Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/858/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221665
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 3701.50
Euro, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 3701,50Euro titulom škody (616,92 Euro nemajetková ujma + 3084,58 Euro majetková škoda ) a
to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: O. S.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti
došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný
súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až
dňa 22.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, čo znamená, že k

rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 64 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že
nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej
vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2
exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu komplexne preskúmal exekučný titul

metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd,
ktorý koná vo veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.

Exekučný súd však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnejveci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v
časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom

ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva právne účinky a
však je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny

s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne
rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej
vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 3084,58 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže

nastať tiež akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 616,92 Eur t.j. 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou)
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a pojednávanie žiadal

odročiť z dôvodu kolízie pojednávania s iným pojednávaním na Okresnom súde Revúca , s poukazom
na to, že žalobkyňa trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní . Túto skutočnosť súd nepovažoval za
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť
zabezpečené substitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s
tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu). Súd vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal

a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svojuneúčasťospravedlnila,alenepožiadalaoodročeniepojednávania.Súdvzhľadomnavyšeuvedenú
procesnú situáciu vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu

zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa
vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné

bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný
ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie

kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to,
že všeobecný súd v konaní náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná

podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,
pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula,
takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že

zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.
Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka
I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov

si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh
na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu
k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosťzamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných
podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej
na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti

žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie
skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa
nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou, preto žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu xerokópie spisu Okresného súdu Nové Zámky č.k
13Er/162/2011 a to hlavne žiadosti exekútora o udelenie poverenia, uznesenia tohto exekučného súdu
č.k. 13Er/162/2011 -9 zo dňa 7.3.2011 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Dňa 10.2.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: M. E. o vymoženie 772,53 Euro s
prísl. Dňa 7.3.2011 vydal exekučný súd uznesenie č.k. 13Er/162/2011 -9 ktorým žiadosť exekútora
zamietol. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním oprávneného a nadobudlo právoplatnosť

dňa 31.3.2011.Následne uznesením zo dňa 11.8.2011 č.k. 13Er/162/2011-12 exekučný súd exekučné
konanie zastavil. Toto uznesenie oprávnený nenapadol odvolaním a nadobudlo právoplatnosť dňa
20.9.2011.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 616,92 Euro nemajetková ujma
a 3084,58 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej

tvrdenia jej mali vzniknúť vdôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky
ako exekučného súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012 na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto
konania.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.v znení účinnom k 27.9.2012

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , ak nie je ustanovené inak,

spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Podľa §-u 41ods.1 a 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa §-u 44 ods 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou

činnosťou tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli kurčitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha

jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie ( o žiadostiexekútora na vydanie poverenia ) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov
v konaní. Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP , v čase začatia

predmetnej exekučnej veci, jednoznačne vyplýva, že 15 dňová lehota neplatí ( a to ani na vydanie
poverenia),akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad). V predmetnej exekučnej veci
exekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu . Na základe vyše uvedených súd
konštatuje, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zákona 514/2003 Z.z. zo strany exekučného súdu

- Okresného súdu v Nových Zámkoch

vo veci sp. zn. 13Er /162/2011 uskutočnený nebol , preto v dôsledku neexistujúceho nesprávneho
úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadna škoda nemohla vzniknúť.
Súd zdôraznene poukazuje na to, že ani prípadný nesprávny úradný postup sám
osebe (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa

nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote a bez
zákonného oprávnenia preskúmal predložený exekučný titul ) bez ďalšieho nemá za
následok vznik práva na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §
9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto
nároku žalobca musí označiť a preukázať škodu a ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom, okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila ,
avšak nepreukázala, preto neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku a to
ani na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení.
Súd , podľa žalobkyne , by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď
žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu
neprináleží .Žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok
a tým zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti tohto uznesenia. Z pohľadu zákona č.514/2003 Z.z.

výklad zákona - prípadne aj nesprávny - vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v jeho rozhodnutí
nie je možné považovať za nesprávny úradný postup . Navyše , keď výklad zákona bol pojatý do
rozhodnutia exekučného súdu , mohlo by ísť prípadne ( pri splnení všetkých zákonných predpokladov )
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym súdnym rozhodnutím a to podľa §-u 6 Zákona
č.514/2003 Z.z. V danom prípade však ani zodpovednosť za škodu spôsobenú neprávnym súdnym

rozhodnutím nemohla vzniknúť a to preto, lebo právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia , (ktorým mala byť žalobkyni škoda spôsobená škoda ) , nebolo zrušené
ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že
v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/162/2011 nedošlo ani k nesprávnemu
úradnému postupu ani nebolo vydané nesprávne súdne rozhodnutie. Súd dodáva, že v exekučnej veci,

v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Podľa názoru konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn.
13Er/162/2011 vykonal zákonný postup , keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či
oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul ( teda zisťoval či ho vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať spornú vec a skúmal či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky) . Exekučný súd a v predmetnej veci takto skúmal, či oprávnenou
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul a pri riešení tejto otázkynebol viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Takýto postup exekučného súdu bol
považovaný za správny a súladný so zákonom aj viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vydanými v iných exekučných veciach .

Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonne predpoklady
vzniku žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol

o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo
doručené uznesenie súdu zo dňa 7.3.2011 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni ( 15.3.2011 ) do
podania žaloby na súd, trojročná premlčacia doba neuplynula.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem
toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na

exekučný spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je
nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu n začatie konania podľa
§-u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj
právny dôvod (náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup
súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie

žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty

v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd
vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Súd dodáva, že žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala o veci vydať medzitýmny rozsudok ( podľa §-u 152
ods.2 OSP ) . Súd však bol toho názoru, že v tejto veci nie je dôvod na postup podľa §-u 152 ods.2
OSP , preto v tomto rozsudku s týmto návrhom žalobkyne sa ani nezaoberá.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.

3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.