Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111205818
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111205818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa V. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. M. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Ondrušovou, so sídlom K., W. E. XXX,
proti odporcom 1/ T. A., nar. X.XX.XXXX, bytom D., A. XXXX/XX, 2/ Slovenskej kancelárii poisťovateľov,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, o zaplatenie 521,12 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania odporcu v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/177/2011-252
zo dňa 13. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi titulom

náhrady trov odvolacieho konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, sumu 42,90 eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Anny Ondrušovej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 521,12 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od
28.12.2010 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že k stretu medzi vozidlami navrhovateľa a odporcu 1/
dňa 2.11.2009 došlo, tento zavinil odporca 1/ nesprávnym predchádzaním pred ním idúceho vozidla
navrhovateľa a jeho dôsledkom bolo poškodenia vozidla navrhovateľa v preukázanej výške 521,12 eur.
Okresný súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré potvrdilo prednesy navrhovateľa. Naproti

tomu vo vyjadreniach odporcu 1/ boli podstatné rozpory (vrátane rozporov s vyjadrením jeho vlastného
právneho zástupcu); napríklad odporca 1/ najskôr popieral stret vozidiel, následne ho výslovne potvrdil;
zavádzal o mieste i čase nehody. Tvrdenia navrhovateľa v priebehu nehodového deja boli preukázané i
výpoveďami svedkov, pričom - podľa okresného súdu - neobstojí snaha odporcu 1/ spochybniť ich obsah
a vierohodnosť. Je prirodzené, že svedkovia s odstupom niekoľkých rokoch sa nedokážu jednoznačne
vyjadriť k podrobnostiam, navyše z hľadiska zisťovaných skutočnosti nepodstatným (napr. aký bol
typ vozidla, na ktorom prišla na miesto nehody hliadka polície). Rovnako z vykonaného znaleckého

dokazovania bolo preukázané, že k stretu vozidiel došlo spôsobom tvrdeným navrhovateľom a taktiež
rozsah poškodenia jeho vozidla zodpovedá zistenému priebehu nehody. Podľa okresného súdu by bolo
zároveň nelogické, aby odporca 1/ podpisoval záznam polície o preverení škodovej udalosti, pokiaľ by
k nej nedošlo.

Okresný súd vyhodnotil celkový prístup navrhovateľa k posudzovanej záležitosti ako poctivý. Jednak
v priebehu celého konania sa vyjadroval bez rozporov a jednak napriek tomu, že podľa znalca všetky
poškodenia jeho vozidla zodpovedali nehodovému deju, sám uviedol, že poškodenie predného (správne

zadného; pozn. odvolacieho súdu) nárazníka už bolo staršieho dáta a náklady na jeho opravu nie sú aniv konaní uplatňované . S poukazom na to, že odporca 1/ v čase nehody nemal vozidlo poistené, bola
daná pasívna vecná legitimácia odporcu 2/. Okresný súd neakceptoval návrhy odporcu na doplnenie
dokazovania-rekonštrukcia,vzhľadomnavýsledkyostatnéhodokazovania,bybolanadbytočná;navyše

navrhovateľ už ani nedisponuje predmetným vozidlom, čo vylučuje taktiež vykonanie dokazovania
formou ohliadky. Rozsah poškodenia vozidla navrhovateľa bol zrejmý z ostatných dôkazov, preto
vyžiadanie záznamu o eventuálnych dopravných priestupkoch navrhovateľa by nezmenilo predmetný
záver. Obdobne nedôvodnou bola požiadavka odporcu 2/ na doplnenie dokazovania vyžiadaním správy
polície o šetrení nehody, keďže zo záznamu o preverení škodovej udalosti je zrejmé, že žiadne takéto

prešetrenie sa nevykonávalo.

O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spore neúspešným
odporcom uložil solidárnu povinnosť zaplatiť titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 884,95 eur, ktorú
podrobne zdôvodnil vymedzením jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých navrhovateľovi jeho
právnym zástupcom, vrátane náhrady súvisiacich hotových výdavkov. Zároveň podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
uložil odporcom povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 441,20 eur, čo predstavuje štátom

zaplatené znalečné.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca 1/, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhované
doplnenie dokazovania. Takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo
nevykonanie dotknutého dokazovania ho postavilo do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s

navrhovateľom. Zároveň uvedené viedlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu; podľa odvolateľa
bez rekonštrukcie nehodového deja nie je možné ustáliť príčiny škodovej udalosti (výpovede svedkov
označil za tendenčné), vypočutie majiteľa autoservisu a predloženie účtovnej evidencie by boli spôsobilé
preukázať či oprava vozidla navrhovateľa bola vôbec reálne vykonaná. Taktiež znalec sa totiž vyjadril, že
nemožno vylúčiť, že vozidlo navrhovateľa bolo poškodené už pred nehodou, navyše toto vozidlo znalec

fyzicky ani neohliadol.

Odporca 1/ namietal tiež nesprávne vyhodnotenie záznamu o preverení oznámenia o škodovej udalosti.
Za neprípustné považoval, aby okresný súd z daného záznamu vyslovil jeho zavinenie vo vzťahu k
predmetnej dopravnej nehode. Nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ videl v tom, že ustanovenia
o zodpovednosti za škodu by bolo možné aplikovať len v tom prípade, ak by boli splnené predpoklady

vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, čo však naplnené nebolo.

Odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ uviedol, že celý spor vznikol z nedostatočného
preukázania zavinenia odporcu 1/ na dopravnej nehode. Dodal, že on bol proti nariadeniu znaleckého
dokazovania z dôvodu hospodárnosti konania a výšky istiny.

Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazoval na to, že vo veci bolo vykonané

rozsiahle dokazovanie, pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené práve na návrh odporcu 1/. Ďalšie
dokazovanie - navrhované odvolateľom - považoval navrhovateľ za nehospodárne a neopodstatnené.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1,
2 písm. b/, c/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3
O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Nevykonanie dokazovania navrhnutého niektorým z účastníkov vo všeobecnosti nepredstavuje odňatie
možnosti konania takémuto účastníkovi pred súdom (R 37/93). V rámci súdnej praxe, s prihliadnutím
na osobitosti konkrétnych konaní, boli vyslovené i čiastočne odlišné závery (napr. i v rozhodnutiach
označovaných odvolateľom), ale tieto neznamenajú zmenu ustálenej judikatúry, resp. výkladovej
doktríny.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/259/2010 (označeného odporcom 1/) vyplýva, že
nevykonaniedokazovaniamôževiesťikodňatiumožnostikonaťpredsúdom,akvpriebehudokazovania
dôjde k porušeniu zásady rovnosti zbraní a dotknutý účastník sa ocitne v jasne nevýhodnejšej
pozícii. Dôležitým v tomto smere sú konkrétnosti danej (inej) veci, kedy konajúce súdy I. a II. stupňanevypočuli účastníka a náležite dotknutý postup ani nevysvetlili (v zmysle neobhájili). V prejednávanom
prípade je nesporné, že odporca 1/ bol riadne vypočutý a neboli mu odopreté ani ďalšie oprávnenia
účastníka v procese dokazovania; okresný súd napríklad (aj napriek nesúhlasu ostatných účastníkov)

akceptoval návrh odporcu 1/ na nariadenie znaleckého dokazovania, vrátane ním navrhovaných
znaleckých otázok. Nadväzne práve s poukazom na jednoznačné závery znalca, ktoré potvrdzovali
výsledky už predchádzajúceho dokazovania, nebolo potrebné nariadiť ďalšie dokazovanie. Uvedený
prístup rešpektuje aj závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/332/09 (taktiež označované
odvolateľom), pretože z vykonaného dokazovania bolo v súdenom prípade možné bezpečne ustáliť

skutkový stav. Taktiež v tejto (inej) veci boli konkrétnosti konania zásadne odlišné od posudzovanej veci.

Krajskýsúdvdanejspojitostidodáva,ževsporovom-kontradiktórnomsúdnomkonaní,medziktorépatrí
i súdená vec, sa zisťuje skutkový stav veci, t.j. stav, ktorý umožňuje rozhodnúť o uplatnenom nároku.
Nie je pritom nevyhnutné, aby boli dopodrobna zistené všetky teoreticky do úvahy prichádzajúce širšie
súvislosti. Takýto postup v dokazovaní by zodpovedal (aj to v extenzívnom nazeraní) princípu zisťovania
objektívnej pravdy, ktorý Občiansky súdny poriadok v sporových konaniach už „dávno opustil“.

Neobstojíanitvrdenieodvolateľaonedostatočnezistenomskutkovomstave.Okresnýsúdzkonkrétnych
dôkazov, ktorých obsah i následné vyhodnotenie (zároveň) podrobne popísal a vysvetlil, ustálil, že k
samotnému stretu vozidiel navrhovateľa a odporcu 1/ došlo. Zodpovedá pritom jednotlivým vyjadreniam
odporcu 1/ súvisiace konštatovanie prvostupňového súdu, že o danom strete vozidiel uvádzal odvolateľ
rozporné okolnosti, zásadne si odporoval a menil svoje vyjadrenia.

Priebeh nehodového deja dostatočne podrobne opísali nielen svedkovia, ale vyplýva i zo záverov
znalca. Napríklad aj vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa o nesprávnom (údajnom) odbočovacom manévri
navrhovateľa, keď znalec jednoznačne konštatuje, že v čase nehodovej udalosti vozidlo navrhovateľa
neodbočovalo, ale pohybovalo sa v priamom smere (str. 18 znaleckého posudku, č. l. 204 spisu).
Odporca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil výpovede svedkov; odvolací súd sa stotožňuje

s vyhodnotením drobných nezrovnalostí okresným súdom. Absolútne všeobecné označenie v odvolaní
svedeckých výpovedí za tendenčné, je z hľadiska hodnotenia dôkazov úplne bezpredmetné. Vzhľadom
na výsledky (ostatného) dokazovania je vykonanie rekonštrukcie - i podľa odvolacieho súdu -
nadbytočné.

Odvolateľ spochybňuje rozsah poškodenia vozidla navrhovateľa, osobitne v súvislosti s tým, že už

pred vzájomným stretom vozidiel účastníkov, mohlo byť vozidlo navrhovateľa poškodené. Z dôkazov
navrhovaných odporcom 1/ by však nebolo možné zistiť, či takéto poškodenie pred nehodou už
existovalo a v akom konkrétnom rozsahu. Ani prípadný záznam o dopravnom priestupku navrhovateľa
z obdobia predchádzajúceho nehode by v tomto smere nemohol konkrétnym spôsobom ozrejmiť stav
vozidla navrhovateľa pred nehodou. Rozsah poškodenia je dostatočne zrejmý z fotodokumentácie

vozidla navrhovateľa, faktúry za vykonanú opravu a v neposlednom rade zodpovedá i konštatovaniam
znalca v nadväznosti na ustálený priebeh nehodového deja.

Odvolateľ neuviedol žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by spochybňovala vykonanie opravy vozidla
navrhovateľa a naň nadväzujúce vystavenie faktúry príslušným autoservisom, resp. vykonanie platby
521,12 eur navrhovateľom v zmysle príjmového dokladu. Bez takéhoto čo i len označenia okolností

relevantne spochybňujúcich dotknuté písomnosti je nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré
by malo verifikovať spomínané listinné dôkazy. Len samotná nespokojnosť účastníka so skutočnosťou
zistenouzurčitéhodôkazutotižniejedôvodomnavykonávanieďalšieho„preverovania“danéhodôkazu.

Pomerne účelovou je námietka odvolateľa, že okresný súd jeho zavinenie dopravnej nehody vyvodil
len zo záznamu o preverovaní oznámenia o škodovej udalosti. Takýto záver totiž z odôvodnenia

rozsudku okresného súdu vôbec nevyplýva. K ustáleniu zavinenia odporcu 1/ okresný súd dospel
prioritne na základe iných (už vyššie vymedzených) dôkazov. Naopak v odôvodnení výslovne konštatuje,
že predmetná písomnosť iba nepriamo preukazuje, že škoda bola spôsobená odporcom 1/ (str. 5
napadnutého rozsudku).

Obdobne tendenčnou je argumentácia o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom.

Odvolateľ nenamieta žiadnu konkrétnu nesprávnosť v aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení. Vpodstate iba tvrdí, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že jeho zodpovednosť za škodu
nebola preukázaná. Takéto konštatovanie však nemá nič spoločné s procesom nesprávneho právneho
posúdenia tak, ako ho vymedzuje (aj) samotný odvolateľ v jeho odvolaní (č. l. 272 spisu; citácia z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 110/2011).

Zdoterazkonštatovanéhojezrejmé,žeodvolacienámietkyodporcuvrade1/bolinedôvodné.Vzhľadom
na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a na skutočnosť, že krajský
súd nezistil v postupe okresného súdu ani tzv. iné vady, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 212
ods. 3 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie v meritórnej časti potvrdil.

Odvolací súd v celom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie aj vo výrokoch o náhrade trov

konania, keďže súd prvého stupňa náležite aplikoval princíp úspechu v konaní, resp. jeho výsledku.
Následne sa dôsledne vyporiadal s jednotlivými uplatňovanými náhradami trov zo strany navrhovateľa.
Zodpovedajúcim výsledku konania je taktiež uloženie povinnosti odporcom nahradiť štátu trovy, ktoré
v priebehu konania platil.

Z hľadiska viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi je v tomto smere potrebné zdôrazniť, že

výroky rozsudku okresného súdu o trovách konania odvolateľ žiadnym spôsobom ani nespochybňoval.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že uložil odporcom solidárnu povinnosť zaplatiť
titulom ich náhrady navrhovateľovi sumu 42,90 eur. V odvolacom konaní bol totiž navrhovateľ úspešný
(odvolaniu protistrany nebolo - vôbec - vyhovené), a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. má právo na náhradu účelne vynaložených trov. Tieto predstavujú odmenu za jeden úkon právnej

služby - vyjadrenie k meritórnemu odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Predmetom (aj) odvolacieho konania bola čiastka 521,12 eur, t.j. v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z. z. je základnou tarifnou sadzbou suma 34,86 eur. Popri odmene má advokát nárok na tzv. režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) - v roku 2014, kedy bolo podané vyjadrenie k dovolaniu, išlo o
sumu 8,04 eur; v úhrne tak odmena a náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu zodpovedá sume

42,90 eur (34,86 + 8,04). Keďže právne zastúpenie navrhovateľa pretrvávalo aj v odvolacom konaní,
taktiež túto čiastku sú odporcovia povinní zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.