Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413217841
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4413217841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Soni Zmekovej, v právnej veci navrhovateľky: X. J. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. L., G. G. XX, zastúpená JUDr. Eleonórou Vargovou, advokátkou so sídlom Nové
Zámky, Rákocziho 12, proti odporcovi: Y. J. Ba, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L., G. G. XX, zastúpený
JUDr. Ervínom Erdélyim, advokátom so sídlom Nové Zámky, P. Blahu 7, o určenie výživného pre plnoleté
dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/187/2013-103 zo dňa
2. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného a vo výroku o

trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 41,59 eura, ktoré
je povinný zaplatiť advokátke, JUDr. Eleonóre Vargovej, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.07.2013, domáhala voči odporcovi
určenia výživného v sume 160,- eur mesačne od podania návrhu, ktorý odôvodnila tým, že je
študentkou 2. ročníka A. J. L., pričom po osobných nezhodách s rodičmi sa prechodne odsťahovala v
máji 2013 od rodičov a v súčasnosti býva u priateľa X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 9, J. L., pričom
svoje potreby súvisiace so štúdiom rieši formou podpory od jej priateľa, keďže v súčasnosti nemý žiadne
finančné zdroje a rodičia jej odmietajú prispievať výživným, napriek tomu, že ich o to žiadala. Pretože je

študentkou a nemá žiadny príjem, je výživou stále odkázaná na rodičov. Dodala, že náklady súvisiace so
stravou predstavujú mesačne sumu 100 eur, náklady na školu 40 eur a náklady na hygienické potreby
sumu 20 eur mesačne.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu a uložil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur mesačne od 26.07.2013 do 31.1.2014. Vo zvyšku
návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 , §

75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistení, že navrhovateľka je dcérou odporcu a v
období od 26.7.2013 (podanie návrhu do 31.1.2014, kedy ukončila štúdium bola študentkou gymnázia
v J. zámkoch a výživou odkázaná na svojich rodičov. Po osobných nezhodách s rodičmi sa prechodne
odsťahovala zo spoločnej domácnosti v máji XXXX k priateľovi, u ktorého sa zdržiava doteraz. Pokiaľ
išlo o výdavky navrhovateľky počas obdobia, čo navštevovala A. J. L. , mala mesačné výdavky spojené
so štúdiom, ďalej výdavky spojené so stravou vo výške 100 eur, hygienické potreby vo výške 80
eur, ošatenie. Rodinné prídavky na navrhovateľku poberá jej matka, voči ktorej však nežiadala určiť

výživné, keďže je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 199,60 eura a rodinnéprídavky 194,70 eura. Ohľadne pomerov na strane odporcu, súd prvého stupňa zistil, že odporca je
od 1.1.2013 živnostník a z jeho daňového priznania za rok 2012 zistil, že mal čiastkový základ dane
469 eur. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh

navrhovateľky bol podaný dôvodne, aj keď nie v celom rozsahu, pretože navrhovateľka žiadala určiť
výživné vo výške 160 eur mesačne. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľka v období od
26.7.2013 do 31.1.2014 nebola schopná sama sa živiť, pretože sa štúdiom pripravovala na budúce
povolanieavtomtoobdobíbolavýživouodkázanánasvojichrodičov.Priurčenívýživnéhoodporcovisúd
prihliadol jednak na zárobkové a majetkové pomery odporcu ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky.

Okrem toho zohľadnil , že odporca má ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom ako aj to,
že manželka je na materskej dovolenke. Súd prvého stupňa za primeranú považoval výšku výživného
v sume 80 eur, ktorá spolu s rodinnými prídavkami a takou istou sumou od matky navrhovateľky, ktorá
má tiež zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke zodpovedá potrebám k štúdiu a jej živobytiu
za obdobie od 26.07.2013 do 31.1.2014. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok vo výroku o určení výživného napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý žiadal
rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a výživné určiť v sume 40 eur mesačne. Namietal, že súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil najmä na jeho strane skutkový stav, z ktorého je zrejmé, že jeho pomery
mu objektívne neumožňujú platiť výživné v sume 80 eur. Uviedol, že jeho daňový základ za rok 2012
bol v sume 492 eur, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Navyše poukázal na to, že navrhovateľka

svojvoľne opustila spoločnú domácnosť rodičov, napriek tomu si je vedomý, že ani táto skutočnosť
nebráni tomu, aby rodič, resp. obaja rodičia prispievali na výživu navrhovateľky a to podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dodal, že ani v roku 2013 nebol jeho daňový základ
vyšší ako v roku 2012.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Uviedla,ženemalaprostriedkynaživobytieapretobolanútenáškoluukončiťazamestnaťsa.Odmietala
tvrdenie, že zanechala štúdium z dôvodu zlých študijných výsledkov, pretože riadne ukončila dva ročníky
s dobrým prospechom. Z dôvodu, že nemala z čoho žiť a hradiť školské potreby, za ktoré v polroku
zaplatila 72 eur, čo potvrdila aj škola a v ďalšom štúdiu jej zamedzil odporca neplnením si vyživovacej
povinnosti, bola nútená štúdium ukončiť a živiť sa sama. Poukázala na to, že odporca má aj vedľajšie

príjmy z montovania bezpečnostných kamier a od roku 2005 je výlučným vlastníkom 3izbového bytu v J.
L. na ul. I. XX, z ktorého prenájmu by mohol mať finančný príjem, ale odporca ho neprenajíma, pretože
na to nie je odkázaný. Záverom si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume 41,59 eura, ktoré
jej vznikli z titulu právneho zastúpenia advokátkou.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu

(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) na verejnom vyhlásením
rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného a vo výroku o trovách
konania je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.07.2013,
domáhala voči odporcovi určenia výživného v sume 160,- eur mesačne od 26.07.2013 t.j. od podania
návrhu, ktorý odôvodnila tým, že je študentkou 2. ročníka Gymnázia J. L., pričom po osobných
nezhodách s rodičmi sa prechodne odsťahovala v máji roku 2013 od rodičov a v súčasnosti býva u
priateľaX.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.9,J.L.,pričomsvojepotrebysúvisiacesoštúdiomriešiformou

podpory od jej priateľa, keďže v súčasnosti nemý žiadne finančné zdroje. Okrem toho poukázala na to,
že rodičia ju finančne nepodporujú aj napriek tomu, že je na ich výživu odkázaná. V priebehu konania
zmenila svoj návrh tak, že žiadala určiť výživné v sume 160 eur mesačne za obdobie od 26.7.2013 do
31.1.2014, kedy ukončila štúdium na strednej škole a začala sa sama živiť.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, nebol napadnutý

odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostalvýrok, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur mesačne od
26.07.2013 do 31.1.2014 a v nadväznosti na to i výrok o trovách konania.

Odvolací súd preskúmal v dôsledku odvolania podaného odporcom rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku o určení výživného a vo výroku o trovách konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou
návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po
právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom kritériá pre určenie

rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa, na ktoré obidvaja rodičia
prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný,
telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou
vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Odvolací súd zhodne ako

súd prvého stupňa dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke v období od
podania návrhu, t.j. od 26.07.2013 do ukončenia štúdia na A. J. L. t. j. do 31.01.2014 trvala, pretože
v tomto období nebola schopná sama sa živiť, v dôsledku čoho bola za toto obdobie odkázaná na
prispievanie na jej výživu zo strany jej rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu výška súdom prvého
stupňa určeného výživného zohľadňuje jednak vek, odôvodnené potreby navrhovateľky v žalovanom

období, ako aj možnosti a schopnosti odporcu. V tomto smere sa prvostupňový súd dostatočne
zaoberal majetkovými pomermi na strane odporcu a správne stanovil výšku výživného zo strany odporcu
primerane na sumu 80,- eur mesačne. Túto sumu určil nielen s ohľadom na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery odporcu, ale aj s ohľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky. Odvolací súd
námietky odporcu uvedené v odvolaní nepovažoval za opodstatnené, pretože v konaní bolo dostatočne

preukázané, že jeho majetkové pomery sú vyššie ako uvádza odporca, ktorý berie do úvahy iba príjem
vykazovaný v daňových priznaniach, pričom neberie do úvahy skutočnosť, že má aj iný príjem i keď
podľa jeho tvrdenia nepravidelný a to z montovania kamerových systémov a opráv elektroniky ale i
majetok, je vlastníkom dvoch trojizbových bytov v J. v jednom býva s rodinou a druhý predstavuje ďalší
možný zdroj príjmov. Z listu vlastníctva na ktorých sú oba byty zapísané vyplýva, že nie sú zaťažené

úverom a titulom nadobudnutia sú kúpne zmluvy. Navyše v danom prípade na strane odporcu ide o
podnikateľa, podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia -obchod, ktorý prevzal po manželke,
ktoráponástupenamaterskúdovolenku svojuživnosťzrušilaapretoodporcabymaljehopodnikateľskú
činnosť vykonávať tak, aby mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie vyživovacej povinnosti voči
navrhovateľke. Skutočnosť, že jeho príjmy z podnikania vykazované v daňových priznaniach za rok

2012 a 2013 sú nízke, nemôže v danom prípade ísť na ťarchu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.
Pri takýchto úvahách a hodnotení odvolací súd ustálil, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery
odporcu (teda nielen vykázaný výsledok podnikania) umožňujú, aby si zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke plnil v sume 80 eur mesačne v období od 26.07.2013 do 31.1.2014.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení

výživného a vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 OSP a navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 41,59 eura, ktoré
pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 33,20 eura (§10 ods. 3 vyhlášky) a režijného paušálu vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Trovy odvolacieho
konania vo výške 41,59 eura je odporca povinný zaplatiť advokátke zastupujúcu navrhovateľku (§ 149
ods. 1 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.