Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208174
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114208174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., E. XXXX/XX, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2159/13-LP zo dňa 20.1.2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina v
konaní pred rozhodcom Mgr. B. G., v právnej veci žalobcu PROFI CREDI Slovakia, s.r.o. IČO 35 792
752 proti žalovanej J. T., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom z r u š u j e .

Po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie v zmysle §

43 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca j e povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiline súdny poplatok z podaného návrhu vo
výške 331,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 28.2.2014 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-
PC-2159/13-LP zo dňa 20.01.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd
vŽiline,sosídlomVojtechaTvrdého793/21,01001Žilina,vkonanípredrozhodcomMgr.B.G.,vprávnej
veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, proti žalovanému J. T., narodená
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX X. o zaplatenie 2.890,54 Eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 31.07.2012 uzatvorila s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500014003, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1.500 Eur.
V Rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť zmluvy o úvere, bolo v
Rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
skončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere, budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní, pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských

súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov a to Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., ICO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, Victoria
rozhodcovskýsúdvBanskejBystrici,zriadenýpriVictoriaLegalarbiter,s.r.o.,IČO:44826460,sosídlomZvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený
vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Na základe skutočnosti, že navrhovateľ povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, stal sa dlh v zmysle

Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere splatný vcelku a odporca podal žalobu o zaplatenie
2.910,54 Eur s príslušenstvom Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline.

Rozhodcovský súd na základe vykonaných dôkazov vzal za preukázané, že odporca si uplatnil nárok
na vyššie uvedené sankcie plne v súlade so Zmluvou a svoj nárok dostatočne preukázal Zmluvou, ako
aj predložením ostatných písomných dokumentov podporujúcich tvrdenia navrhovateľa. Posúdiac vec

podľa hľadísk a dôkazov vydal Rozhodcovský súd Rozhodcovský rozsudok so sp. zn. RK-PC-2159/13-
LP zo dňa 20.01.2014. Predmetný rozsudok bol navrhovateľovi doručený 24.02.2014.

Navrhovateľ vyslovil názor, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z dôvodu, že adl) Rozhodcovská zmluva
je podľa § 37 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej v texte len „Občiansky
zákonník") ako neurčitý právny úkon neplatná, ad2) rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rozhodcovskej

zmluve je podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná
podmienka, ad3) navrhovateľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa
§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, a teda navrhovateľ v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona
číslo 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „zákon o rozhodcovskom konaní") popiera

platnosť rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného na konanie je podľa názoru vysloveného
navrhovateľom neurčitá, pretože neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. V uvedenej
zmluve sa uvádza, že sa má uplatniť na akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RU, s porušením, ukončením či

neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom v rámci uvedenej Rozhodcovskej zmluvy nejasne
určená Zmluva o revolvingovom úvere nie je špecifikovaná. Vychádzajúc z uvedeného je teda
právny úkon obsiahnutý z Rozhodcovskej zmluve neurčitý. Navrhovateľ zastáva názor, že uvedená
Rozhodcovská zmluva je v zmysle dikcie ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka neplatná.

Ďalej uviedla, že zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom
zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo

podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď
je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci, Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500014003 zo dňa 31.07.2012 uzatvorená medzi žalobcom a odporcom, sa bezpochyby jedná
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

PretorozhodcovskázmluvazakladajúcaprávomocStálehorozhodcovskéhosúduVictoriarozhodcovský
súd v Žiline ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná. Ďalej uviedol, že
Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej
predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má
rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva v danom prípade predstavujú kompaktný,

vopred pripravený celok upravujúci riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo Zmluvy o
revolvingovom úvere. Dlžník tak svojím podpisom mohol Rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácie
zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru, alebo Rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť.

Vyslovil názor, že predmetnou Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Následne navrhovateľ považuje

konaniepredStálymrozhodcovskýmsúdomVictoriarozhodcovskýsúdvŽilinesneskoršímrozhodnutím
za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice,
zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov,no taktiež aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, a teda navrhovateľ sa
domáha zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku aj v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o
rozhodcovskom konaní z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na

ochranu práv spotrebiteľa.

Navrhovateľ má za to, že samotný procesný postup Rozhodcovského súdu znevýhodňujú spotrebiteľa
ako slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, vzhľadom na fakt, že ho
vybral odporca. Uvedené procesné pravidlá Rozhodcovského súdu, ktoré podstatným spôsobom
znevýhodňujú povinného ako spotrebiteľa, navrhovateľ vidí v čl. 15. Rozhodcovského poriadku, a

teda postup, keď Rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní (de facto vydal platobný rozkaz s
odôvodnením),pričomvšaklehotanapodaniežalobnejodpovedebolaurčená10dní(čojeiba2/3lehoty
na podanie odporu podľa Občianskeho súdneho poriadku) a podmienkou na žalobnú odpoveď bolo
zaplatenie poplatku, pričom pri podaní odporu voči platobnému rozkazu podľa Občianskeho súdneho
poriadku je spotrebiteľ v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. osudných
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od súdneho poplatku oslobodený.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona a súdnu prax navrhovateľ považuje taktiež
ustanovenia podľa článku 14 bod. 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravujúce
nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a tým pádom za neplatné ustanovenie zmluvy,
jednak z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,065 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, z
ktorej je povinný v omeškaní, za neprimerane vysokú (23,725% p.a.) a taktiež z dôvodu, že s odvolaním

sa na ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
nemôževeriteľodspotrebiteľapožadovaťúrokyalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluve.VZmluve
o revolvingovom úvere č. 8500014003 zo dňa 31.07.2012 nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú
pokutu a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v Zmluvných dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere. Zmluvné dojednania (Úverové podmienky) majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné v každej zmluve

prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich
v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme zmluvný partner skryl pre
spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre neho nevýhodné, o ktorých predpokladá, že môžu jeho pozornosti
uniknúť.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že všetky podstatné stránky zmluvy sú zamerané a formulované tak, aby

sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiaduci účel
tým, že sa využije hmotná núdza spotrebiteľa, a na druhej strane sa dosiahne rýchly a neprimeraný
majetkový prospech. Menované ustanovenia Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere
svedčia jednoznačne o tom, že sú svojím obsahom a účelom v rozpore s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka a teda sú absolútne neplatné. Naviac, a ešte umocnenejšie, sú v Zmluve

o revolvingovom úvere č. 8500014003 zo dňa 31.07.2012 obsiahnuté práva a povinnosti v rozpore s
dobrými mravmi v rovine ich výkonu - realizácie podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí, že výkon práv okrem iného „nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi". Táto rovina rozporu
s dobrými mravmi je ešte vypuklejšia a signifikantnejšia než rovina uzavretia zmluvy, lebo práve v nej sa
realizuje sociálne škodlivý a spoločensky nepriaznivý účel. Ide o zneužitie práva zo strany nebankového

subjektu. Práve prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v súkromnom práve uplatňuje
zásada zákazu zneužívať výkon subjektívneho práva (povinnosti) na sociálne škodlivé ciele, a to buď v
rozpore so záujmami jednotlivcov alebo v rozpore s verejným záujmom.

Odporcavovyjadreníuviedol,žežalobupovažujezanedôvodnúvcelomrozsahu,pretožeargumentácia
v žalobe je postavená na presvedčení, že pojem „spotrebiteľ" a „ochranu spotrebiteľa" treba vykladať

spôsobom, kedy je spotrebiteľ zbavený nielen akejkoľvek zodpovednosti za vlastné konanie a právnych
dôsledkov vlastného konania, ale kedy jeho slobodne a dobrovoľne vykonané rozhodnutia by mali byť
menené, zrušené alebo ponechané stranou len preto, že takýto postup sa v tej - ktorej situácii javí ako
výhodný pre spotrebiteľa.

Osobitne odporca zdôraznil, že podstata ochrany spotrebiteľa spočíva vo vyrovnávaní pozície z hľadiska

vymedzenia a úpravy rovnakých a vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Jej účelom nie
je vytvoriť spotrebiteľovi takú pozíciu, akú by nemali pri rokovaní o uzavretí zmluvy či v zmluvnom vzťahu
ani rovnocenné subjekty. Teda ochrana spotrebiteľa a jej podstata nesmeruje k vytváraniu nerovnováhy
v zmluvnom vzťahu v prospech spotrebiteľa. K prístupu k ochrane spotrebiteľa a k výkladu jednotlivýchustanovení „domnelej ochrany spotrebiteľa" poukázal na vyjadrenie generálnej advokátky E. v návrhu
vo veci C-453/10, kde v bode 63 a v bode 64 podľa ktorého „Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice,
spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti

celých zmlúv v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami.
Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch
strán sa má táto zmluva práve opraviť a nie zničiť. Okrem toho by sa zrušil základ pre obchodné konanie
hospodárskych subjektov na vlastnú zodpovednosť. Obeťou právneho systému, ktorý kategoricky a
bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre jednu zmluvnú stranu, by

bola zmluvná autonómia. Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti
pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho
rozumne konať. Prístup, ktorý sleduje tvorca smernice, primerane zohľadňuje túto zásadu, ktorá má
vysoké postavenie v právnom poriadku Únie, v rozsahu, v akom sa obmedzuje na to. čo je nevyhnutné
na nastolenie rovnosti zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho nariaďuje viazanosť zmluvných strán
existujúcimi dohodami, ktoré boli uzatvorené dobrovoľne."

Zároveň odporca zdôraznil, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vykladá pojem spotrebiteľ
ako osobu v rozumnej miere vnímavú a obozretnú. Na to nadväzuje napríklad aj bod 18 recitálu
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29, podľa ktorého v súlade so zásadou proporcionality
a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium
priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri

zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, ako ho vykladal Súdny dvor.

S poukazom na závery uviedol, že navrhovateľkou tvrdené dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku je potrebné vykladať v zmysle vyššie uvedeného prístupu. O účelovosti podanej žaloby a
tvrdení v nej uvedených má svedčiť aj zmätočnosť samotných tvrdení navrhovateľa v porovnaní s
jeho vlastným konaním a jeho prejavenou vôľou, pretože obsah a dôsledky rozhodcovskej zmluvy boli

navrhovateľovi vysvetlené, a výslovne vyplývajú z obsahu samotnej rozhodcovskej zmluvy. Odporca
poukázal aj na to, že rozhodcovská zmluva výslovne obsahuje jeho právne záväzné vyhlásenie v bode 2
rozhodcovskej zmluvy : Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je
povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany Veriteľa. O tom, že daná rozhodcovská zmluva

nie je a objektívne nemohla byť podmienkou vzniku právneho vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom
úvere svedčí aj ustanovenie jej bodu 7. Vyplýva z neho právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy
do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa pritom týka len danej rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v
dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Odstúpenie je jednostranný úkon,
teda jeho vykonanie či účinky odporca - veriteľ (ako druhá zmluvná strana) ovplyvniť nemôže a teda ani

zánik rozhodcovskej zmluvy týmto spôsobom.

Podľa jeho názoru, rozhodcovská zmluva obsahuje výslovné, jasné, zreteľné, zrozumiteľné a
jednoznačné poučenie o tom, že návrh na jej uzavretie nemusí byť prijatý. Argumentácia navrhovateľa k
otázke vzniku rozhodcovskej zmluvy je nevierohodná, v rozpore so skutočným stavom veci a teda skôr
účelová. Zrejme aj z toho dôvodu sa navrhovateľ v podanej žalobe s obsahom rozhodcovskej zmluvy

nezaoberá a snaží sa tak zavádzajúcim spôsobom vyvolať dojem pravdivosti vlastných účelových
a zavádzajúcich tvrdení. Navrhovateľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej
zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s odporcom. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter
individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Pri dôvodení poukázal
na vyslovené názory vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve vyslovené napr. Krajským súdom v Žiline v

uznesení sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01. 2014 podľa ktorého „Z obsahu zmluvy (bod 2, 7) vyplýva,
že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade
prechádzajúceho podpisu zmluvy od tejto zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie
zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi
slobodnesarozhodnúť,čisapodriadirozhodcovskémukonaniealeboabyvurčenejlehotedodatočnepo

uzavretí zmluvy - jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie. " ako aj na
záveryktorévyslovilKrajskýsúdvBanskejBystricivuznesenísp.zn.1CoE/328/2013zodňa10.12.2013
podľaktorého„zpredloženéhospisuvšakodvolacísúdzistil,žerozhodcovskázmluva(nierozhodcovská
doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným dňa 24.1.2011.
Rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného bod7. Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od
uzavretia tejto zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ." Rovnako poukázal na právny

názor vyslovený Okresným súdom Rimavská Sobota v uznesení sp. zn. lEr/1210/2013 Rozhodcovská
zmluva nesplývala s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ja technicky tvorila samostatnú listinu. Listina
je zreteľne označená za rozhodcovskú zmluvu, preto aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť
jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Povinný po oboznámení sa so znením
rozhodcovskej zmluvy mohol a nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mal reálnu možnosť

odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola predložená. Odmietnutie uzavrieť rozhodcovskú zmluvu
by nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu vzniknutého zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere. Pokiaľ
povinný podpísal úverovú zmluvu a zároveň podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, nie je dôvod pochybovať
ojehovôlipristúpiťajnatútoosobitnúdohodu.Vtomtosmeretedaideoindividuálnedohodnutúzmluvnú
podmienku. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
súdnej kontrole nepodliehajú zmluvné dojednania, ktoré sú individuálne dohodnuté. Z tohto dôvodu

uzavretú rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola
neplatná s ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.". Preto argumentácia
navrhovateľky o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy založená na domnienke neprijateľnosti danej dohody
je mylná, v rozpore so skutkovým stavom veci a tiež s relevantnou právnou úpravou.

K tvrdeniu navrhovateľa o tom, že sa nemal možnosť oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania

poukazujeme na ust. § 12 ods. 3 zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie
stáleho rozhodcovského súdu, zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, zrušenie stáleho
rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok ním
zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny a zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na nim

zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny. Podľa ust. § 2 ods. 3, 4 zákona č. 200/2011
Z.z. o Obchodnom vestníku Povinnou osobou je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
ustanovuje povinnosť zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku (ďalej len "zverejnenie údajov").
Zverejnením údajov je ich sprístupnenie tretím osobám podľa odseku 2. Možnosť oboznámiť sa s
predpismirozhodcovskéhosúduobjektívneexistovalanielenvčaseuzavretiarozhodcovskejzmluvy,ale

aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne. Zdôraznil tiež fakt, že navrhovateľ
bol výslovne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 3 rozhodcovskej
zmluvy. Z neho vyplýva, že Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia
sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy
totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RU), ktorú veriteľ a dlžník

uzatvoria, s porušením ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RU v rozhodcovskom konaní. Z hľadiska
pojmu „spotrebiteľ" ako osoby priemerne vnímavej a konajúcej s potrebnou opatrnosťou sú tvrdenia
navrhovateľa neakceptovateľné a po právnej stránke neúčinné. Pritom navrhovateľ takéto tvrdenia
uvádza účelovo v čase vzniku sporu. Nie je zrejmé, prečo tak neurobil pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy,
alebo po jej uzavretí počas trvania lehoty na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovskú

zmluvu označil za individuálne uzavretý právny úkon, ktorého individuálnosť právneho úkonu, ktorým
je rozhodcovská zmluva, vyplýva nielen zo stránky formálnej, ale aj materiálnej. Zmluvné strany
uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Materiálna samostatnosť
vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku, trvania a možného jednostranného
ukončenia. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať, a to bez akéhokoľvek vplyvu na

trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným úkonom
navrhovateľa bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol odporca vôbec ovplyvniť. Z podstaty
definície neprijateľnej podmienky (či už vymedzenej v zákone v § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, alebo z ustálenej súdnej praxe ohľadne tohto pojmu) nemôže byť uzavretá
rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka

je pre posúdenie, či ide o individuálne dojednanie alebo nie práve rozhodujúca možnosť spotrebiteľa
ovplyvniť obsah resp, jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to.
že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva nielen
to, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2), ale
výslovne aj právo na jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia (bod 7). Navrhovateľ

uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, a súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie od nej.Pri tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy poukázal na nielen platnú právnu úpravu v zákone o
rozhodcovskom konaní a v Občianskom zákonníku, legislatívne zámery pri prijatí novely Občianskeho
zákonníka ktorá doplnila medzi jeho ustanovenia aj § 53 ods. 4 písm. r), ale aj rozhodovaciu činnosť

Najvyššieho súdu SR, keď podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Obč.z. za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Čiže z uvedeného je nesporné, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú

neprijateľné.

Tento záver podporuje priamo aj dôvodová správa k danému ustanovenia, ktorá uvádza: Cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v

zmysle dojednanej rozhodcovskej doložka v rozhodcovskom konaní ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Podľa judikatúry Súdneho dvora (Komisia/Švédsko, C-478/99)

pritom dôvodová správa, ktorá je voľne prístupná na intérnete, a ktorá hrá zvyčajne dôležitú úlohu
pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov, je osobitne významná. Platnosť rozhodcovskej zmluvy
podporuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 22. 11. 2012, sp.
zn. 3M Cdo 14/2011 uviedol, že zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok
ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní

odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu
s bankou". Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z
daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa
všetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne -
po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku" a tým dosiahol akési anulovanie

tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na pripadnú
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou.

K tvrdeniu o neurčitosti rozhodcovskej zmluvy založenom na tom, že neobsahuje špecifikáciu sporov
na ktoré sa má vzťahovať poukázal odporca na ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom

konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľova námietka je v rozpore
so zákonom. Za zavádzajúci považoval aj odkaz na rozhodnutia vo veci C-240/98 až C-244/98, v
ktorých súd odpovedal na prejudiciálnu otázku daná za skutkových pomerov súvisiacich s dojednaním

výlučnej príslušnosti súdov v sídle dodávateľa. V rozhodcovskej zmluve žiadne také dojednanie nie je,
rozhodcovská zmluva žiadnu výlučnú príslušnosť súdu/rozhodcovského súdu nezavádza a neobsahuje.

K tvrdeniu o absencii integrácie predpisom na ochranu spotrebiteľa uviedol, že takéto tvrdenie nie
je v podanej žalobe žiadnym spôsobom konkretizované, pričom však z rozhodcovského rozsudku,
ktorého zrušenia sa navrhovateľ domáha, vyplýva že rozhodcovský súd sa spotrebiteľským postavením

navrhovateľa (v danom konaní odporca), povahou žalovaného nároku a jeho právnym titulom zaoberal
aj a predovšetkým z pohľadu predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok ukladá
plnenie, ku ktorému sa zaviazal pri uzavretí zmluvy a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v
súlade s § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a §3a nariadenia vlády č. 87/1995. Maximálnu výšku
sankcií za omeškanie splnením záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy upravuje ust. § 3a nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré je vykonávacím ustanovením pre ustanovenie § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť
vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Podľa §3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za

omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnoturočnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera

nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Podľa odseku 2 Za sankcie podľa odseku 1 sa
považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov.

Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania v čase splatnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcom
bola 8,5% p.a. (8% + 0,5% ako základná úroková sadzba ECB). Výška zmluvnej pokuty 0,065%

denne (t.j. 23,725% ročne) a časti zákonného úroku z omeškania (1,775% ročne) predstavujú spolu
25,5% ročne. Tvrdenie o rozpore správnymi predpismi je nedôvodné a neopodstatnené v celom
rozsahu. Zmluvné sankcie boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je
uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy
o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere číslo

vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy),
ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy
o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými
zúčastnenýmistranamiuzatvorilVeriteľsDlžníkomZmluvuorevolvingovomúvere,ktorejneoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadostí/zmluvy).

Na to, aby bola pokuta platne dojednaná, sa vyžaduje písomná forma takéhoto ustanovenia. V zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu,
ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. V kontexte dojednania o pokute
to znamená, že listina obsahujúca takéto dojednanie musí mať písomnú formu. Pojem „listina" je v
právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu

vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne
predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán.

Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu
zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé
strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor,

že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu,
musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (pórov, stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01).
A len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax napr. Podpis alebo
parafovanie jednotlivých strán je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné (Neue Juristische Wochenschrift
1999, 1105) . alebo „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná

z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín
napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z
priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej
súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s
textom. " Odporca považoval za nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria

aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine
ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní
(rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch (stranách)). Keďže listina (v tomto
prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj
pre dojednanie o zmluvnej pokute. Súd prvého stupňa sa však otázkou zachovania písomnej formy

zaoberal povrchne, neúplné a nevychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. S bodom 13.
zmluvy o revolvingovom úvere sa absolútne nezaoberal. Závery konajúceho súdu, a aj následné právne
posúdenie sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu a tiež
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ pritom písomne vyhlásil, že sa so zmluvnými podmienkami oboznámil. Za nedôvodný

považoval aj argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania, pretože rozhodcovské konanie
je písomným konaním. Aj pred všeobecným súdom prebiehajú konania len v písomnej forme, napríklad
§ 115a Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň uvedenú námietku považoval odporca za účelovú
aj z toho pohľadu, že navrhovateľ mohol žiadať nielen o ústne prejednanie, o vypočutie dožiadaným
súdom a pod. Pritom navrhovateľ v rozhodcovskom konaní nepodal žiadne písomné vyjadrenie k veci,

napriek tomu že bol k tomu vyzvaný. V tomto smere ohľadne miesta rozhodcovského konania nebolazo strany navrhovateľa uplatnená žiadna námietka, ktorej nevyhovenie by mohlo zakladať akékoľvek
znevýhodnenie navrhovateľa.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, ktorý neúčasť

neospravedlnil, súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania a preto vec prejednal v neprítomnosti
odporcu.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj oboznámením celého spisu
rozhodcovského súdu.

Súd zistil, že na základe návrhu navrhovateľky o poskytnutie revolvingového úveru bol odporcom

prijatý návrh zmluvy č. 8500014003 o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
navrhovateľke revolvingový úver so schválenou výškou úveru 1500 eur na 42 mesiacov pri výške splátky
80,37 eur s dátumom prvej splátky 16.9.2012 a poslednej splátky 16.2.2016 so splatnosťou splátky k 16-
temu dňu v mesiaci pri RPMN úveru 67,03 % priemernej hodnote RPMN 46,52 % pri schválenej výške
revolvingu 902,92 eur a mesačnej splátke revolvingu 80,37 eur pri predpokladanej RPMN 70,01 % s

uvedením celkovej čiastky, ktorú treba uhradiť za úver 3375,54 eur s odplatou za poskytnutie služieb v
zmysle čl. 8.1 písm. a/ dohodu o poskytnutí služby v odklade troch splátok v sume 215,75 eur. Súd zistil,
že pritom navrhovateľka žiadala o poskytnutie revolvingového úveru na čiastku 1500 eur so splatnosťou
úveru v 42 splátkach po 80,37 eur s celkovou čiastkou ktorú musí dlžník zaplatiť 3375,54 eur s uvedením
RPMN 70,01 % a priemernou RPMN 46,52 eur, zmluva bola podpísaná 31.7.2012.

Súd ďalej oboznámil aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o..

Súd ďalej zistil, že účastníci pri uzatváraní úverovej zmluvy uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu č.
8500014003 zo dňa 30.7.2012 na základe ktorej sa navrhovateľka s odporcom dohodla o tom, že
akýkoľvek spor a nezrovnalosti medzi zmluvnými stranami súvisiace s ust. zmluvy o RÚ budú riešené v

rozhodcovskom konaní pred Stálym arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. alebo
Victoria legal arbiter s.r.o. v Banskej Bystrici, pričom zmluva bola podpísaná 31.7.2012. Súd pritom zistil,
že od 18.2.2012 bolo sídlo spoločnosti Victoria legal arbiter s.r.o. v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21.

Súd oboznámil aj obsah žaloby PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. podanej rozhodcovskému súdu Victoria
legal arbiter s.r.o. Žilina v spojení s rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria

rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-2159/13-LP zo dňa 20.1.2014, ktorým rozhodcovský súd
zaviazal navrhovateľku na zaplatenie 2890,54 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne
a úrokom z omeškania 1,775 % ročne zo žalovaných súm s tým, že keď zmluvná pokuta s úrokom z
omeškania dosiahne celkovo sumu 1500 eur od nasledujúceho dňa bude odporkyňa povinná platiť iba
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2890,54 eur do zaplatenia, zaviazal ju aj na poplatok

za rozhodcovské konanie 31,80 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 428,46 eur ako aj oboznámil
obsah žalobnej odpovede.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (do 31.5.2014), ďalej
len Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52a ods. 1 Obč. zák. ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa § 52a ods. 2 Obč. zák. ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených

v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s
obdobnými právnymi účinkami.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.6Obč.zák.akpredmetomspotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.

Súd zistil, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas v 30 dňovej lehote podľa
§ 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z..

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) aleboi) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 14 ods. 1
písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. súd zistil, že takýto dôvod nie je daný. V tomto prípade možno úplne
odkázať na argumentáciu odporcu. Súd nezistil žiaden dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, či už
v z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky a absolútnej neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi
alebo zo zákonom, či z dôvodu formálnych vád či nedostatku prejavu vôle.

Súd súhrne poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola preukázateľne uzavretá pri

uzatváraní zmluvy o úvere, ale ako samostatná zmluva na samostatnom liste v písomnej forme. V
obsahu zmluvy bolo dostatočné poučenie o charaktere rozhodcovskej zmluvy, možnosti odmietnutia
jej uzavretia so zdôraznením, že odmietnutie rozhodcovskej zmluvy nemá vplyv na platnosť a uzavrie
zmluvy o úvere (úver nebol podmienený uzavretím rozhodcovskej zmluvy). V zmluve bola zároveň
dojednaná možnosť odstúpenia od zmluvy.

Samotné uzavretie rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom na prípadné riešenie sporov nie je a nemôže
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nejde ani o obchádzanie zákona, pretože zákon sám dovoľuje
riešenie sporov v konaní pred rozhodcom. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy by bolo neprijateľné len
vtedy, kedy by sa na jej uzavretie nevyžadovala súčinnosť spotrebiteľa (vyznačenie prijatia), mala by
byť prijatá uzavretím inej zmluvy ako jej súčasť bez výslovnej vôle uzavrieť takúto zmluvu, alebo by

vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory ako spotrebiteľ riešil len v rozhodcovskom konaní. Samotná
rozhodcovská zmluvy v čl. V umožňovala spory riešiť aj v súdnom konaní. V danej veci však o takýto
prípad nešlo a ak navrhovateľka nemala v úmysle zmluvu uzavrieť, nemala ju podpísať. Nejaké iné
skutočnosti, ako napríklad nátlak, tieseň a pod. pri podpise zmluvy neboli preukázané.

Neplatnosť zmluvy nemohla spôsobiť ani všeobecná formulácia v zmluve o tom, že akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplávajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o revolvingovom úveru, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy, budú riešení cestou
príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pre tam uvedenými rozhodcovskými súdmi podľa
rokovacieho poriadku týchto súdov. Jednak sa nejedná o podstatnú náležitosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,

že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Teda ak sa účastníci dohodli, že všetky spory
zo zmluvného vzťahu môžu riešiť pred rozhodcovských alebo všeobecným súdom, absencia prejavu
vôle z možnosti riešiť pred rozhodcovským súdom len niektoré spory, nemôže spôsobiť vadu zmluvy,
pretože takýmto prejavom vôle (možnosti riešiť všetky spory aj v rozhodcovskom konaní) bol vykonaný

výber zo zákonných možností. Prípadné uplatnenie nároku mimo právomoci rozhodcovského súdu by
zakladalo dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a jeho nevykonateľnosť.

Súd sa však stotožnil s uplatneným dôvodom navrhovateľky pre zrušenie rozsudku a to porušením práv
na ochranu spotrebiteľa úzko súvisiacim aj s právom rovnosti účastníkov konania.

Každé rozhodnutie, či už vo veci týkajúcich sa práv spotrebiteľa či iných konaní, musí spĺňať základné

náležitosti rozhodnutia, ktorými sú (mimo zákonom alebo rokovacím poriadkom stanovených výnimiek,
napr. skrátených rozhodnutí) náležité odôvodnenie.

Každé rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom a na základe ktorého je možné uplatňovať práva
výkonom rozhodnutia (nejedná sa len o zmluvný vzťah a prejav vôle účastníkov), musí obsahovať
dôvody, ktorými vysvetlí ten kto vydal rozhodnutie, akými úvahami sa spravoval, čo a čím mal

preukázané, na základe čoho a preto tak rozhodol, ibaže zákon alebo procesný predpis, vrátane
rokovacieho poriadku umožňujú vydať rozhodnutie bez odôvodnia ( § 34 ods. 2 písm. g) zákona č.
244/2002 Z.z.). O to viac je odôvodnenie rozhodnutia dôležité, ak sa rozhodlo vo veci práv spotrebiteľa,
kedy nie len súd, ale aj rozhodcovský súd a rozhodca, je povinný poskytnúť ex offo spotrebiteľovi náležitý
rozsah ochrany (napr. I. ÚS 121/03 z 18. júna 2003, ďalej III. ÚS 95/2010 , 9.

marca 2010, ale najmä III. ÚS 162/2011 z 31. mája 2011).Nedostatok odôvodnenia a porušenie základných práv jedného z účastníkov rozhodcovského konania
je potrebné vyložiť ako porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou

medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na
spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako
súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom
v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania;
nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho

obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa
dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie
týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých

došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom
rozsahu.

S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorého
odôvodnenie tvorí súčasť právneho poriadku SR vo vzťahu k ľudským právam, súd konštatuje, že z

každého rozhodcovského rozsudku musí byť zrejmé, aké nároky súd priznal a či sa nejedná o plnenie
v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami, plnenie z nekalej praktiky alebo neprijateľnej
podmienky a pod..

V rozhodcovskom konaní sp. zn. RK-PC-2159/13-LP prevzal arbitrárne rozhodca tvrdenia navrhovateľa
(údaje) z Karty klienta bez toho, aby vôbec si ozrejmil, minimálne to uviedol v odôvodnení, z čoho suma

2.890,54 Eur pozostáva. Ak bolo predmetom zmluvy poskytnutie úveru 1.500,- eur, je zrejmé, že sa
nemôže jednať len o zostatok istiny. Ak teda suma má pozostávať aj z príslušenstva, prípadne iných
nárokov, musí byť zrejmé aký je zostatok istiny ako skutočne požičaných peňazí (nie tzv. akumulovanej
istiny), aká je výška úrokov a z čoho suma úrokov pozostáva (splatná suma úrokov v dohodnutom
alebo rozhodnom období alebo výpočet uvedenej sumy, výška úrokovej sadzby), obdobne úrokov z

omeškania, poplatky a pod.. Ak rozhodcovský súd prevzal tvrdenia navrhovateľa - veriteľa bez náležitej
verifikácie, nemohol preveriť súlad nárokov s právami spotrebiteľa, pretože o obsahu priznaného
nároku sa mohol len domnievať. Osobitne je dôležitá uvedená skutočnosť aj z toho dôvodu, že súd
konštatoval, že sankcie sú uplatnené v hraniciach stanovených vykonávacím predpisom, resp. na hranici
nárokov. Nároky stanovené vykonávacím predpisom však nemožno posudzovať osobitne od zákonného

ustanovenia, na vykonanie ktorého boli vydané. V tomto prípade aj s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti. Nemožno apriory konštatovať nárok za uplatnený v súlade s dobrými mravmi, aj
je vo výške do najvyššej prípustnej sadzby. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, že odplata podstatne
neprevyšuje odplatu požadovanú v obdobných prípadoch spotrebiteľských úverov na finančnom trhu
a je primeraná, finančnej situácii spotrebiteľa, spôsobu a miere zabezpečenia jeho záväzku, objemu
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehote splatnosti. Hoci rozhodca podľa odôvodnenia tieto

skutočnosti neposúdil, bez toho by na to poukazoval navrhovateľ, sám odôvodňoval výšku úrokov a
odplaty charakterom odporcu ako nebankového subjektu, čím fakticky porušil aj rovnosť účastníkov
konania.

Obdobne ak priznával nároky zo zmluvnej pokuty, musí sa vysporiadať rozhodca s tým, či došlo k
platnému alebo neplatnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, či sa jedná o dovolené plnenie a pod..

Súd pritom poukazuje na ustálené závery súdnej praxe, ktoré nemožno bez náležitého odôvodnenia
odkladu nerešpektovať, že hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy
možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovýmiorganizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust.
§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné

ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z.. Veriteľ ako ten, kto poskytuje
spotrebiteľovislužbusinemôžeupraviťvovšeobecnýchpodmienkachacenníkuľubovoľnépovinnosti.V
žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by
bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich
upravujeaspresňujepodmienkyprávnehoúkonu,vykladájednotlivéustanovenia,špecifikujevýkonpráv

a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého
je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné práva
a povinnosti a poplatky za služby. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť
upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute
je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotená ako prekvapivé zmluvné
dojednania.

Súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte
pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý

a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach
§ 43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo
iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44
Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč.
zák. je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie,
z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj
prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Súd nemôže pripustiť výklad podľa

ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý
účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je navyše druhým účastníkom spotrebiteľ,
musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu
klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky
práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je

samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť,
prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkonu, navrhovateľ žiadnym
dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo
že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil

neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach.

Vyššie uvedeným postupom došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok trpí vadami podľa
§ 40 ods. 1 písm. g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z.z., preto žalobe vyhovel, zrušil napadnutý rozhodcovský

rozsudok sp. zn. RK-PC-2159/13-LP zo dňa 20.1.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria
rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina v konaní pred rozhodcom Mgr.
Luciou Pohančeníkovou, v právnej veci žalobcu PROFI CREDI Slovakia, s.r.o. IČO 35 792 752 proti
žalovanej Božene Krupovej, nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 2.890,54 eur s príslušenstvom.

Ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku je upravený ust. § 43 zák. č. 244/2002 Z.z., pričom

súd z dôvodov zrušenia rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ a j/ zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodol tak, že
vec bude po právoplatnosti rozsudku vrátená rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie.Hoci súd na pojednávaní rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej
navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko náhradu v zákonom stanovenej lehote
nevyčíslila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu súd nezistil, že by jej vznikli trovy konania (§ 151 ods.

2 O.s.p.), preto jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu

trov konania poplatníkovi.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. od platenia súdnych poplatkov je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Nakoľko v konaní je oslobodený od platenia
súdnych poplatkov len navrhovateľ, súd podľa § 2 ods. 2 cit. zák. zaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku podľa príl. položky 3 písm. c/ vo výške 331,50 eur odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).