Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/293/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113236593.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa:
F.E.R.T. s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 44 710 038, právne zastúpeného
splnomocneným zástupcom Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie
Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, proti odporcovi: O.. E. P., F.. XX.X.XXXX, T. U. XXX/X, XXX XX
A. U., právne zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom

advokátskej kancelárie Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 2.480,- eur,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania - trov právneho
zastúpenia sumu 476,42 eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Jančiho, advokáta, číslo účtu:

XXXXXXXXXX/XXXX (O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), variabilný symbol 442010, v lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina vo veci označenej v záhlaví tohto rozsudku pokračuje v konaní za podmienok podľa
ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov -
a to po zrušení rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu JSM so sídlom v Žiline č.

P-13610-SRS-6 zo dňa 15.10.2010 súdom v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
33C/184/2010 (v ktorom rozhodol právoplatným rozsudkom č.k. 33C/184/2010-223 zo dňa 26.3.2012 v
spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/260/2012-242 zo dňa 30.7.2012).
Rozhodcovský súd cit. zrušeným rozhodcovským rozsudkom rozhodoval vo veci žalobného návrhu
navrhovateľa pôvodne proti odporcom v rade 1/ a 2/ (popri odporcovi uvedenému v záhlaví tohto
rozsudku tiež proti A. P. ako odporkyni v rade 2/) „o zaplatenie odstupného 2.480,- eur s príslušenstvom“,

podaného rozhodcovskému súdu dňa 20.5.2010, ktorým sa navrhovateľ pôvodne domáhal uloženia
povinnosti odporcom v rade 1/, 2/: a) zaplatenia odstupného vo výške 2.480,- eur „s príslušenstvom“ (ak
sa preukáže dojednanie kúpnej ceny 62.000,- eur), eventuálne b) zaplatenia odstupného vo výške
6.000,- eur „s príslušenstvom“ (ak sa preukáže dojednanie kúpnej ceny 54.000,- eur), eventuálne c)
zaplatenia odstupného vo výške 8.000,- eur „s príslušenstvom“ (ak sa preukáže dojednanie kúpnej ceny
53.000,- eur).

Pretože takýto návrh navrhovateľa súd v rámci skúmania podmienok konania v zmysle ust. § 103
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) posúdil
ako neurčitý a nezrozumiteľný podľa ust. § 42 ods.3 v spojení s ust. § 79 ods.1,2 OSP, osobitne v časti
bližšie nešpecifikovaného príslušenstva, uznesením č.k. 17C/293/2013-76 zo dňa 14.02.2014 postupom
podľa ust. § 43 ods.1 OSP vyzval navrhovateľa, aby v určenej lehote odstránil vady pôvodného cit.

návrhu, o ktorom v predchádzajúcom konaní konal a rozhodol rozhodcovský súd.Navrhovateľ na cit. výzvu súdu reagoval podaním nesprávne datovaným dňom 24.4.2013, doručeným
okresnému súdu dňa 28.3.2014, označeným ako „Úprava návrhu a čiastočné späťvzatie v právnej
veci sp. zn. 17C/293/2013 v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky“, v spojení s podaním zo dňa

10.4.2014, doručeným súdu dňa 14.02.2014, ktorým navrhovateľ svoj návrh v tejto veci, pôvodne
smerujúci proti obom odporcom, vzal späť v časti proti odporkyni v rade 2/ s odôvodnením, že zmluvu
o sprostredkovaní zo dňa 13.01.2010, z ktorej odvíja základ svojho uplatneného nároku v tejto veci,
„podpísal fakticky len odporca v rade 1/“. Zároveň požiadal súd o pripustenie zmeny svojho návrhu -
nahradením jeho pôvodného, v úvode citovaného eventuálneho petitu návrhom o uloženie povinnosti

odporcovi (pôvodnému odporcovi v rade 1/) zaplatiť mu sumu 2.480,- eur, inak zotrvávajúc v celom
rozsahu na rozhodujúcich skutkových a právnych tvrdeniach, uvedených vo svojom žalobnom návrhu
podanom dňa 20.5.2010 na rozhodcovskom súde.

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 17C/293/2013-97 zo dňa 04.6.2014 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením odvolacieho Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/601/2014-115 zo dňa 25.8.2014 (vo vzťahu k

odvolaním navrhovateľa napadnutému výroku o trovách konania) konanie v časti o návrhu navrhovateľa
proti odporkyni v rade 2/ zastavil, uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni v rade 2/ vzniknuté
trovy konania a posledným výrokom cit. uznesenia pripustil zmenu návrhu navrhovateľa na začatie
konania, vykonanú cit. podaním zo dňa 10.4.2014, doručeným súdu dňa 14.4.2014, na návrh o uloženie
povinnosti odporcovi (pôvodne v rade 1/) zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.480,- eur - o ktorom predmete

návrhu navrhovateľa vo veci samej okresný súd ďalej konal a rozhodol týmto rozsudkom.

Navrhovateľ, ako sám uviedol, rozhodujúce skutkové a právne tvrdenia uviedol vo svojom žalobnom
návrhu podanom rozhodcovskému súdu dňa 20.5.2010, v prílohe ktorého predložil tiež rozhodujúce
listinné dôkazy, z ktorých odvodzuje svoj nárok vo veci samej. Po zrušení rozhodcovského rozsudku

súd preto pokračuje v konaní o jeho pôvodnom návrhu v znení jeho zmien vykonaných vyššie
vymenovanými dispozičnými procesnými úkonmi navrhovateľa. Podstatným podkladom pre vedenie
súdneho konania v tejto veci a súčasne pre vykonanie dokazovania (pre rozhodnutie súdu v tejto veci
rozhodujúcimi) listinnými dôkazmi bol tak spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 33C/184/2010, vrátane
kópie rozhodcovského spisu (pod registr. zn. P-13610-SRS) ako jeho súčasti.

Rozhodcovský súd v úvode citovaným rozhodcovským rozsudkom pôvodne rozhodoval vo veci
žalobného návrhu navrhovateľa proti odporcom v rade 1/ a 2/ „o zaplatenie odstupného 2.480,-
eur s príslušenstvom“ (v znení pôvodného petitu, uvedeného v úvode odôvodnenia tohto rozsudku).
V odôvodnení tohto svojho žalobného návrhu navrhovateľ poukazuje na uzatvorenú zmluvu o

sprostredkovaní kúpy bytu, „vedeného v kat. úz. A.. E. na LV č. XXXX na vlastníčku L. U.“ a jej
dojednanie o odstupnom prostredníctvom čl. VIII všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
navrhovateľa („VOP“) „pre prípad odstúpenia od zmluvy, vo výške dvojnásobku dojednanej provízie“.
Dojednanú províziu na základe znenia zmluvy navrhovateľ pôvodne uvádzal alternatívne tvrdiac, že táto
„v zmluve o sprostredkovaní bola 57.000,- eur - v skutočnosti však, v zmysle č.l. 5-6, bola len 54.000,-

eur“, s odvolaním sa na „priložené e-mailové komunikáty mala kúpna cena dojednaná s predávajúcim
predstavovať 54.000,- eur, v zmysle zmluvy o budúcej zmluve dojednaná cena bola 62.000,- eur, pričom
z nej tvorila 8.000,- eur záloha, o ktorej začlenenie do zmluvy požiadal záujemca o kúpu, pričom ale
táto zmluva nebola z jeho strany podpísaná“. Na základe toho navrhovateľ dôvodil, že „ak bola skutočne
realizovaná kúpna cena 62.000,- eur, potom provízia 2 % predstavuje 1.240,- eur a odstupné 2.480,- eur,

ak bola realizovaná iná kúpna cena, 54.000,- eur resp. 53.000,- eur, potom provízia podľa navrhovateľa
predstavuje 3.000,- eur resp. 4.000,- eur a nárok na odstupné ako dvojnásobok 6.000,- eur resp. 8.000,-
eur“. Uplatnený nárok na úhradu odstupného podľa predloženej zmluvy o sprostredkovaní navrhovateľ
právne oprel o ust. § 355 Obchodného zákonníka tvrdiac, že voľbu tejto právnej úpravy uskutočnili
strany v zmluve o sprostredkovaní - a to na základe jej obsiahnutia v čl. I VOP. Rozhodcovský súd v

odôvodnení svojho cit. rozsudku skutkovo odkazuje na kúpnu zmluvu č. V 864/10 a ďalej na zmluvu
o sprostredkovaní uzavretú medzi účastníkmi, z ktorých „má súd za preukázané vedomé obídenie
žalobcu - sprostredkovateľa žalovanými pri kúpe nehnuteľnosti, nakoľko obidve listiny sa vzťahujú na
rovnakú nehnuteľnosť“, pričom odvolávanie sa odporcov na podpísanie zmluvy o sprostredkovaní len
odporcom v rade 1/ a kúpnej zmluvy len odporkyňou v rade 2/ rozhodcovský súd posúdil ako účelové

- „hoci žalovaní sú manželia a súdu bol doručený rozsudok o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, žalovaní konali pri obstarávaní nehnuteľnosti v zhode“. Z kúpnej zmluvy č. V 864/10 mal súd
preukázanú kúpnu cenu 53.000,- eur „a od tejto ceny sa odvíja uplatnený nárok žalobcu na zaplatenieodstupného“ - to všetko bez odkazu na prípadné konkrétne zmluvné dojednanie, alebo ustanovenie
všeobecne záväzného predpisu, na základe ktorých rozhodcovský súd takýto nárok priznal.

Odporcovia v žalobnej odpovedi zo dňa 04.6.2010, podanej rozhodcovskému súdu, uviedli, že
žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu neuznávajú. Označujúc formuláciu alternatívneho petitu
o zaplatenie odstupného za nezrozumiteľnú a zmätočnú vecne namietali, že zmluvu o sprostredkovaní
podpísal len odporca v rade 1/, ktorý pritom nezastupoval odporkyňu v rade 2/ a tento má k dispozícii
ním podpísané vyhotovenie zmluvy, ktoré nie je identické s tou, ktorú predložil rozhodcovskému

súdu navrhovateľ. Ďalej odporcovia namietali, že k zmluve o sprostredkovaní nebolo pripojené
žiadne splnomocnenie pre obchodného zástupcu, identifikácia predmetu kúpy v zmluve je neurčitá a
nespôsobilá z hľadiska požiadaviek katastrálneho zákona a VOP, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva,
vôbec neboli súčasťou zmluvy, naviac znenie rozhodcovskej zmluvy nie je možné nahradiť odkazom
na ne, čo takisto platí i vo vzťahu k čl. VIII VOP, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva vo vzťahu k
uplatnenému nároku na odstupné. Citujúc z čl. VIII VOP odporcovia tiež poukázali na to, že odstúpenie

je tu dojednané ako oprávnenie záujemcu na odstúpenie od rezervačnej zmluvy, resp. zmluvy kúpnej
o prevode nehnuteľnosti, zatiaľ čo navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od konkludentného odstúpenia
odporcu v rade 2/ od zmluvy o budúcej zmluve, čo však predmetné ustanovenie VOP nerieši, okrem
toho pojednáva o zmluvnej pokute, teda o úplne inom právnom inštitúte ako odstupné. Vzhľadom
na právoplatné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“) - odporcov rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.9.2009 odporkyňa v rade 2/ nie je účastníkom právneho
vzťahu zo zmluvy o sprostredkovaní medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k žalobnej odpovedi odporcov, adresovanom rozhodcovskému súdu
nedatovaným podaním (na č.l. 109 - 115 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010) okrem vyjadrení k

námietke neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a k otázke vzájomného zastupovania sa manželov
a to i v prípade ich zrušeného BSM ďalej okrem iného uviedol, že nehnuteľnosť ako predmet kúpy je v
sprostredkovateľskej zmluve dostatočne identifikovaná, naviac na túto zmluvu nedopadajú ustanovenia
katastrálneho zákona. S poukazom na ust. § 273 ods.1 Obchodného zákonníka argumentuje v
prospech možnosti dojednania nielen rozhodcovskej doložky, ale i voľby obchodného práva v zmysle

§ 262 Obchodného zákonníka prostredníctvom odkazu na VOP. V ďalšej časti svojho vyjadrenia
„k meritu veci“ uviedol, že odporcovia „nesprávne citujú ust. čl. VIII VOP spoločnosti navrhovateľa,
nahradzujúc slovo odstupné slovným spojením zmluvná pokuta, čo je v rozpore so znením podmienok
zverejneným na www.fert.biz s tým, že „môže ísť prípadne o chybné znenie
na www.vymahaniepohladavok-fert.sk/ „, ale aj v rozpore

s registrovanými obchodnými podmienkami v Registri rozhodcovských zmlúv a doložiek SRS JSM a
napokon „aj pokiaľ by uvedené znenie bolo pravdivé, neplatilo by pre uvedený zmluvný vzťah dojednanie
zmluvnej pokuty ale odstupného a to na základe § 273 ods.2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého má
odchylné znenie zmluvy prednosť pred znením dojednaných obchodných podmienok“ - považujúc za
nesporné, že v zmluve o sprostredkovaní sa záujemca zaviazal uhradiť sprostredkovateľovi v prípade

odstúpenia od zmluvy odstupné. Vyjadril sa ďalej k odmietnutiu podpísania zmluvy o budúcej zmluve
- čo podľa neho znamená neochotu účastníka zaviazať sa na uzavretie neskoršej kúpnej zmluvy, tiež
k rezervačnej zmluve ako typu nepomenovanej zmluvy, „ktorá môže byť a bola lege artis obsiahnutá v
listine označenej zmluva o budúcej zmluve, čo nepochybne vyplýva zo záväzku predávajúceho podľa
zmluvy o budúcej zmluve neuzatvoriť kúpnu zmluvu s iným záujemcom“. Odmietol nakoniec i námietku

nepreskúmateľnosti alternatívnej požiadavky na zaplatenie odstupného s odôvodnením, že „bola riadne
odvkladovaná kúpna zmluva V 864/2010, na základe ktorého právneho titulu odporkyni v rade 2/ vzniklo
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a od výšky kúpnej ceny je odvodená jednoznačným a
určitým spôsobom provízia navrhovateľa“ v čl. III ods.2 zmluvy o sprostredkovaní.

V „zmluve o sprostredkovaní a poskytovaní služieb v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti“ zo dňa
13.01.2010, uzavretej - podľa označenia jej účastníkov v záhlaví zmluvy - medzi navrhovateľom (F.E.R.T.
s.r.o.) ako sprostredkovateľom (v zastúpení splnomocneným obchodným zástupcom E. A.) a odporcami
v rade 1/, 2/ (O.. E. P. I. A. P.) ako záujemcom. Zmluvu podpísal za sprostredkovateľa konateľ spoločnosti
navrhovateľa a ako záujemca len odporca (v rade 1/) O.. E. P.. Predmetom sprostredkovania podľa

zmluvy bola kúpa bytu v H. - LV XXXX, na 3. podlaží, „U.“ za kúpnu cenu 54.000,- eur (takýmto údajom o
kúpnejcene,potvrdenýmpripojenýmpodpisomobchodnéhozástupcusprostredkovateľa,bolnahradený
predtým v zmluve vpísaný a prečiarknutý údaj o kúpnej cene vo výške 57.000,- eur). Druhý odstavec čl.
I zmluvy obsahuje vopred formulovaný záväzok záujemcu „v prípade odstúpenia od tejto zmluvy uhradiťsprostredkovateľovi odstupné“ - v zmluve nešpecifikovanej výške. Čl. III zmluvy pojednáva o výške
odmeny sprostredkovateľa v závislosti od dojednania kúpnej ceny sprostredkovateľom s predávajúcim
a nakoniec v čl. IV je odkaz na VOP spoločnosti navrhovateľa, v znení uverejnenom na stránke

www.fert.biz . „a doloženým k tejto zmluve“, ako neoddeliteľnú prílohu zmluvy.

Na rozdiel od vyššie citovaného znenia zmluvy o sprostredkovaní, predloženého odporcom (na č.l.
5 - 6 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010), vyhotovenie zmluvy predložené v rozhodcovskom
konaní navrhovateľom (na č.l. 153 - 154 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010), podpísané takisto

za sprostredkovateľa konateľom navrhovateľa a za záujemcu odporcom (v rade 1/) O.. E. P., obsahuje
doplnený údaj o e-mailovú adresu odporcu a v čl. III odlišnú kúpnu cenu - vo výške 57.000,- eur (tzn.
bez jej následnej opravy obchodným zástupcom navrhovateľa).

Podľa všeobecných obchodných podmienok spoločnosti navrhovateľa v znení účinnom v čase uzavretia
vyššie citovanej zmluvy o sprostredkovaní (č.l. 87 - 89 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010) v čl.

I, upravujúcom rozsah pôsobnosti VOP je odkaz na úpravu „vzájomných obchodných vzťahov medzi
spoločnosťou navrhovateľa vo všetkých jej obchodných vzťahoch“, ktoré „sa ďalej riadia Obchodným
zákonníkom“; čl. VIII s názvom Odstúpenie od zmluvy v druhom odstavci, ktorého znenie je identické
so súčasným znením zverejnených VOP navrhovateľa (v čl. VI ods.2), upravuje právo oboch účastníkov
od zmluvy odstúpiť i konkludentne, pričom podľa druhej vety tohto ustanovenia „pre prípad odstúpenia

záujemcu o sprostredkovanie kúpy/predaja od zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu
vo výške dvojnásobku dojednanej provízie sprostredkovateľa“; v čl. X VOP obsahujú rozhodcovskú
doložku.

Rozsudkom č.k. 3C/34/2009-14 zo dňa 27.8.2009, právoplatným dňa 11.9.2009 (č.l. 109 - 115

pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010) Okresný súd Liptovský Mikuláš zrušil BSM odporcov v rade 1/ a
2/ za trvania ich manželstva, uzatvoreného dňa 18.7.2009, podľa § 148a ods.2 Občianskeho zákonníka.

Na č.l. 144 - 147 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010 je založená e-mailová komunikácia odporcu
adresovaná obchodnému zástupcovi navrhovateľa v období od 09.12.2009 - 22.02.2010. Prvým e-

mailom z 09.12.2009 odporca oslovuje obchodného zástupcu s požiadavkou poskytnutia bližších
informácií o zverejnenej ponuke predaja bytu. Dňa 08.02.2010 sa odporca zmieňuje o obhliadke bytu v
H., vykonanej pred cca dvomi mesiacmi a chcel by absolvovať ešte jednu obhliadku a porozprávať sa
„o možnostiach prípadnej kúpy cez hypotekárny úver“. Dňa 12.02.2010 odporca potvrdzuje vykonanie
takejto obhliadky bytu v predchádzajúcom týždni a s odkazom na zistené závady uvádza „by sme mali

záujem o tento byt, urobili by sme si úpravy v našej réžii, ale navrhujeme kúpnu cenu 54.000,- eur“ a
dodáva, že nevie, ako by sa riešila provízia, deklarujúc, že by v prípade dohody na cene „radi hneď
pristúpili k riešeniu financovania kúpy“ a „radi by celý obchod ukončili (vyplatenie peňazí a zavkladovanie
na príslušnom katastri nehnuteľností) najneskôr do 3 týždňov“. V e-maile zo dňa 22.02.2010 odporca
potvrdzuje, že „zmluvy od p. U. prišli v poriadku“ a ďalej vymenúva, čo je ešte potrebné zabezpečiť,

okrem iného uvádza i „podpis zmluvy o budúcej zmluve z Vašej strany (FERT)“. V poslednom e-maile
zo dňa 19.4.2010 (č.l. 143 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010), adresovanom odporcom tentoraz
konateľovi navrhovateľa ako reakcii na odporcom dňa 19.4.2010 obdržaný list - „výzvu na zaplatenie
odstupného“, odporca odmieta požiadavku navrhovateľa na zaplatenie odstupného vo výške 2.480,-
eur ako neoprávnenú. Okrem iného uvádza, že „sme obdržali návrh zmluvy o budúcej zmluve, ten

som si dal skontrolovať našej firemnej právnej zástupkyni, ktorá ma upozornila, aby sme takúto zmluvu
nepodpisovali z dôvodov, ktoré som prezentoval aj Vášmu zástupcovi p. A.. Na základe tejto skúsenosti
sme nechceli z Vašej strany žiadne ďalšie dokumenty“.

Odporca na pojednávaní v tejto prejednávanej veci predložil súdu i predmetnú výzvu navrhovateľa

adresovanú obom pôvodným odporcom, datovanú dňa 16.4.2010, na zaplatenie odstupného, v ktorej
navrhovateľ okrem iného uvádza, že dňa 13.01.2010 odporcovia s navrhovateľom uzatvorili zmluvu o
sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti, po podpísaní zmluvy o budúcej zmluve vlastníkom ako budúcou
predávajúcou však v zmysle VOP spoločnosti navrhovateľa od zmluvy o sprostredkovaní odstúpili
konkludentne odmietnutím podpísania zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy a následne uzavretím

obdobnej zmluvy obídením sprostredkovateľa - dožadujúc sa v závere listu zaplatenia odstupného vo
výške 2.480,- eur v zmysle čl. VIII VOP, ako dvojnásobku dojednanej provízie, predstavujúcej rozdiel
medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o sprostredkovaní a kúpnou cenou dojednanou s predávajúcim stým, že „v zmysle zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy predstavuje dojednaná cena 62.000,- eur,
z čoho 2% predstavujú 1.240,- eur a odstupné 2.480,- eur“.

Navrhovateľom vyhotovený návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností z
18.02.2010 (na č.l. 148 - 151 pripojeného spisu sp. zn. 33C/184/2010) mal byť podľa označenia
účastníkov v zmluve uzavretý medzi odporkyňou v rade 2/ A. P. ako budúcou kupujúcou a L. U. ako
budúcoupredávajúcou,vzastúpenínavrhovateľomF.E.R.T.s.r.o.akosprostredkovateľom,spredmetom
budúcej kúpy bytu budúcej predávajúcej č. 7 na 3. poschodí bytového domu č. súp. 635 na parc. CKN č.

2099/26, zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. H.. Návrh zmluvy okrem iných ustanovení ďalej obsahuje
v čl. 1.2. tiež dojednanie kúpnej ceny vo výške 62.000,- eur a v čl. 2.1. záväzok predávajúcej uhradiť
sprostredkovateľovi odmenu 1.000,- eur; návrh zmluvy je podpísaný len budúcou predávajúcou.

Predávajúca L. U. previedla vlastníctvo k predmetnému bytu kúpnou zmluvou zo dňa 23.3.2010 č. V
864/10, uzavretou s (pôvodnou) odporkyňou v rade 2/ ako kupujúcou, za dohodnutú kúpnu cenu podľa

čl. IV zmluvy vo výške 53.000,- eur; na prvej strane zmluvy je rukou dopísaný text opravujúci označenie
druhu prevádzaného pozemku, s potvrdením, že toto doplnenie vykonali dňa 17.5.2010 O.. E. P. I. A.
P., aj s ich podpismi. Správa katastra A. E. povolila vklad vlastníctva kupujúcej na základe tejto kúpnej
zmluvy rozhodnutím č. V 864/10 zo dňa 19.5.2010.

Z pripojeného spisu sa súd ďalej okrem iného tiež oboznámil s listom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie pre Žilinský kraj, právneho odboru, zn. P-452/2010 zo dňa 30.9.2010, adresovaným k
podnetu právneho zástupcu odporcov (ktorým ho Inšpektorát SOI informuje vo vzťahu k vykonanej
kontrole v spoločnosti navrhovateľa okrem iných i o zisteniach „porušenia ustanovení zákona o ochrane
spotrebiteľa, keď formulácie vo VOP v čl. X Rozhodcovská doložka nedávajú spotrebiteľovi možnosť

výberu, ktorý orgán bude riešiť prípadné spory zmluvných strán, ...“) a tiež s písomným stanoviskom
navrhovateľa zo dňa 14.10.2010, adresovaným rozhodcovskému súdu (v ktorom sa najmä vyjadruje
nesúhlasne k záverom v rozhodnutí Inšpektorátu SOI pre Žilinský kraj - menovite k tým, že navrhovateľ
uzatvára spotrebiteľské zmluvy a k nedostatku dojednania voľby právnej úpravy Obchodného zákonníka
prostredníctvom zakotvenia takéhoto ustanovenia v rámci VOP).

Pre úplnosť okolností vývinu vzťahu medzi navrhovateľom a (pôvodnými) odporcami je potrebné zmieniť
i iniciovanie trestného konania odporcami voči navrhovateľovi, skončeného uznesením Okresného
riaditeľstva PZ Žilina, OO PZ Žilina - západ ČVS: ORP-2501/ZZ-ZA-2010 zo dňa 02.11.2010,
ktorým policajný orgán odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods.1

Trestného zákona (ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, ktorý v rozhodcovskom konaní predložil
rozhodcovskému súdu zmluvu o sprostredkovaní, ktorá nie je originálom a tým sa mal na škodu O.. E.
P. ako záujemcu o kúpu obohatiť rozhodnutím rozhodcovského súdu); policajný orgán tiež odmietol ako
neopodstatnenú právnu kvalifikáciu skutku podľa § 269 ods.1 písm. c/ Trestného zákona ako prečinu
poškodzovania spotrebiteľa, príp. § 269a Trestného zákona ako prečinu nekalej obchodnej praktiky voči

spotrebiteľovi(sodôvodnením,žeodporca„nebolpoškodenýakospotrebiteľ,nakoľkovčasepodpísania
predmetnej zmluvy bol s jej obsahom oboznámený a s obchodnými podmienkami súhlasil, čo potvrdil
svojim podpisom a na základe ktorej k obchodu, teda predaju a kúpe nehnuteľnosti ani nedošlo a
oznamovateľ od predmetnej zmluvy zo zištných dôvodov odstúpil a predmetnú nehnuteľnosť nadobudol
iným spôsobom“).

Na pojednávaní Okresného súdu Žilina vo veci samej sp. zn. 33C/184/2010 dňa 26.3.2012 odporcovia
(v procesnom postavení navrhovateľov) tvrdili, že súčasťou zmluvy neboli žiadne VOP, zmluvu o
sprostredkovaní podpisoval len odporca v rade 1/ s tým, že malo ísť o „protokol o ohliadke bytu“, jeho
manželka bola prítomná pri ohliadke bytu, nie však pri podpisovaní zmluvy, čomu odporkyňa v rade 2/

doplnila, „ten dokument“ jej manžel ukazoval až doma.

Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 33C/184/2010 rozhodol vyššie cit. rozsudkom č.k. 33C/184/2010-223
zo dňa 26.3.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/260/2012-242
zo dňa 30.7.2012, ktorým zrušil cit. rozhodcovský rozsudok za podmienok ust. § 40 ods.1 písm. c)

ZRK - keď uzavrel, že vyššie označená zmluva o sprostredkovaní zo dňa 13.01.2010 (uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom) má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. §§ 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), ktorú navrhovateľ
uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s odporcom (v rade 1/) ako fyzickou osobou -nepodnikateľom. Dojednanie rozhodcovskej doložky, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodovať vo
veci účastníkov rozhodcovský súd, ako súčasti VOP k formulárovej zmluve, posúdil súd ako neprijateľnú
a preto podľa § 53 ods.5 Obč. zák. absolútne neplatnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vo vzťahu

k pôvodnej odporkyni v rade 2/ súd ďalej konštatoval neexistenciu akéhokoľvek jej právneho vzťahu s
navrhovateľom - jednak z dôvodu, že sama s navrhovateľom neuzavrela zmluvu o sprostredkovaní a
jednak vzhľadom na predchádzajúce zrušenie jej BSM s odporcom (v rade 1/), ktorý takúto zmluvu s
navrhovateľom uzavrel.

Navrhovateľ na pojednávaní v tejto prejednávanej veci ďalej súdu predložil mandátnu zmluvu č.
mz_v.02_0902, uzavretú medzi navrhovateľom ako mandantom a mandatárom E. A., podpísanú
zmluvnými stranami dňa 17.4.2009 - na preukázanie oprávnenia menovaného obchodného zástupcu
vyvíjať v zmysle predloženej zmluvy činnosť pre navrhovateľa, súčasne zdôrazňujúc, že zmluvu o
sprostredkovaní z 13.01.2010 podpisoval konateľ navrhovateľa.

Okresný súd v konaní v tejto prejednávanej veci na pojednávaní dňa 28.01.2015 dokazovanie (§§ 120 a
nasl. OSP) listinnými dôkazmi ďalej doplnil o výsluch účastníkov (§ 131 OSP) - konateľa navrhovateľa C.
S.aodporcu.Naopakzamietoldôkaznýnávrhnavrhovateľanaďalšiedoplneniedokazovaniavýsluchom
svedkov výsluchom svedkov E. A. (obchodného zástupcu navrhovateľa, prostredníctvom ktorého
odporca komunikoval s navrhovateľom, ktorý odporcovi a jeho manželke sprostredkoval ohliadku bytu

predávajúcej a predložil odporcovi na podpísanie i predmetnú zmluvu o sprostredkovaní) - ktorého
navrhovateľ navrhol vypočuť na okolnosť, či vedel, že BSM vtedajších odporcov bolo zrušené počas ich
manželstva, či nebol uvedený do omylu, či vypracoval zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a prečo
táto bola uzavretá len s manželkou odporcu a nie s odporcom a svedkyne L. U. (vlastníčky predmetného
bytu, ktorý neskôr kúpnou zmluvou č. V 864/10 previedla na manželku odporcu, pôvodnú odporkyňu

v rade 2/) - k okolnostiam, ako došlo k tomu, že kúpna zmluva sa uzavrela bez účasti navrhovateľa,
ktorý bol predtým oslovený priamo predávajúcou ohľadne predaja nehnuteľnosti. Súd tak rozhodol po
predchádzajúcom dokazovaní (listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov), majúc na zreteli zásadu
hospodárnosti súdneho konania a nazdávajúc sa i s poukazom na právne posúdenie tejto veci, s ktorým
súd strany sporu predbežne oboznámil postupom podľa § 100 ods.1 OSP ešte na začiatku pojednávania

dňa 28.01.2015, že takto vykonané dokazovanie je postačujúce z hľadiska riadneho zistenia skutkového
stavu veci v občianskom súdnom sporovom konaní (§ 153 ods.1 OSP) ako základu pre rozhodnutie vo
veci samej a ani prípadné výsledky navrhovateľom takto navrhovaného ďalšieho dokazovania by neboli
spôsobilé ovplyvniť či zmeniť rozhodujúce skutkové a právne závery, na základe ktorých súd v tejto veci
rozhodol týmto rozsudkom.

Konateľ navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní sa okrem iného vyjadril k oprávneniu
obchodného zástupcu E. A. dojednať s odporcom uzavretie zmluvy o sprostredkovaní a to z titulu
navrhovateľom predloženej mandátnej zmluvy, vrátane jeho oprávnenia vykonať v znení zmluvy
zmienenú opravu výšky kúpnej ceny s tým, že za navrhovateľa však následne zmluvu podpísal konateľ.

Keďže nebol osobne prítomný pri podpisovaní zmluvy odporcom, nevedel zaujať stanovisko k jeho
tvrdeniu, že VOP spoločnosti navrhovateľa mu pri podpise zmluvy neboli predložené. Takisto sa
nevedel vyjadriť k zneniu, ani k okolnostiam predloženia cit. návrhu zmluvy o budúcej zmluve medzi
predávajúcou L. U. a manželkou odporcu ako kupujúcou s odôvodnením, že túto zmluvu navrhol
bývalý konateľ spoločnosti E.. J. D., ktorý bol právnik a riešil preto a zodpovedal za právne veci.

Takisto z tohto dôvodu nevedel, prečo v zmluve o budúcej zmluve boli len údaje manželky odporcu
a prečo zmluva o sprostredkovaní podpísaná len odporcom, ani z akého dôvodu bola pre odporcu
nevyhovujúca zmluva o budúcej zmluve, keďže sám s ním komunikoval až následne, prostredníctvom
súdu predloženého e-mailu. Vyslovil názor, že odporca využil zrušenie BSM za trvania manželstva so
svojou manželkou a takýmto spôsobom ušetril obídením realitnej kancelárie navrhovateľa sumu 1.000,-

eur za sprostredkovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti. K cit. dojednaniu v čl. 2.1 návrhu zmluvy o
budúcej zmluve, obsahujúcemu záväzok predávajúcej uhradiť navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi
odmenu 1.000,- eur, reagoval - nevylučujúc, že v texte pripravenom bývalým konateľom spoločnosti
môže ísť aj o chybu v písaní, že je bežným postupom realitných kancelárií, navrhovateľa nevynímajúc,
že dohodnutú províziu platí kupujúci, nie predávajúci - ktorý realitnej kancelárii vlastne takto dá

príležitosť, aby našla vhodného kupujúceho a kupujúci potom zaplatí popri kúpnej cene i odmenu za
sprostredkovanie predaja a kúpy. Ako ďalej uviedol, „nikdy predávajúci neplatí províziu, vždy ju platí
kupujúci, pričom predávajúcemu sa to, táto provízia, odráta z kúpnej ceny“. I v konkrétnom prípade
podľa neho, pokiaľ bola dohodnutá kúpna cena 54.000,- eur, tak predávajúca bola oboznámená s tým,že na jej účet príde len suma 53.000,- eur a 1.000,- eur bude zaslaných odporcom ako záujemcom o
kúpu na účet navrhovateľa ako realitnej kancelárie. Vyhlásil, že v konkrétnej veci však navrhovateľovi
nebola zaplatená žiadna provízia, ani poskytnuté iné peňažné plnenie a to ani formou preddavku

za akúkoľvek činnosť navrhovateľa súvisiacu s uzatváraním kúpnej zmluvy či predávajúcou, alebo
kupujúcou. Na zaplatenie sumy 2.480,- eur navrhovateľ vyzval odporcu z dôvodu, aby dal za dosť
VOP, keď odstúpenie odporcu od zmluvy o sprostredkovaní vyvodil z obsahu jeho cit. e-mailu zo dňa
19.4.2010,akoodpovedenacit.výzvunavrhovateľazodňa16.4.2010,ktorúodporcovizaslalnazáklade
informácie od obchodného zástupcu, že odporcovia odstupujú od zmluvy uzavretej s navrhovateľom

a zmluvu s predávajúcou uzavreli bez jeho prostredníctva; na pojednávaní tiež tvrdiac, že spoločnosť
navrhovateľa má nárok na zaplatenie 1.000,- eur ako paušálnej odmeny za sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti, deklarujúc, že ide o sumu, ktorá by mu minimálne patrila a s ktorou by sa uspokojil v
prípade mimosúdnej dohody s odporcom.

Odporca na pojednávaní odkázal na obsah svojej cit. výpovede z predchádzajúceho súdneho konania

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem iného uviedol, že jedinou komunikáciou s obchodným
zástupcom navrhovateľa E. A. a jediné stretnutie s ním bolo počas ohliadky bytu a bol to obchodný
zástupca, ktorý bez toho, aby mu oznámil dôvod, ukončil komunikáciu s ním a nie naopak. Zmluvu o
sprostredkovaní podpisoval spôsobom, že táto mu bola predložená obchodným zástupcom pri odchode
z ohliadky bytu, majúc i vzhľadom na postup pri iných ohliadkach bytov, ktoré absolvoval, za to, že

podpisuje „niečo ako zápis o ohliadke bytu“. Pretože je živnostník, mali s manželkou zrušené BSM.
Uviedol, že v kontakte so zástupcom navrhovateľa počas ohliadky bytu sa bavili i o tom, že byt sa bude
kupovať na manželku, ktorá nakoniec bola uvedená ako budúca kupujúca aj v zmluve o budúcej zmluve.

Súd konajúci v tejto prejednávanej veci na posúdenie takto vykonaným dokazovaním zisteného

skutkového stavu veci, jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku (§ 153 ods.1,
§ 154 ods.1 OSP), aplikoval - zhodne s informovaním strán o predbežnom právnom posúdením
veci - na posúdenie právneho vzťahu účastníkov z predloženej zmluvy o sprostredkovaní, nesporne
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 13.01.2010, ust. §§ 52 a nasledujúce Obč. zák. o
spotrebiteľských zmluvách a ochrane spotrebiteľa, osobitne i z hľadiska posúdenia možnosti dojednania

aplikácie predpisov obchodného práva v právnom vzťahu účastníkov, menovite zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) v zmysle § 262 ods.1, 2 Obch.
zák., ďalej ust. §§ 34 a nasledujúcich Obč. zák. o právnych úkonoch, v nadväznosti na právnu úpravu
sprostredkovateľskej zmluvy v §§ 774 - 777 Obč. zák. a primerane takisto (vzhľadom na argumentáciu
navrhovateľa v tejto veci) i na právnu úpravu zmluvy o sprostredkovaní ako zmluvného typu upraveného

takisto v ust. §§ 642 a nasl. Obch. zák. a to všetko vo vzťahu k predmetu návrhu navrhovateľa, ako
je už v úvode uvedené, uplatneného z titulu úhrady odstupného podľa predloženej písomnej zmluvy o
sprostredkovaní, vrátane VOP spoločnosti navrhovateľa ako jej deklarovanej súčasti, v zmysle ust. §
355 Obch. zák.

Navrhovateľ má (už od svojho vzniku dňa 03.4.2009 a teda aj v čase uzavretia zmluvy s odporcom)
ako predmet podnikateľskej činnosti, zapísanej v príslušnom verejnom obchodnom registri, okrem iného
tiež „sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu“ a výslovne i „sprostredkovanie predaja, prenájmu
a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť)“. Pri uzatváraní posudzovanej zmluvy vo vzťahu k odporcovi
tak jednoznačne konal v rámci svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti - ako dodávateľ v zmysle ust.

§ 52 ods.3 Obč. zák.; naopak odporca pri uzatváraní zmluvy s navrhovateľom konal mimo predmetu
svojej prípadnej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (i vzhľadom na jednoznačné označenie
odporcu v zmluve identifikačnými údajmi ako fyzickej osoby - nepodnikateľa a tiež vzhľadom na predmet
zmluvy - sprostredkovanie kúpy bytu, pričom vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne skutočnosti
nasvedčujúce prípadne opaku) - a teda ako spotrebiteľ v zmysle ust. § 52 ods.4 Obč. zák. Právny vzťah

medziúčastníkmi,založenýpredmetnouzmluvouosprostredkovanízodňa13.01.2010jepretovzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods.1 Obč. zák.). Takto uvedenú právnu otázku nakoniec posúdil súd
i v predchádzajúcom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 33C/184/2010 (§ 135 ods.2
OSP).

V zmysle ust. § 52 ods.2 Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (tj. k
13.01.2010) „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“

Uvedené považuje súd za významné pre posúdenie medzi účastníkmi sporných tvrdení vo vzťahu
k právnym dôsledkom zmluvného dojednania prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok
zverejnených navrhovateľom, na ktoré predmetná zmluva odkazuje a takisto z hľadiska posúdenia
možnosti dojednania aplikácie predpisov obchodného práva na ich právny vzťah v zmysle § 262 ods.1, 2
Obch. zák. - považujúc takýmto spôsobom, tznv. prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok,

dojednanie o voľbe obchodného práva za zmluvnú podmienku, ktorá nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná.

Základná črta spotrebiteľských zmlúv (to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny) sa v danom prípade predmetnej zmluvy
prejavuje prostredníctvom navrhovateľom vopred a bez akejkoľvek účasti odporcu ako druhej zmluvnej

strany pripravených VOP ako súčasti predmetnej zmluvy, vrátane v nich obsiahnutého dojednania o
aplikáciiObchodnéhozákonníkanaprávnyvzťahúčastníkovpodľa§262ods.1,2Obch.zák.„Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon (Obč. zák. a ďalšie ustanovenia
právnych predpisov ochrany spotrebiteľa) priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“ (§

54 ods.2 Obč. zák.) - citované z uznesenia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 7CoE 34/2009. K
aplikácii predpisov občianskeho práva v spotrebiteľských právnych vzťahoch (a to i v takých, ktoré sú
inak považované za tzv. absolútne obchody - čo však nie je daný prípad) súd primerane odkazuje i na
právne závery zhrnuté v odôvodnení uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013-10;

K argumentácii navrhovateľa, na ktorom v občianskom súdnom sporovom konaní spočíva dôkazné
bremeno (§ 120 ods.1 OSP), poukazujúceho na ustanovenia Obch. zák. o existencii písomnej dohody
o voľbe Obch. zák. na právny vzťah účastníkov súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že
v spotrebiteľskom právnom vzťahu je vylúčené takéto dojednanie len prostredníctvom VOP - ako
individuálne nedojednané (to predovšetkým, v zmysle § 53 ods.1, 2, 3 Obč. zák., nehľadiac na to, že s

ohľadom na dostupnú judikatúru v obdobných veciach sú i pochybnosti o dodržaní povinnej písomnej
formy takéhoto dojednania v zmysle kogentného ust. § 262 ods.2 Obch. zák. v spojení s § 263 ods.1
Obch. zák. - i vo vzťahu k ust. § 54 ods.2 Obč. zák.) a súčasne spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (ktorá
nerovnováha sa nepochybne prejavuje prostredníctvom dotknutého ustanovenia VOP navrhovateľa,

ktoré po tom, ako obom zmluvným stranám poskytuje právo na i neformálne konkludentné odstúpenie
od zmluvy, súčasne ustanovuje neprimerane vysokú sankciu za využitie tohto práva a to už len pre
jednu zo zmluvných strán - záujemcu, v danom prípade spotrebiteľa; pričom táto sankcia dvojnásobne
prevyšuje odplatu pre sprostredkovateľa, na ktorú by mal právo v prípade naplnenia zmluvy). Takéto
zmluvné dojednanie, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto súd posúdil

ako absolútne neplatné, v zmysle ust. § 53 ods.5 Obč. zák., s následkom predovšetkým vylúčenia
posudzovania uplatneného nároku podľa Obch. zák., ako sa dožadoval navrhovateľ.

Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje z podmienok písomnej zmluvy, označujúc ho i prostredníctvom
odvolania sa na príslušnú právnu úpravu, ako nárok na odstupné podľa ust. § 355 Obch. zák. a vo

vzťahu k medzi účastníkmi uzavretej písomnej zmluve s odvolaním sa na konkrétne dojednania zmluve
a VOP. Ako je skôr uvedené, podľa čl. I odst.2 zmluvy o sprostredkovaní sa záujemca zaväzuje „v
prípade odstúpenia od tejto zmluvy uhradiť sprostredkovateľovi odstupné“. Podľa čl. VIII odst.2 veta
druhá VOP navrhovateľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy „pre prípad odstúpenia záujemcu
o sprostredkovanie kúpy/predaja od zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške

dvojnásobku dojednanej provízie sprostredkovateľa“.

Účastníci vyššie citovaným spôsobom v spotrebiteľskom právnom vzťahu nielenže nemohli platne
dojednať nárok navrhovateľa ako sprostredkovateľa na odstupné podľa § 355 Obch. zák., ale z
citovaného obsahu písomnej zmluvy, vrátane VOP, jednoznačné dojednanie takéhoto nároku ani

nevyplýva. Absentuje určitá a zrozumiteľná dohoda účastníkov zmluvy o odstupnom (dokonca sám
navrhovateľ vo svojich vyjadreniach spochybňuje existenciu jednoznačného definovania podmienok
odstupného vo VOP - ako vyplýva z jeho cit. vyjadrenia k žalobnej odpovedi odporcov v rozhodcovskom
konaní).Zmluva o sprostredkovaní je ako zmluvný typ upravená v Obch. zák. (§§ 642 a nasl. Obch. zák.)
a podstatnými záväzkami jej zmluvných strán sú na jednej strane záväzok sprostredkovateľa vyvíjať

činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou (tu
podľa obsahu konkrétnej zmluvy je treba rozumieť zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú
by mal prostredníctvom činnosti sprostredkovateľa uzavrieť záujemca) a záväzok záujemcu zaplatiť
sprostredkovateľovi za takéto plnenie odplatu (províziu).

I v prípade posúdenia právneho vzťahu účastníkov zo zmluvy o sprostredkovaní z hľadiska takejto
právnej úpravy vo vzťahu k predmetnej zmluve a následnej činnosti navrhovateľa ako sprostredkovateľa
(ktorú v zmysle vlastných vyjadrení preukazuje návrhom zmluvy o budúcej zmluve) absentuje
preukázanie činnosti navrhovateľa v prospech odporcu ako záujemcu z predmetnej zmluvy, na ktorej
plnenie odporca konkludentne (i výslovne, ako vyplýva z cit. e-mailovej komunikácie) rezignoval, z
ktorého by mu vôbec čo i len potenciálne mal vzniknúť nárok na províziu, tobôž potom na odstupné.

Písomný návrh zmluvy o budúcej zmluve pripravoval navrhovateľ a odporca v nej ani formálne nie
je uvedený ako niektorá zo zmluvných strán. Vo vzťahu k zneniu návrhu zmluvy o budúcej zmluve
je potrebné odkázať i na ust. § 647 ods.1 veta druhá Obch. zák., keď zmluva (návrh zmluvy) okrem
toho, že ju neuzavrel odporca ako záujemca, bola uzavretá s osobou (predávajúcou), pre ktorú bol
navrhovateľ takisto činný ako sprostredkovateľ a ktorá sa v nej výslovne zaviazala na zaplatenie provízie

navrhovateľovi.

Z hľadiska súdom akceptovanej občianskoprávnej úpravy je sprostredkovateľská zmluva ako zmluvný
typ upravená i v Obč. zák., v ust. §§ 774 - 777, pričom vo vzťahu k nej primerane platia vyššie uvedené
závery.

Keďže prípadné nesprávne právne posúdenie inak riadne skutkovo odôvodneného predmetu
uplatneného nároku účastníkom súd nezbavuje povinnosti posúdenia rozhodujúcich skutkových tvrdení i
podľainej,nimzodpovedajúcejprávnejúpravy(vduchuzásady„iuranovitcuria“),vychádzajúczoznenia
vyššie citovaných ustanovení zmluvy o sprostredkovaní a VOP súd v nadväznosti na predchádzajúce

vyslovené právne závery posúdil takto uplatnený nárok i z hľadiska do úvahy prichádzajúcej právnej
úpravy zmluvnej pokuty podľa §§ 544 a nasl. Obč. zák. Uzavrel však, že ani podľa tejto občianskoprávnej
úpravy uplatnený nárok navrhovateľa neobstojí tak pre nedodržanie zákonom predpísanej (kogentnej)
písomnej formy takéhoto prípadného dojednania v zmysle § 544 ods.2 Obč. zák. (v spojení s cit.
právnou úpravu v §§ 52 a nasl. Obč. zák.) v spotrebiteľskom právnom vzťahu, prostredníctvom VOP,

predovšetkým však z hľadiska podstatných náležitostí platného právneho úkonu v zmysle ust. § 37
ods.1 Obč. zák., osobitne vzhľadom na nedostatok jeho určitosti a zrozumiteľnosti vo vzťahu k osobám
účastníkovapredmetuplneniadohodnutéhovzmluve(akovyplývazpredchádzajúcejčastiodôvodnenia
tohto rozsudku).

Súdnapodporuuvedenýchzáverovcituje(vovlastnomslovenskompreklade)iználezuÚstavnéhosúdu
ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013: „V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce
zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len
spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis)“.

Podľa názoru súdu ide preto - v prípade citovaného zmluvného ustanovenia písomnej zmluvy, z
ktorého navrhovateľ proti odporcovi odvodzuje uplatnený nárok - o absolútne neplatné dojednanie v
(spotrebiteľskej) zmluve, z ktorého jej účastníkom preto nevznikli žiadne práva a povinnosti a to vrátane
eventuálneho nároku na náhradu škody pre porušenie právnej povinnosti (zmluvného záväzku) podľa
všeobecného ust. § 420 ods.1 Obč. zák. Navrhovateľ neuniesol svoje tzv. dôkazné bremeno v konaní

na preukázanie dôvodnosti tzv. pasívnej vecnej legitimácie odporcu vo vzťahu k predmetu jeho návrhu,
ktorý preto súd ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol.

Pretože to bol odporca, kto mal vzhľadom na výrok tohto rozsudku vo veci samej v občianskom súdnom
sporovom konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1 OSP mu proti neúspešnému

odporcovi patrí v plnej výške náhrada trov, ktoré vynaložil v súdnom konaní (naopak navrhovateľ v
dôsledku svojho neúspechu v konaní musí vlastné trovy konania v celom rozsahu znášať sám).Na tomto mieste súd dodáva, že vzhľadom na zistené okolnosti veci samej (najmä skutočnosť, že
nepochybne v určitej miere - hoci nie je zrejmé v akej, čo nebolo predmetom konania, ktorý určil
jeho vymedzením vo svojom návrhu navrhovateľ - bolo využité sprostredkovanie navrhovateľa na

nadobudnutie vlastníctva bytu i keď nie odporcom, ale jeho manželkou, z ktorého plnenia takto
nepochybne v konečnom dôsledku mal a má prospech i sám odporca) a v záujme spravodlivého
usporiadania právneho vzťahu účastníkov sa súd zaoberal i otázkou možnosti aplikácie ust. § 150 ods.1
OSP pri rozhodovaní o trovách konania, s cieľom posúdenia podmienok úplného prípadne čiastočného
nepriznania náhrady trov odporcovi napriek jeho úspechu v konaní, dospel však nakoniec k záveru, že

konkrétne okolnosti veci to neumožňujú.

Zmluvu vo vzťahu k odporcovi ako spotrebiteľovi pripravoval navrhovateľ, ako dodávateľ v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorý nepochybne nielen v čase uzavretia zmluvy, ale najneskôr
pri príprave a predkladaní takisto ním pripravenej zmluvy o budúcej zmluve mal a nevyhnutne i musel
mať vedomosť o tom, pre koho v skutočnosti vyvíja, alebo má vyvíjať svoju sprostredkovateľskú činnosť

a nie je preto dôvod, aby súd hoci len prostredníctvom rozhodnutia o trovách konania akokoľvek
zmierňoval dôsledky takéhoto neprofesionálneho a neodborného postupu navrhovateľa ako dodávateľa
v spotrebiteľskom vzťahu, ktoré eventuálne nastali v jeho majetkovej sfére a vôbec už nie vo vzťahu
k odporcovi ako spotrebiteľovi, pre ktorého navrhovateľ fakticky napriek uzavretiu predmetnej zmluvy
žiadnu činnosť nevyvíjal a žiadne plnenie z tejto zmluvy ako zmluvnej strane mu neposkytol. Pri tejto

úvahe súd neopomenul ani postup navrhovateľa pri dojednávaní zmluvných podmienok s odporcom,
sledujúci a nebyť úspešnej obrany odporcu prostredníctvom predchádzajúceho súdneho konania sp.
zn. 33C/184/2010 i spôsobilý privodiť odporcovi značnú majetkovú ujmu bez právom opodstatneného
dôvodu (ako možno zistiť z obsahu súdom zrušeného rozhodcovského rozsudku a rozsudku súdu v tejto
prejednávanej veci).

Odporca trovy, ktoré mu v konaní vznikli, riadne a včas (§ 151 ods.1 OSP) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uplatnil a vyčíslil ako trovy z titulu právneho zastúpenia advokátom (podľa zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov), v rozsahu dvoch úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 18.11.2013 a zastupovanie na

pojednávaní vo veci samej dňa 28.01.2015, v dĺžke trvania viac ako dve hodiny, od 08.30 h do 11.25 h)
vo výške tarifnej sadzby odmeny 50,63 eur bez DPH za prvý úkon podľa § 13 ods.1 písm. a) vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov v tom čase účinnom znení, resp. spolu 202,50 eur (2x 101,25 eur) za druhý úkon
podľa ust. § 13 ods.1 písm. d) cit. vyhl. v znení účinnom v čase vykonania tohto úkonu právnej služby,

po zvýšení celkovej sumy odmeny (253,13 eur) o 20 % daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej je právny
zástupca odporcu podľa predloženého osvedčenia o registrácii platiteľom od 01.4.2008, z tejto sumy
(50,62 eur) spolu vyčíslený nárok na tarifnú odmenu vrátane DPH 303,76 eur. Okrem toho vyčíslil nárok
na paušálnu náhradu režijných výdavkov za prvý úkon v r. 2013 vo výške 7,81 eur bez DPH a za druhý
úkon v r. 2015 vo výške 8,39 eur bez DPH, paušálnu náhradu za stratu času na ceste (zo sídla právneho

zástupcu v Liptovskom Mikuláši do sídla súdu v Žiline a späť na pojednávanie dňa 28.01.2015) podľa
§ 17 ods.1 cit. vyhl. spolu v rozsahu 6 začatých polhodín á 13,98 eur bez DPH a nakoniec na náhradu
cestovného podľa § 16 ods.4 cit. vyhl. za cestu osobným motorovým vozidlom právneho zástupcu zn.
C. C. ev. č. A. (podľa predloženej kópie osvedčenia o evidencii vozidla) z Liptovského Mikuláša do Žiliny
a späť, spolu 180 km a to z titulu náhrady za spotrebované pohonné hmoty (v cene podľa predloženého

pokladničného dokladu z 27.01.2015) vo výške 10,86 eur (0,052 x 180 x 1,16 eur/ 1l) a z titulu paušálnej
náhrady za použitie (opotrebovanie) vozidla vo výške 32,94 eur (180 km x 0,183 eur) - spolu takto
vyčíslená náhrada hotových výdavkov s náhradou za stratu času 143,88 eur a s pripočítaním 20 % DPH
z tejto sumy (28,78 eur) spolu vrátane DPH 172,66 eur a celkom takto odporcom uplatnený nárok na
náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia ako súčet uplatnených nárokov na zaplatenie tarifnej

odmeny a náhrady hotových výdavkov vrátane DPH v sume 476,42 eur.

Súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že takto uplatnený nárok na náhradu trov z titulu právneho
zastúpenia zodpovedá rozsahu v konaní odporcovi preukázane a účelne poskytnutých právnych služieb
a takisto pokiaľ ide o jeho uplatnenú výšku (pričom súd je návrhom na priznanie trov z titulu právneho

zastúpenia v zmysle ust. § 151 ods.1, 2 OSP viazaný). Pretože odporca ako spotrebiteľ v spore, ktorého
predmetom bol nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, bol (úplne) úspešný, v zmysle ust. § 11 ods.2 cit. vyhl.
v znení účinnom tak v čase vykonania prvého, ako aj druhého úkonu právnej služby, sa na určenie
sadzby tarifnej odmeny nepoužije ust. § 11 ods.1 písm. b) cit. vyhl. a pretože predmetom sporu bol nárokna peňažné plnenie, jeho hodnota (o zaplatenie 2.480,- eur) je základom pre určenie sadzby tarifnej
sadzby odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods.1 cit. vyhl. (tzn. 101,25 eur bez DPH)
v spojení s § 13a ods.1 písm. a) a písm. d) cit. vyhl. Takto odporcom uplatnený nárok takisto zodpovedá

vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej služby prislúchajúcim vyčísleným paušálnym náhradám a
náhradám hotových výdavkov príslušným ustanoveniam § 1 ods.3 a § 16 ods.3, 4 a § 15 písm. b) v
spojení s § 17 ods.1 cit. vyhl., v prípade cestovných náhrad ust. § 15 písm. a) cit. vyhl. v spojení s ust. §
7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatrením MP,SvaR
SR č. 632/2008 Z.z. (§ 1 písm. b/).

Odporca tak preukázane spĺňa podmienky na náhradu trov právneho zastúpenia (odmenu a náhradu
hotových výdavkov, vrátane paušálnych náhrad) v rozsahu oboch vymenovaných úkonov právnej služby
a v jeho právnym zástupcom vyčíslenej výške, vrátane zvýšenia o 20 % DPH podľa ust. § 18 ods.3 cit.
vyhl. v spojení s ust. § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Preto súd odporcovi proti navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania v plnej

uplatnenej výške 476,42 eur. Odporca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne
zastúpený advokátom, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov je v zmysle
ust.§149ods.1OSPúčetjehosplnomocnenéhoprávnehozástupcu,označenýpodľaúdajovuvedených
v predloženom vyčíslení trov vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).