Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219638
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313219638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
A. H., G.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec - C. H., K. G. Č.. XXX, a matka - G. H., K. K. XXX/X, K., C.
Q.: I.N. A.. XXB, O. XXX XX, V., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava III, č.k. 37P 259/2013-95 zo dňa 18.03.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú A., G.. XX.XX.XXXX.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62, § 63 ods. 2, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca
na zníženie výživného nie je dôvodný. Súd prvého stupňa zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo
k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletej a je nesporné, že k zmene pomerov
došlo aj na strane oboch rodičov. Maloletá A. vyrástla, študuje na strednej škole, s výchovou a výživou
maloletej v čase, keď je matka v zamestnaní v zahraničí pomáha stará matka. Otec sa okrem platenia
výživného, ktoré si svojvoľne znížil na sumu XX € mesačne a okrem sporadických stretávaní s maloletou,

žiadnym iným spôsobom na výchove a výžive maloletej nepodieľa, je preto zákonnou povinnosťou
otca vyvážiť všestrannú matkinu starostlivosť finančným plnením. Je nesporné, že k podstatnej zmene
pomerov došlo aj na strane otca od poslednej úpravy výživného, nakoľko uzatvoril nové manželstvo
a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť - syn K., G.. XX.XX.XXXX, s ktorým je jeho matka na
neplatenej materskej dovolenke. Otcova manželka nie je nikde zamestnaná a nepoberá žiadne dávky
v hmotnej núdzi. S prihliadnutím však na tú skutočnosť, že otec opakovane menil zamestnanie, súd
prvého stupňa konštatoval, že sa dobrovoľne vzdal podnikania, z ktorého mal slušný príjem, z ktorého

bolo možné platiť naposledy súdom stanovené výživné na maloletú Simonu. S prihliadnutím na všetky
vyššie uvedené skutočnosti a najmä na tú skutočnosť, že otec na základe splátkového kalendára spláca
lízingovú zmluvu na základe, ktorej si zabezpečil osobné motorové vozidlo, súd prvého stupňa dospel k
záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, a je zákonnou povinnosťou otca podieľať sa
na výžive maloletej v sume naposledy stanovenej súdom. Zistená zmena pomerov na strane otca nie je
relevantným dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti dal súd prvého stupňa
otcovi do pozornosti, že matka maloletej, aby uživila svoju dcéru bola nútená požiadať starú matku opomoc v starostlivosti o maloletú, aby mohla v zahraničí dosahovať adekvátny príjem, ktorý dosahuje
vďaka tomu, že vykonáva tri zamestnania, aby dokázala uživiť maloletú a zabezpečiť jej slušný životný
štandard. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
keď mal za to, že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie nesprávne posúdil. Poukázal na to, že jeho
manželka nepracuje, stará sa o maloletého syna Branislava. Poukázal na splátky lízingu, nedoplatky,
ktoré má v zdravotnej a sociálnej poisťovni. Nie je pravdou, že by svojvoľne menil zamestnania, odišiel
z Bratislavy s manželkou. Poukázal na zlú sociálnu situáciu jeho rodiny, keď ich musia podporovať

príbuzní, oblečenie pre syna dostáva po starších bratrancoch. Poukázal, že ak matka nie je schopná
zabezpečiť starostlivosť o dcéru, žiadal ju zveriť do svojej výchovy. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť.

Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, nesúhlasila so znížením výživného,
ani so zverením maloletej do výchovy otca.

Kolízny opatrovník sa na odvolanie nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovania, z ktorého aj vyvodil správny právny záver. V
odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.

Tak ako konštatoval súd prvého stupňa podmienkou zmeny rozhodnutia súdu vo veciach výživného
je zmena pomerov. Zmena pomerov bola konštatovaná aj na strane maloletej, ako aj na strane otca
maloletej. Je však potrebné konštatovať, že maloletá vyrástla, je vo veku blízkom dospelosti a jej
odôvodnené potreby sú navýšené aj nákladmi na prípravu na budúce vzdelávanie. Bez povšimnutia
nemožno nechať aj skutočnosť, že matka maloletej má tri zamestnania, aby maloletú uživila, pričom pri

výške výživného aká bola stanovená možno konštatovať, že väčšia finančná záťaž pri výžive a výchove
maloletej je na strane matky. Otcom navrhované výživné XX € mesačne, v žiadnom prípade nemôže
zabezpečiťpotrebymaloletej,keďpritaktourčenomvýživnombynadeňvychádzaliX€,zčohonemožno
zabezpečiť žiadne potreby maloletej. Vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia a nie je možné ju
sústavne presúvať na matku maloletej, keď i doposiaľ stanovené výživné vzhľadom na vek maloletej

je určené skôr v dolnej hranici. Pri takto stanovenom výživnom vychádza na jeden deň na maloletú X
€, z čoho jednoznačne vyplýva, že veľkú časť výživy a starostlivosti o maloletú znáša matka maloletej.
Nebolo možné vyhovieť ani návrhu otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti, keď na to nebol
žiadny dôvod. Otec si ani neuvedomuje, že celodenná starostlivosť o maloletú by znamenala pre neho
podstatne väčšie náklady a starosť ako platenie výživného XXX €. Nebolo možné prihliadnuť ani na

námietku otca, že niektoré náklady na maloletú sú neopodstatnené, pretože tieto zabezpečuje výlučne
matka vďaka svojmu výnimočnému pracovnému úsiliu. Mať deti je právom každého, treba však zvážiť
aj zodpovednosť a povinnosti, ktoré s tým súvisia.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.