Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/430/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219951
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212219951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 € a
nemajetkovej ujmy v sume 440 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 12 Er 596/08 tým, že súd o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až po viac ako 8 mesiacoch ( teda
oneskorene, pretože podľa § 44 ods.1 Exekučného poriadku má súd o vydaní poverenia rozhodnúť do
15 dní ), pričom navrhovateľ počas tejto doby vynaložil hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť
nesústredenej činnosti exekučného súdu ( výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
úkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, výdavky na udržiavanie a
správu informačného systému v sume 40 € a výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií

adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s kontrolou a urgovaním stavu
exekučného konania v sume 15 € a tiež si uplatnil nemajetkovú ujmu a to ako primeranú náhradu z
dôvodu, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež riziko insolventnosti povinného,
pričom tvrdil, že neexistencia účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, členov jeho riadenia a

majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti
a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila
neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané,

svoju neúčasť ospravedlnili, pričom odporca súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, právny
zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že v rovnaký deň v rovnakom
čase pojednáva na Okresnom súde Lučenec, pričom navrhovateľ trvá na osobnom zastúpení a
vylučuje substitúciu, avšak súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávanianeakceptoval, pretože bola na súde podaná iba mailom ( aj to deň pred pojednávaním ), napriek tomu,
že o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným predstihom, taktiež skutočnosti, o ktorých
tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania, nijako nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto

žiadosťoodročeniepojednávaniaakceptovaťasúdpodľa§101ods.2O.s.p.pojednávalvneprítomnosti
účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 12 Er 596/08 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola na exekučnom súde podaná dňa 2.10.2008, pričom
exekučný súd o nej rozhodol dňa 23.12.2008. Súd taktiež zistil, že po podaní tejto žiadosti exekučný
súd zisťoval adresu aktuálneho bydliska povinného.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. účinnom do 1.1.2013 ( ktorý na danú vec dopadá ) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným spôsobom, b) nezákonným
rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škody ( § 9 ods. 2 ).

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 44 ods. 2 ExP ( v znení platnom do 31.5.2011 ) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 415 ods. 1 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák.
č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsobnáhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa
tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom,

ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná
súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak
preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem " nesprávny úradný postup ", za takýto možno považovať porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej
súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu

musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil, že návrh nie je
dôvodný a je treba ho zamietnuť z nižšie uvedených dôvodov:

Je nesporne preukázané ( z exekučného spisu ), že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie na súde dňa 2.10.2008, pričom exekučný súd o nej rozhodol dňa 23.12.2008, teda
po niečo viac ako 2 mesiacoch, hoci tak mal urobiť v lehote 15 dní. Táto skutočnosť však ( z dôvodov
uvedených vyššie ) sama o sebe neznamená, že ide o zbytočné prieťahy. Je totiž treba poukázať na
skutočnosť, že nie vždy je možné v 15 dňovej lehote určenej zákonom rozhodnúť o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, v tomto prípade exekučný súd zisťoval aktuálnu adresu povinného a po jej zistení

neodkladne vydal pre exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by mu takéto omeškanie exekučného súdu spôsobilo akúkoľvek škodu, ba dokonca sa
o to navrhovateľ ani nepokúsil a tým neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno.

Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ( ani sa o to nepokúsil ) ani len samotný vznik

hotových výdavkov, ktoré mu mali v súvislosti s uvedenou exekučnou vecou vzniknúť ( ktorých náhrady
ako majetkovej škody sa domáhal ), nie je zrejmé o aké jeho výdavky malo ísť a je navyše neprípustné,
aby si takéto náklady uplatňoval paušálne ( pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že navrhovateľ v tisíckach obdobných žalôb uplatňuje rovnaké paušálne náklady bez ich bližšieho
preukázania a zdôvodnenia ), teda bez toho, aby v každom jednotlivom prípade preukázal, že mu

takéto náklady vôbec vznikli a následne to, že by neboli vznikli nebyť prípadnej oneskorenej činnosti
exekučného súdu.

Navrhovateľ samotný ( ako oprávnený v exekučnej veci ) neurobil žiadne úkony smerujúce k tomu,
aby predišiel vzniku prípadnej škody ( § 415 ods. 1 OZ ), keď pred podaním tohto návrhu na náhradu

škody na súde nepodal žiadnu sťažnosť na postup alebo prieťahy exekučného súdu či už u predsedu
exekučného súdu alebo na Ústavnom súde SR, preto nielenže nemožno konštatovať, že by bolo došlo
k akýmkoľvek prieťahom v konaní, ale tiež možno konštatovať, že ak by bolo došlo ku škode samotnej
( čo sa nepreukázalo ), navrhovateľ neurobil nič pre to, aby jej vzniku bol zabránil.

Nepochybne účelovým je tvrdenie navrhovateľa o tom, že "neexistencia účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy tohto stavu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala
u navrhovateľa, členov jeho riadenia a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a táto nezákonne vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré

mohol prijať" v prípade, keď sa navrhovateľ takéto zásahy ani len nesnaží preukázať.

Súd tiež poukazuje na to, že s poukazom na vyššie uvedené sa súdu nejaví ako primerané žiadať
zadosťučinenie v peniazoch ( aj keby ku škode bolo došlo ), pretože nedošlo k žiadnemu takému zásahu
do práv navrhovateľa ( a najmä nie jeho konateľov, či spoločníkov ), ktoré by bolo treba odškodniť v

peniazoch.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť,
platia taktiež závery súdu uvedené vyššie.Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie
podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( § 9 ods. 1 ). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob,
ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedenévzákone,aleajsohľadomnaokolnostivecisapostuporgánuverejnejmocinemusívyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v
tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe,
že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s
tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo
na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo, nedošlo k naplneniu žiadnej z podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu,
ani nezákonné rozhodnutie, ani vznik škody ( ani jedna z nich nebola preukázaná ), ani príčinná súvislosť

medzi nimi a návrh navrhovateľa je preto v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady alebo
nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Samotné zistenie, že k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej lehoty však
ešte samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/03 Zb.. Musia byť totiž splnené

i ďalšie dva predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť medzi
konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie ktorých
predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa. V tomto prípade si navrhovateľ svoju dôkaznú
povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto predpokladov. Ním predkladané tvrdenia o vzniku
škody vo výške 125 €, predstavujúce náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky súd považuje za zavádzajúce. Vychádzajúc z
elementárnej logiky totiž navrhovateľ ako právnická osoba, ktorej náplňou činnosti ( všeobecne známou )
je práve vymáhanie pohľadávok, musí nepochybne pre zabezpečenie svojej bezporuchovej činnosti
viesť databázu vymáhaných pohľadávok prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia,
prípadne zániku. Pracovné výkony v súvislosti s ich správou tak nepredstavujú zmenšenie majetku

navrhovateľa. Preto niet príčinnej súvislosti medzi konaním exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou
škodou. Rovnako tak aj vznik nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa za týchto predpokladov
( naviac bez ponúknutia dôkazu o tom ) sú len v rovine úvah.

V danom prípade teda súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol v krátkej dobe

po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty ( po 2 mesiacoch a 21 dňoch, nie po 8 mesiacoch ako tvrdil
navrhovateľ vo svojom návrhu ), pričom súd v období od podania žiadosti na súde súdnym exekútorom
do vydania poverenia skúmal súlad exekučného titulu so zákonom a žiadal dotknuté osoby o súčinnosť.
Preto súd konštatuje, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov a
vybavil žiadosť súdneho exekútora v primeranej dobe bez toho, že by došlo k zbytočným prieťahom v

konaní, takéto omeškanie exekučného súdu nemohlo mať žiaden vplyv na úspešný priebeh exekúcie
a nemohlo nijako poškodiť oprávneného na jeho právach, resp. navrhovateľ nepreukázal, že by k tomu
bolo došlo a tým neuniesol svoje dôkazné bremeno.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu

trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu
v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.