Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Greguš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200502
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114200502.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
žalovanej: L. L., nar. XX.X.XXXX, T. X, B., zastúpená R. R., zamestnankyňou Okresného P. B. I., za
účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho
9, Bratislava, IČO: 42 264 979 v konaní o zaplatenie 289,49 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 135,16 EUR s 8,75%-ným
ročným úrokom z omeškania od 24.8.2012 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2014 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 289,49
EUR s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.8.2012 do zaplatenia.

Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pripojení č. J. vrátane
Dodatku k nej, Zmluvu o pripojení č. J. na základe ktorých žalobca umožnil žalovanej užívať
telekomunikačné služby, žalobca poskytol 2 ks SIM kariet, zriadil žalovanej dve účastnícke telefónne
čísla. Žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie Nokia 500. V dôsledku
toho, že v inom súdnom konaní, v rozsudku KS Prešov v sp. zn. 6Co/91/2011 bola zmluvná pokuta
za mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, sa
žalobca nedomáha zmluvnej pokuty dojednanej v Dodatku k zmluve (jednotlivo). Táto zmluvná pokuta
bola dojednaná ako paušalizovaná náhrada škody pre prípad, že keď žalobca si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, tak
žalovaný by si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne plniť
svoje záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť žalovanému neprijateľné
zmluvné podmienky. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaná si bola vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu,
že žalovaná sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónu / telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za mobilný telefón / telekomunikačné
zariadenie žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas doby viazanosti, nákladov
za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej
siete, ktorá si vyžaduje rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si
žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd boli
za mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Výpočet
165,49 EUR. Žalobca si uplatňuje z nezaplatených plnení za uvedené fakturačné obdobia 165,49 EUR, a
z uvedenej náhrady škody za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie 154 EUR, spolu 289,49 EUR.

Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva
a príslušného OO PZ SR. Súd šetrením nezistil pobyt žalovanej a z tohto dôvodu jej ustanovil
opatrovníka.

Na pojednávanie nariadené na deň 16.9.2014 boli účastníci riadne predvolaní. Pojednávania sa žalobca
nezúčastnil, taktiež ani zástupca vedľajšieho účastníka. Žalobca sa písomne ospravedlnil a súhlasil,
aby súd konal v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila opatrovníčka žalovanej, ktorá k veci
uviedla, že žalovanú nepozná a navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle zákona.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o pripojení č. J. zo dňa 7.4.2012 a Zmluvu o pripojení
č. J. vrátane Dodatku k nej zo dňa 7.4.2012, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať
žalovanej telekomunikačné služby v programe „Internet na doma Mini+“ a „Vol.do vš.sietí 100+ a Vol.
Večer a Víkend+“. SIM kartám žalovanej boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX a
XXXXXXXXXX. V Dodatku k zmluve o pripojení č. J. zo dňa 7.4.2012 sa strany dohodli, že žalobca
predá žalovanej telekomunikačné zariadenie značky Nika 500 za cenu „so zľavou“ 1 EUR, s vyhlásením,
že žalovaná berie na vedomie, že „bežná maloobchodná cena“ tohto zariadenia je 155 EUR. Zároveň
žalovaná sa zaviazala zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, u ktorého je výška poplatku
stanovená minimálne na 38,01 EUR, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod
na odstúpenie od zmluvy.

Neoddeliteľnou súčasťou vyššie oboznámených (ďalej tiež „predmetných“) zmlúv o pripojení boli
Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok
žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.

Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyfakturoval žalovanej celkovo sumu 165,49 EUR za
nezaplatené telekomunikačné služby za obdobie 4/2012-6/2012 nasledovne :

- faktúrou č.: 5160369952 splatnou dňa 30.4.2012 za dodané telekomunikačné služby- sumu 22,40 EUR,

- faktúrou č.: 5160371362 splatnou dňa 30.4.2012 za dodané telekomunikačné služby -sumu 62,47 EUR,

- faktúrou č.: 5163824361 splatnou dňa 30.5.2012 za dodané telekomunikačné služby - sumu 9,55 EUR,

- faktúrou č.: 5163826155 splatnou dňa 30.5.2012 za dodané telekomunikačné služby sumu 44,86 EUR,

- faktúrou č.: 5167296461 splatnou dňa 30.6.2012 za dodané telekomunikačné služby sumu 24,88 EUR,

- faktúrou č.: 5167298565 splatnou dňa 30.6.2012 za dodané telekomunikačné služby - za upomienku
sumu 1,33 EUR.

Listom zo dňa 9.8.2012 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia 4 -
6/2012. Zásielku s pokusom o pokonávku si žalovaná prevzala osobne dňa 14.8.2012. Na predmetnú
výzvu žalovaná nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv) zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka ( OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania však súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie
náhrady škody súd nemohol navrhovateľovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady
pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom odporkyne, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a medzi spôsobenou škodou. Aj
napriek tomu, že zo skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti
neviedlo na strane navrhovateľa k vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia, ktorú navrhovateľ poskytol odporkyni pri vzniku právneho vzťahu
dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť
im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom
trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaná zvolila (napr.
nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s
telefónnym operátorom) s tým, že v cene služieb bola započítaná hodnota telef. zariadenia.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je:

1. porušenie právnej povinnosti,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, navrhovateľ
nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko
poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení
nepreukázal.

Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná
svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je
účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím
nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a
je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby
bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii

uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v
rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením
právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT
obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Aj napriek zisteniu, že žalovaná neplatila žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto jej
konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou cenou
a zľavnenou cenou), pretože žalovaná bola aj tak povinná „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“ za telefón podľa
zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu.

Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok žalobcu
o zaplatenie náhrady škody vo výške 154 EUR ako nedôvodný zamietol.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový
vzťah z titulu uzatvorených zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanej
verejné telekomunikačné služby. Žalovaná bola v zmysle týchto zmlúv (časť III., čl. 2, bod 1 písm. a)
Všeobecných podmienok) okrem iného povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa
Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaná si túto
povinnosť vo fakturačných obdobiach mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (čl. 19 - 24 spisu),
spolu vo výške 135,16 EUR neplnila. Poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo a preto
zaviazal žalovanú na zaplatenie neuhradených služieb s poplatkami spolu v uplatnenej výške 135,16
EUR.

Súd nepriznal žalobcovi sumu 1,33 EUR, ktorú vyfakturoval žalovanej za upomienku, ktorú jej zaslal
formou SMS správy, ktorá je spoplatnená sumou 1,33 EUR.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods.3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu
určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Žalobca vystavil žalovanej upomienku za porušenie povinnosti riadne platiť za poskytované služby. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že si v podstate uplatnil voči žalovanej zmluvnú pokutu. Vzhľadom k tomu, že
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, pričom táto v Zmluve o pripojení nebola medzi žalobcom
a žalovanou dohodnutá, súd túto žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Okrem istiny, ktorá pozostáva z neuhradených služieb a zmluvných pokút, si žalobca uplatnil voči
žalovanej aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.8.2012 do zaplatenia
titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovanú vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do
23.8.2012. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, hoci sa žalovaná
dostala do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného
dlhu bola 0,75 % a teda jej navýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,75 % ročný úrok z
omeškania. Súd preto žalobe aj v časti úrokov z omeškania, ale počítaných iba z priznanej istiny, vyhovel.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Pri uplatnenom nároku 289,49 EUR a priznanej sume 135,16 EUR mal žalobca v konaní len čiastočný
úspech a to vo výške 46,69 % a neúspech vo výške 53,31 %. Súd by preto priznal náhradu trov konania
žalovanej. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalovaná by mala nárok na 6,62 % svojich
nákladov.

Keďže žalobca bol vo väčšej miere neúspešný, nevzniklo mu právo na náhradu trov konania. Právo
na náhradu trov konania vzniklo žalovanej, ale tej žiadne trovy konania nevznikli. Taktiež žiadne trovy
konania nevznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Súd preto rozhodol, že účastníkom
konania, ani vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.