Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214240
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313214240.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom 812 36 Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787
783, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom 811 01 Bratislava,
Ventúrska 16, proti odporkyni: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Ž., U. XXX, t.č. na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou W. D., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie
732,55 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 30. 5. 2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
sumy 732,55 eura s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19. 12. 2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako
dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 a nasledujúce zákona číslo 513/1991
Zb. a zákona číslo 258/2001 Z.z. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť
odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 719,04 eura na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne

záväzokodporkynenahradiťcelkovénákladyspojenésospotrebiteľskýmúveromatoformoudvanástich
mesačných splátok vo výške 64,11 eura, t. j. celkom 769,32 eura so splatnosťou prvej splátky 15.
1. 2010. Odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, do dňa podania
návrhu navrhovateľovi nič neuhradila z dlžnej sumy, nereagovala na výzvy navrhovateľa. Navrhovateľ
bol oprávnený odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku
dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy v prípade, že odporkyňa sa dostane do omeškania so splatením viac
než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace. Ku dňu odstúpenia

od zmluvy je splatný celý dlh odporkyne voči navrhovateľovi. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok
zo strany odporcu navrhovateľ odstúpil dňa 12. 4. 2010 od úverovej zmluvy. Dňa 31. 5. 2010 odstúpenie
nadobudlo účinnosť a dlh odporcu sa stal splatný v celom rozsahu. Dlžná suma v celkovej výške 732,55
eura pozostáva z nasledujúcich súm:

- 128,22 eura z titulu dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej
zmluvy, každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku;

- 599,20 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, teda tie
splátky úveru, ktoré sa stali zročné až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy;
- 5,13 eura z titulu dlžných zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných
poplatkov.Okrem uvedenej sumy je odporkyňa povinná zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
727,42 eura od 1. 6. 2010 až do zaplatenia ( navrhovateľ si neuplatnil úroky z omeškania zo sumy

zmluvných pokút a poplatkov).

Súdu sa nepodarilo zistiť, kde sa odporkyňa zdržiava a z tohto dôvodu jej postupom podľa § 29 ods. 2
a 6 O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Súd vo veci postupoval podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 19. 12. 2009, všeobecné podmienky, odstúpenie od úverovej zmluvy zo
dňa 12. 4. 2010 s doručenkou, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je uvedené vyššie.

Účastníci konania uzatvoril zmluvu tak, ako to navrhovateľ opísal v návrhu. Nakoľko v zmluve absentuje
údaj podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zák. č. 258/2001 Z.z. (Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru

alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej
služby.), v znení účinnom do 31. 12. 2009, potom podľa § 4 ods. 3 cit. zák. ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ak je v dohode účastníkov určené, že pri nesplnení niektorej splátky nastane splatnosť celej

pohľadávky (príp. zvyšku nezaplatenej pohľadávky), veriteľovi vzniká právo uplatňovať voči dlžníkovi
celú pohľadávku (resp. jej nezaplatený zvyšok) v prípade, keď dlžník nedodržal dohodu o včasnom
plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok.

Ak pri nezaplatení niektorej splátky veriteľ nevyužije svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na

súde najneskôr do splatnosti najbližšej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, a medzitým dlžník
zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ po zaplatení ďalšej splátky už svoje právo nemôže využiť.
Môže vymáhať len nezaplatenú splátku. Právo žiadať zaplatiť celú pohľadávku by veriteľovi vzniklo opäť,
ak dlžník znova porušil svoju povinnosť.

Ako uviedol navrhovateľ, odporkyňa navrhovateľovi neuhradila žiadnu splátku. Preto navrhovateľ využil
možnosť odstúpiť od úverovej zmluvy, čím sa stal celý dlh splatný. Odstúpenie a výzvu na zaplatenie
celého dlhu uvedené v liste navrhovateľa zo dňa 12. 4. 2010 prevzala odporkyňa osobne dňa 14. 4.
2014, a teda odstúpenie a splatnosť celého dlhu nastali okamžikom doručenia uvedeného právneho
úkonu, a teda nie až dňa 31. 5. 2010, ako to uviedol navrhovateľ v návrhu.

Dojednanie uvedené v článku V.- 5. Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, súd považuje za neplatné v časti účinkov od odstúpenia od zmluvy (ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom odstúpenie bolo doručené), pretože účinky
odstúpenia nastávajú dňom jeho doručenia a nie až po vyše mesiaci po jeho doručení. Toto ustanovenie

je v časti nadobudnutia účinkov odstúpenia neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a preto účinky
odstúpenia, doručeného odporkyni dňa 14. 4. 2010, nastali v deň jeho doručenia, pričom podľa § 563
Občianskeho zákonníka bola navrhovateľka povinná plniť hneď nasledujúci deň, teda 15. 4. 2010. Iný
výklad účinkov odstúpenia od zmluvy by bol v rozpore s právami spotrebiteľa a bol by pre spotrebiteľa
nevýhodný.

Podľa § 39 OZ, v znení účinnom do 31. 5. 2010, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1 a2 OZ, (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované

uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,

na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľnésplnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že

uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala zročnosť celého dlhu a to dňa 15. 4. 2010 (a nie 31. 5. 2010,
ako to navrhovateľ nesprávne uviedol v návrhu), v danom prípade teda navrhovateľ mohol už dňa 16. 4.

2010 uplatniť svoje právo na súde a preto sa dlh premlčal dňom 16. 4. 2013. Návrh na súd bol podaný
až dňa 30. 5. 2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Keďže z návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že odporkyni mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 719,04 eura, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. účinného k 19. 12.

2009. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia
súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014

(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 258/2001 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 2
písm. a/ jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľský úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, nie úveru podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka.

Súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi, keďže po premlčaní
v spotrebiteľskom vzťahu nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že
účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.
Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Keďže odporkyni žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal, hoci bola
úspešným účastníkom konania, navyše si náhradu trov konania ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.