Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/382/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226298
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112226298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie 175,00 € a iné
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania s a z a m i e t a .

II. Žaloba s a z a m i e t a .

III. Žalovanej s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalobkyni s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasažalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa27.09.2012,domáhalaprotižalovanejzaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške 175,00 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € z
titulu nesprávneho úradného postupu I. súdu M.. G., že I. súd M. ako exekučný súd prijal žiadosť
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanú ňou zvoleným exekútorom vo veci dlžníka

(povinného) Y. S. pod pridelenou sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX (správne EX XXX/XXXX).
X. súd následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX. A. následne pre
obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo
naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísala dňa XX.XX.XXXX a podala postupom
podľa § 44 ods. X X. poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom legitímne
očakávala, že súd jej svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite,
t.j. že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.

W. sa tak, i keď podaný návrh spĺňal všetky zákonné formálne i materiálne podmienky. T. tom pri
rozhodovaní o zmene exekútora je založená zákonná povinnosť rozhodnúť do XX dní od doručenia
návrhu oprávneného. L. však v tejto lehote nerozhodol o ňom podľa § 44 ods. X X. poriadku platného
v čase podania návrhu, a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. X. súd rozhodol o návrhu po uplynutí
zákonnej lehoty a bol bezdôvodne nečinný viac ako XX dní. A. sa dozvedela o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jej práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia

exekučného súdu zo dňa XX.XX.XXXX o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený
doručením uznesenia). A. požadovala majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu súdneho exekútora a rozhodnutímexekučného súdu o nej. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov svojich zamestnancov s pomocou informačného systému sumu XX,XX €, na udržiavanie
a správu informačného systému sumu XX,XX €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným

exekútorom sumu XX,XX € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, ako aj na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu XX,XX €. Z. vynaložila márne sumu XXX,XX €. W. nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovala
žalobkyňa z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote

bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. W. úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobkyne. Y. plynutím času boli totiž reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobkyne, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. X X. poriadku a
že dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jej

pohľadávky. H. aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry zmeny exekútora:
a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii
povinného. E. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedla taktiež neexistenciu
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
zbytočným a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním došlo rovnako k zániku plánovaných

podnikateľských aktivít žalobkyne a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a
aktivít. A. si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí D. súdu SR
vpriemernejvýškeccaXXX,XX€(XX.XXX,XXSk)zarok,čojeXX,XX€zamesiac.Vprejednávanejveci
žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € (XXX,XX € : XX,XX € = omeškanie exekučného
súdu v trvaní XX dní). A. podľa § 15 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci (ďalej len "A. č. XXX/XXXX Z.z.") písomnou žiadosťou požiadala žalovanú
o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná pozitívne
nereagovala. A. žiadala aj náhradu trov konania.

C. I. súdu M. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola

priznaná náhrada trov konania.

G. V. súdu v M. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tým,
že súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, nedal žalobkyni možnosť reagovať na rozpory

v ňou tvrdenom skutkovom stave uvedenom v žalobe a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa
preukázali ako zásadne odlišné. V takomto postupe súdu prvého stupňa videl v konečnom dôsledku
odvolací súd upretie práva účastníka konania konať pre súdom, pretože základná premisa tvrdená v
žalobe (bezdôvodná nečinnosť exekučného súdu v trvaní XX dní) sa ukázala ako nepravdivá. L. prvého
stupňa sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, či rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora

vzmysleust.§44ods.XX.poriadkuzaXXdnípojehodoručenínaexekučnýsúdpredstavujenesprávny
úradný postup súdu tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. platného a účinného ku
dňu vzniku škody. T. odvolací súd zdôraznil, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou
škodou, prípadne ušlým ziskom, by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu tak, ako to predpokladá § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. V náväznosti na vyššie

uvedené potom krajský súd nutne ďalej uviedol, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať prípadnou
nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ust. § 17 ods. 1, 2, X A. č. XXX/XXXX Z.z., by v prvom rade
muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V tomto smere bola preto čiastočne dôvodná odvolacia
námietka zo strany žalobkyne ohľadom vnútornej rozpornosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý v
časti nároku týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy konštatoval, že v prejednávanej veci by stačilo i

samotné konštatovanie porušenia práva bez toho, aby sa zaoberal samotným základom nároku tak, ako
bolo vyššie uvedené, takže tým, či možno v prejednávanej veci konštatovať nesprávny úradný postup.
T. teda vychádzame z toho, že predpokladom zistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody alebo majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a

vznikom škody s tým, že súd prvého stupňa sa z tohto pohľadu vecou vôbec nezaoberal, ako aj v
náväznosti na procesný postup súdu prvého stupňa, ktorým bola odňatá možnosť účastníkom konať
pred súdom, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX s tým, že si v rámci
doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. X O.s.p.

D. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. L. neúčasť ospravedlnila
len žalovaná. A. navrhla zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu až do konečného ústavne konformného rozhodnutia D. súdu SR na základe jej ústavnej sťažnosti
voči rozhodnutiu V. súdu v M. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania

a rozhodnutia. I. tiež namietala zaujatosť všetkých sudcov I. súdu M.. U. na podanú ústavnú sťažnosť
mala za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § X09 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods.
X písm. c) O.s.p. , a preto navrhla konanie v predmetnej veci prerušiť až do právoplatného rozhodnutia
D. súdu SR o jej ústavnej sťažnosti.

Z uznesenia D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX č. k. II. ÚS XXX/XXXX-XX bolo zistené, že o ústavnej

sťažnosti žalobkyne ústavný súd rozhodol tak, že ju pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie odmietol.

T. súd návrh na prerušenie konania zamietol, keď dôvod uvádzaný žalobkyňou už v súčasnosti
neexistuje, nakoľko jej ústavná sťažnosť bola právoplatne odmietnutá (výrok I.). L. rovnako na opätovne

podanú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, podľa
§ 15a ods. X O.s.p. neprihliadal. L. tak v konečnom dôsledku dôvod neúčasti žalobkyne na pojednávaní
neuznal za ospravedlniteľný. T. tom účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v
danom prípade nebolo využité. L. posudzoval žiadosť žalobkyne o zrušenie nariadeného pojednávania
v súvislosti s uplatňovaným procesným právom a ak sa žalobkyňa na pojednávanie riadne nedostavila

a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o odročenie, musí znášať sama aj
následky svojej neprítomnosti. T. súd vec podľa § 101 ods. X O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti
účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

A. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala tento v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa

nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok potrebných na priznanie náhrady škody
podľa A. č. XXX/XXXX Z.z. T. na nedostatky žaloby, resp. jej zmätočnosť, taktiež nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobkyňa dozvedela o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalobkyňa nepriložila

ani jeden relevantný dôkaz. A. síce uviedla časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v
skutočnosti celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sama.
W. je pravdou, že žalobkyňa nemá vedomosť o spisových značkách ňou uvádzaných exekučných
konaní, pretože jej boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. W. spisovej
značky,vktorommalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupu(tedanesplneniezákonompredpísaných

náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré D. súd SR odmietol sťažnosti žalobkyne na porušenie
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. II. ÚS XXX/XXXX, IV. ÚS XXX/XXXX, IV. ÚS XXX/
XXXX). A. v danom prípade neoznačila titul nároku na náhradu škody, pričom namieta "nezákonné
konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby

nie je teda jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto
tituly prelínajú a žalobkyňa jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
Čo sa týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného
stavu, t.j. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom
konaní, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. A. tiež poukázala na to, že žaloba bola podaná

na súde skôr, ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie písomného nároku na
náhradu škody, stanovená v § X6 ods. 1 A. č. XXX/XXXX Z.z., keď poškodený má právo domáhať
sa náhrady škody až po uplynutí týchto X mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti žalobkyne
o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody boli doručené žalovanej dňa XX.XX.XXXX),
preto je nárok na súde predčasne uplatnený. A. poukázala na to, že napriek výzvam na doplnenie

žiadosti žalobkyňa neposkytla nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmarila akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto
žalovaná ako orgán príslušný podľa § 4 ods. X písm. a/ A. č. XXX/XXXX Z.z. nárok žalobkyne
nepovažujezapredbežneprerokovaný.A.č.XXX/XXXXZ.z.zároveňustanovujevšeobecnépodmienky,pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom

splnené musia byť všetky tri podmienky súčasne (kumulatívne). T. posudzovaní otázky nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote žalovaná poukazuje na ustanovenie § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. v znení A.
č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobkyňa dosiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto
otázky, predpokladanej v tomto ustanovení, nepredložila. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaná uviedla, že všeobecným predpokladom na
zmenu exekútora je návrhu oprávneného na zmenu exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorý má
nahradiť pôvodného exekútora. A. pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd
rozhodnúťonávrhochoprávnenej(žalobkyne)nazmenuexekútorapouplynutízákonomstanovenejXX-

dňovej lehoty od doručenia takejto žiadosti, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol
exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na zmenu exekútora. A. zároveň nebránilo nič v
tom, aby využila účinný prostriedok nápravy, ktorým by bolo bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi
príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobkyňa

tento prostriedok nevyužila, zanedbala tak svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 I.
zákonníka, keďže si nepočínala tak, aby nedošlo ku škode na jej majetku. A. poukázala na judikatúru
D. súdu SR sp. zn. I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X ústavy, ústavný súd
prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje

automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetkyokolnostidanejveci.T."zbytočnéprieťahy"obsiahnutývčl.XXods.Xústavyjepojemautonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom a lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl.

XX ods. X ústavy (I. ÚS XX/XX). U. na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene exekútora), zákonom
ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobkyne i nevyhnutnosť vykonať pred,
resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na

zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda nesprávny
úradný postup. V zmysle ustanovenia § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. súd konajúci o náhrade škody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí X. súdu pre ľudského práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom
rozhodnutí D. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým D. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. A. si ale vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie

zbytočných prieťahov nesplnila povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná
nepovažuje existenciu prieťahov za preukázanú. A. tiež otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. XX ods. X
D. SR, je kompetentný preskúmať len D. súd SR v súlade so svojou ustálenou judikatúrou. T. by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,

znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, keď
by mohla nastať aj situácia, že postup súdu vyššieho stupňa by bol preskúmavaný súdom nižšieho
stupňa. S poukazom na právnu úpravu žalovaná uviedla, že možno preto uzavrieť, že súd konajúci o
náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov

v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo D. súdom SR. V
tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti uznesenie D. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I.
ÚS XXX/XXXX, ktorým ústavný súd rozhodoval o sťažnostiach žalobkyne a konštatoval, že o zjavnú
neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbecdôjsťkporušeniutohozákladnéhoprávaaleboslobody,ktoréoznačilsťažovateľ,atobuďprenedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS XX/XX, K.. ÚS XXX/XX)... D. súd zastáva názor, že doterajšia
dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v
danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným

súdom ... zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa čl. XX ods. X ústavy,
resp. práva podľa § 6 ods. X dohovoru takým spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na
ďalšiekonanie(m.m.II.ÚSXX/XX).A.vsúladesustanovením§X9ods.1A.č.XXX/XXXXZ.z.žalovaná
vzniesla námietku premlčania uplatnených nárokov, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu malo
dôjsť v období pred XX.XX.XXXX, z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej X-ročnej premlčacej doby
na uplatnenie práva. A. sa v žalobe okrem iného domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume

XXX,XX €. T. názoru žalovanej ale žalobkyňa nepreukázala existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje,
je možné považovať za hypotetické. A. doposiaľ neuniesla bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizovala,
či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobkyňou uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného (skutočnú
škodu), ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa A.

č. XXX/XXXX Z.z. T. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové, nakoľko spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery k svojej činnosti nepochybne potrebuje
a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. A. si zároveň uplatňuje
neprimerané čiastky za administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje,
najmä s ohľadom na to, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí sa mohla hospodárnejšie vykonať

aj elektronicky. Od povinnosti riadne škodu preukázať žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či
dôverných informácií, ktorými odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. A. sa domáha aj náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke XXX,XX € (na rok) podľa toho, ako dlho
trvalo domnelé omeškanie. K tomuto žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie

je automatické a podlieha podrobnému preskúmaniu prípadu zo strany súdu. V. prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX,XX € je nesprávna úvaha. W. pri rozhodovaní ústavný súd
vychádza aj z významu sporu pre žalobkyňu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úvery fyzickým osobám. Y. žalovaná poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. T. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba (rozsudok W. súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX). A.
uviedla aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto bližšie nekonkretizovala a
tiež nespresnila, v čom a ako situácia ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy. A. zjavne opomenula,
že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať aj to, že konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. G. zo žaloby nevyplýva, a preto žalovaná nemá za
preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
A. poukázala na ustanovenia § 3 ods. X I. zákonníka a § 17 ods. 2, ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so
zohľadnením týchto ustanovení nie je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie,
ak by boli inak splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť

povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení
podnikateľskej činnosti žalobkyne a povedomí, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené.
V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a
je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobkyne na
trhu spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na list X. komisie, J. riaditeľstva

pre spravodlivosť č. R./E D (XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri X. únii, v ktorom
X. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského
združenia na ochranu spotrebiteľov, kde sa poukazovalo na neprijateľné podmienky, súvisiace najmä
s nákladmi na úver vo výške takmer XXX%, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy
o úvere, sankcie pri nesplnení záväzku vo výške XX,XX% ročne a pod. A. je vnímaná verejnosťou

ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobkyne považuje
žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala
vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobkyne. V zhrnutí svojho vyjadreniažalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to,
že by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázala vznik ani výšku majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. A. má za to, že žalobkyňa si stav, v ktorom
sa ocitla, zavinila sama, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä v súčasnosti je zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje ničím neodôvodnené a nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej ujmy. A. si uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

L. vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, obsahu exekučného spisu I. súdu M. v predmetnej
exekučnej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
poverenia exekučného súdu pre súdneho exekútora, návrhu oprávnenej (žalobkyne) na zmenu súdneho
exekútora, rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

I. súdu M. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora Bc. Y. V. so sídlom v T. F. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: T., s.r.o. F. (žalobkyne) proti povinnému:
S. Y., T. XXX/XX, M., pre vymoženie XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €), istiny s príslušenstvom a trov exekúcie.
L. značka súdneho exekútora bola EX XXX/XXXX. L. značka exekučného konania bola XXEr/XXXX/
XXXX.

I. súd M. dňa XX.XX.XXXX poveril v zmysle § 45 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "X. poriadok") vykonaním exekúcie
na základe vykonateľného rozhodnutia I. súdu M., číslo konania XXCb XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX,
vo veci oprávnenej: T., s.r.o. F., proti povinnému: Y. S., bytom M., T. XXX/XX, na vymoženie uloženej

povinnosti zaplatiť sumu XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €) spolu s X,XX % úrokom z omeškania denne od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, trovami predchádzajúceho konania vo výške XXX,XX Sk (XX,XX €) a
trovami exekúcie súdneho exekútora Bc. Y. V., so sídlom exekútorského úradu W.. A. Q. XX/X, T. F.. G.
povereniu bolo pridelené číslo: XXXX XXXXXX *.

H. XX.XX.XXXX bol I. súdu M. doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na zmenu exekútora na súdneho
exekútora R.. C. V. so sídlom exekútorského úradu A. XX, F..

G. I. súdu M. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXXX/XXXX-X súd vyhovel podanému návrhu oprávnenej
(žalobkyne) a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora R.. C. V..

I. dňa doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora (XX.XX.XXXX) až do vydania predmetného
uznesenia exekučného súdu vrátane a po odpočítaní XX-dňovej zákonnej lehoty uplynula doba XX dní.

T. § 3 ods. X písm. d/ A. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

T. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou A. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

T. § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

X. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia D. súdu L. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým D. súd L. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.T. § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

T. § X7 ods. 1 A. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

T. § 17 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

T. § 17 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje
s prihliadnutím najmä na:

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

T. § 238 ods. X X. poriadku konania začaté pred 1. septembrom XXXX sa dokončia podľa práva platného
do XX. augusta XXXX, ak odsek X neustanovuje inak.

T. § X38 ods. 2 X. poriadku ustanovenia § XX ods. X až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.
3, § 58 ods. 5, § X34 ods. 2, § 13X ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.

septembrom XXXX.

T. § 44 ods. 6 X. poriadku účinného do XX.XX.XXXX ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. D. pôvodného návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zostávajú zachované. I. pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

A. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do XX dní od doručenia takéhoto návrhu. V predmetnej veci

žalobkyňaodôvodňovalanesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdunedodržanímzákonomstanovenej
XX-dňovej lehoty na rozhodnutie o jej návrhu na zmenu exekútora a v bezdôvodnej nečinnosti
(zbytočnými prieťahmi) v konaní, keď exekučný súd konal nesústredene a rozhodnutie vydal až po veľmi
dlhej dobe (v žalobe bola táto doba nečinnosti ďalej spresnená na XX dní).

L., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79
ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na
žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

T. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

W. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX nebol povinný rozhodnúť

o návrhu oprávnenej (žalobkyne) na zmenu exekútora v lehote XX dní od doručenia návrhu, teda od
XX.XX.XXXX, nakoľko ustanovenie § 44 ods. X X. poriadku (v spojení s § X38 ods. 1, ods. 2 X. poriadku)
v znení účinnom do XX.XX.XXXX žiadnu lehotu na vydanie takého rozhodnutia neupravovalo. F. teda
nesprávne tvrdenie žalobkyne, že došlo k omeškaniu viac ako XX dní.V posudzovanom prípade súd nutne zohľadnil aj to, že žalobkyňa v období september a november
XXXX iniciovala značne vysoký počet podaných návrhov na zmenu exekútora v exekučných konaniach

vedených na I. súde M.. Zo záverov uvedených v rozhodnutí D. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX
vyplýva, že D. súd SR konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa
musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát, zodpovednosti za
zbytočné prieťahy v konaní. T. by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade,
že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. D. súd však konštatuje, že dávnu judikatúru

vytvoril po vzore X. súdu pre ľudského práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov
v takpovediac nehromadných veciach. W. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami
svojich podaní prispel k zaťaženosti súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania. V prípadoch, keď jediná
spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach, je nevyhnutné vziať
daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd
iných. M. skutočnosť je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej

súd koná a kritériá správania žalobkyne ako účastníka súdneho konania. T. posudzovaní otázky, či v
súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. XX ods.
X ústavy alebo práva podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(K.. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie účastníkov súdneho konania (X), postup samotného

súdu (3) a význam veci pre účastníka (X). In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť
pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je
jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná,
a kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. T. všeobecného súdu vysporiadať sa
s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré

vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu
trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkými
návrhmižalobkyne,čosanevyhnutnedostalodokonkurenciespovinnosťoutohtosúduposkytnúťsúdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je

možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor
pre žalobcu inak existenčný.

V prípade, ak by aj právna úprava upravovala lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, tak súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. D.

súd SR totiž vyslovil názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (IV. ÚS XXX/XXXX). Y. je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
právapodľačl.XXods.Xústavy,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkykonkrétneokolnosti

posudzovanej veci. T. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku
ústavynemožnopretovyvodzovaťlenzoskutočnosti,žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonom
ustanovených lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). D. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X
ods. X dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone

ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).

U. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnémupostupuspočívajúcomvprieťahochvkonaní.Aktentozákladnýpredpokladzodpovednostiza
škodu nebol naplnený, tak žalobkyni nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

T. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

N. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),
keď vyúčtované režijné náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá je podnikateľským subjektom, a preto náklady
vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu jej obchodnej činnosti nemožno považovaťza škodu. T. musí znášať aj podnikateľské riziko, ktorým môže byť nepochybne aj ekonomický
neúspech obchodných prípadov. Z povahy a účelu ustanovenia § 44 ods. X X. poriadku účinného
do XX.XX.XXXX je nepochybné, že aj keď nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vydanie

rozhodnutia o zmene exekútora, nemohla žalobkyni vzniknúť žiadna škoda, pretože všetky potrebné
úkony v rámci exekučného konania mal vykonávať pôvodne poverený exekútor. A. nepreukázala ani
splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. X A. č. XXX/XXXX Z.z. na náhradu nemajetkovej
ujmy. V žalobe totiž vychádzala len z predpokladov, nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia,
nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma jej vznikla, vzhľadom na subjekt žalobkyne, ktorý

je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že
žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. L. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu
si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok W. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Je potrebné
zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov
- spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt

poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. T. žalobkyne z týchto úverov v porovnaní s
občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad
na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. L. tiež nezistil, že by v danej exekučnej veci žalobkyňa chcela zvrátiť
ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. M. je taktiež jeden z aspektov, na ktorý musí súd
prihliadať. M. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,

tvrdenými prieťahmi. A. nepreukázala, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených
prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

U. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. W. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými

dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). T. súd žalobu v
celom rozsahu zamietol (výrok II.).

T. ide návrh žalobkyne na vykonanie listinného dôkazu - znaleckého posudku na preukázanie výšky
škody, ktorý dňa XX.XX.XXXX predložil súdu prostredníctvom súdnej správy (L. XXX/XXXX), súd tento

dôkaz v konaní nevykonal, nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne
rozhodnutie a tiež s poukazom, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k

takémuto rozhodnutiu vedú. W. znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení
žalobkyne a nemôže ich nahrádzať. M. žalobkyne o škode sú všeobecné po skutkovej stránke, sú
vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie. W. všeobecné tvrdenia
preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Už v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobkyne
produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79 ods. 1, ods. X O.s.p.).

Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,
že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo
a ako sa subjekty práva majú správať. C. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§

X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. W. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len
čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania
tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

T. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie
len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. T.
súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

T.§X42ods.1O.s.p.súdúspešnejžalovanejnepriznalnáhradutrovkonaniaprotineúspešnejžalobkyni,

pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrok K..).T. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože
žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok IV.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).