zust.§727Občianskehozákonníkavspojenís§24zákonaoadvokácii.
Navrhovateľovi vznikol nárok na odmenu za právne služby, predmetom ktorých bolo zastupovanie
odporcu v konaniach na základe ním udelenej všeobecnej plnej moci trvajúcej až do ich právoplatného
skončenia. Keďže vyúčtovanie odmeny je viazané na vykonanie príkazu, mohol si navrhovateľ po

prvýkrát uplatniť nárok na odmenu až po právoplatnom skončení veci - pokiaľ ním súčasne so zánikom
plnomocenstva došlo aj k zániku samotnej (príkaznej) zmluvy, resp. v súlade s ust. § 732 Obč. zák.
si mohol navrhovateľ uplatniť nárok na časť odmeny až deň nasledujúci po doručení mu odvolania
plnomocenstva odporcom, ktorým nastávajú právne účinky zániku záväzkovo-právneho vzťahu.

V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 17C/39/2009 bola dňa 12.10.2010 založená

(novo zvoleným) právnym zástupcom odporcu „výpoveď“ plnej moci navrhovateľovi zo dňa 16.08.2010.Išlo o list odporcu zo dňa 16.08.2010, ktorým oznámil navrhovateľovi, že aj v mene svojich súrodencov
mu „vypovedá“ plnú moc. Na základe uvedeného navrhovateľ písomným podaním zo dňa 14.10.2010
oznámil Okresnému súdu Žilina, že dňom 05.09.2010 ukončil zastupovanie odporcu v danom spore. Z

uvedenéhovyplýva,ženajskôražpodoručeníodvolaniaplnomocenstvaodporcomsimoholnavrhovateľ
uplatniť nárok na časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej prác, a následne si ju na súde uplatniť v
trojročnej zákonom stanovenej premlčacej dobe.

V konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 13C/144/2005 vykonal navrhovateľ posledný úkon právnej
pomoci dňa 11.01.2010 - vyjadrenie k odvolaniu a vzhľadom na odvolanie plnej moci odporcom dňa

16.08.2010 jeho právne zastúpenie aj v tomto konaní zaniklo, v nadväznosti na čo mu vznikol nárok na
vyúčtovanie si trov právnych služieb poskytnutých v tomto konaní, ktoré si mohol uplatniť pred súdom
v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe.

Konanie na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18C/116/2006 bolo právoplatne skončené dňa 28.10.2008
na základe späťvzatia odvolania, uskutočneného navrhovateľom dňa 10.03.2009. Z uvedeného vyplýva,
že navrhovateľ mohol vykonať vyúčtovanie svojej odmeny a náhrady výdavkov za poskytnuté právne

služby dňom nasledujúcim po tom, ako zaniklo jeho zastúpenie v tomto konaní vykonaním posledného
úkonu dňa 10.03.2009, odkedy mu začala plynúť zákonom stanovená trojročná premlčacia doba na
uplatnenie si jeho nároku na súde.

V danom prípade možno zhrnúť, že odporca udelil generálne (všeobecné) plné moci navrhovateľovi
na zastupovanie v konaniach, a to až do ich právoplatného skončenia. Navrhovateľovi tak vznikol

nárok na zaplatenie tarifnej odmeny až v nadväznosti na ukončenie právneho zastúpenia, a to
najneskôrprávoplatnýmskončenímkonaniavoveci,pokiaľdovtedynedošlokinémuspôsobuukončenia
zmluvného vzťahu na základe odvolania plnej moci odporcom, resp. jej vypovedania navrhovateľom,
dovtedy však navrhovateľovi vznikol (na jeho žiadosť) nárok len na primeraný preddavok na odmenu za
poskytnuté právne služby. Odmena navrhovateľa tak bola viazaná až na ukončenie zmluvného vzťahu

medzi účastníkmi konania, kedy bolo zrejmé, aké úkony boli vykonané v rámci dohodnutého premetu
právnejslužby,kuktorémuokamihubolpovinnýnavrhovateľvyúčtovaťodporcoviodmenupozohľadnení
ním vopred zaplateného preddavku. Odporca preto nedôvodne argumentuje tým, že navrhovateľovi
vznikol nárok na zaplatenie odmeny za jednotlivé úkony právnej služby hneď, ako tieto boli vykonané,
nakoľko takáto dohoda medzi účastníkmi konania nebola ničím podložená.

Z uvedené vyplýva, že navrhovateľ si mohol svoj nárok na zaplatenie trov právnych služieb po prvýkrát
uplatniť po tom, ako mu bola doručená „výpoveď“ - odvolanie plnej moci odporcom listom zo dňa
16.08.2010, resp. od ukončenia jeho zastupovania v konaní pod sp.zn. 18C/116/2006 vykonaním
posledného úkonu - späťvzatia odvolania dňa 10.03.2009, na základe ktorého nadobudol rozsudok súdu
prvého stupňa právoplatnosť. Pokiaľ bol návrh na súd podaný dňa 30.01.2012, bol jeho nárok uplatnený

v trojročnej premlčacej dobe.

Sozreteľomnavyššieuvedenézáveryneuznalodvolacísúdopodstatnenosťdôvodov,naktoréúčastníci
konania poukazovali vo svojom odvolaní a stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným
skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením jeho
rozsudku majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti vyplývajúce z § 157 ods. 2 O.s.p., napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) vrátane súvisiaceho,
odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní, nepriznal žiadnemu
z nich právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.