Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200495
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, p r o t i žalovanej: E. I., O..
XX.XX.XXXX, V. H. P. XXXX, XXX XX O. V., Č. E. o zaplatenie 2832,90 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie o povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 320 eur z a s t a v u j e.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.833,34 eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z dlžnej sumy od 15.06.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 88,14 eur a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 2832,90 eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2828,02 eur od 08.01.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov

konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 0478153305 bola so
žalovanou uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 0478153006 a stavebnom úvere č.
0478153305 zo dňa 25.11.2008, súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej mimoriadny medziúver vo
výške 3319,39 eur. Žalovaná sa zaviazala do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 6,79 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 18,79 eur a do nasporenia 40%
cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur.
Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaná zaviazala splácať stavebný úver

vrátane úrokov vo výške 4,70% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Žalovaná
porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne splácať. Listom zo dňa 30.05.2012
žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovanú, aby v 7 dňovej lehote vrátila zostatok úveru.
Žalovaná peňažné prostriedky nevrátila. Do účinnosti odstúpenia sa medziúver úročil dohodnutým
6,79% p.a. úrokom. Účinnosť odstúpenia nastala dňa 07.06.2012. Od účinnosti odstúpenia žalobca
úročí pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 9% p.a., nakoľko v čase prvého dňa omeškania
04.03.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1%. Žalovaná suma pozostáva

z istiny 2828,02 eur, z nezaplatených úrokov z omeškania od 08.06.2012 do 07.01.2014 vo výške 4,88
eur. Príslušenstvo žalovanej sumy predstavuje 9% p.a. úrok z omeškania z istiny od 08.01.2014 do
zaplatenia.Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2014 uviedla, že záväzky voči
žalobcovi riadne spláca v pravidelných mesačných splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre
fyzické osoby, odstúpením od zmluvy, písomným vyjadrením žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej
a zistil nasledovný skutkový stav.

V písomnom vyjadrení zo dňa 25.06.2014 žalobca uviedol, že výška poskytnutého medziúveru (základ
pre výpočet dohodnutého úroku) bola čerpaná v dohodnutej výške 100.000 Sk/3.319,39 eur, a to
dňa 02.12.2008 čerpaného v sume 2.655,51 eur a dňa 16.10.2008 čerpaného v sume 531,10 eur.

V súlade s čl. II Zmluvy o úvere „Poplatok za mimoriadny medziúver 16,18 eur a za biankozmenku
16,60 eur sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru tak, že celková výška vyplateného
mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov“ ako i v súlade s ustanoveniami §
358 Obchodného zákonníka (resp. i s ustanoveniami § 580 Občianskeho zákonníka) žalobca započítal
vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré medzi účastníkmi konania vznikli, v dôsledku čoho,

vyplatil na účet žalovanej sumu 3.186,61 eur. Pre štádium medziúveru bola v čl. II, časť medziúver bod
1 a 2 dohodnutá splátka úroku medziúveru ma sumu 18,79 eur a poplatok za poistenie vo výške 2,66
eur mesačne, t.j. spolu 21,44 eur a vklad na účet stavebného sporenia vo výške 16,60 eur. Vzhľadom
na charakter produktu medziúveru boli do odstúpenia od zmluvy o úvere splácané iba úroky. Splátka
úrokov je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená do 15. dňa v mesiaci. V zmysle § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka ide o hlavný predmet plnenia. Jednotlivé úhrady boli započítavané na najstaršie
splatné úroky. Nakoľko bola žalovanej ešte pred vyčerpaním celej sumy medziúveru poukazovaná
mesačne splátka úrokov vo výške 18,79 eur, rozdiely medzi poukázanou úhradou a úrokom z vyčerpanej
sumy (15,78 eur) bol preúčtovaný na účet stavebného sporenia podľa čl. II, časť medziúver 3 odsek „v
prípade, ak dlžník bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa poukáže finančné prostriedky nad

dohodnutú výšku splátky úrokov z medziúveru, a tieto prevýšia 2 mesačné predpisy platieb, má veriteľ
právotútosumupripísaťakomimoriadnyvkladvprospechúčtustavebnéhosporenia.Preúčtovaniečasti
úhradnaúčetstavebnéhosporeniaznamenalpreodporcuúročenietýchtočiastokúrokovousadzbou2%
p.a. a súčasne sa skracovala doba pridelenia stavebného úveru podľa čl. I zmluvy o úvere, nakoľko sa
rýchlejšienasporilasuma40%cieľovejsumy(čl.I,časťmedziúveru,bod1).Vprípade,žebybolisplnené

podmienky zákona o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 25.11.2008, nastala by zmena medziúveru na stavebný úver, pre ktorý bola dohodnutá mesačná
splátka istiny aj úrokov. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok (omeškanie so splácaním), nedošlo
k zmene medziúveru na stavebný úver. Na splátky úrokov medziúveru žalovaná zaplatila sumu 647,87
eur. Poplatky za poistenie predstavovali celkovo od odstúpenia od zmluvy sumu 93,10 eur. Žalobca

si neúčtoval zmluvné pokuty. Od októbra 2011 boli splátky splácané nepravidelne. Žalobca odstúpil
od úverovej zmluvy v štádiu medziúveru z dôvodu omeškania so splácaním splátok od 16.03.2012
a domáha sa vrátenia zostatku poskytnutých úverových prostriedkov s príslušenstvom v zmysle čl.
VII úverovej zmluvy. Pri odstúpení od úverovej zmluvy (dňa 30.05.2012) sa zúčtoval zostatok na účte
medziúveru (nezaplatená istina, nezaplatené úroky a poplatky) s prostriedkami na prislúchajúcom účte

stavebného sporenia vo výške 387,04 eur v zmysle čl. VII bod 9 zmluvy o úvere. Od odstúpenia od
úverovej zmluvy do dňa 07.06.2012 (účinnosť odstúpenia) boli uskutočnené vklady vo výške 38,04 eur,
z ktorých boli v tomto období uhradené- istina vo výške 31,51 eur, 6,79% p.a. úrok vo výške 3,87 eur,
poplatok za poistenie 2,66 eur. Istina ku dňu účinnosti odstúpenia predstavovala sumu 3.153,93 eur. do
účinnostiodstúpeniaodzmluvy(dňa07.06.2012)sadlžnásumaúročila6,79%p.a.úrokom.Odúčinnosti

odstúpenia žalobca úročí pohľadávku zákonným úrokom z omeškania vo výške 9%, nakoľko k prvému
omeškaniu došlo dňa 16.02.2012, kedy základná sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 1%.

Vďalšomžalobcauviedol,žeodpodaniažalobyboliuskutočnenéčiastkovéúhradyzktorýchbolipokryté
úroky a úroky z omeškania za 01.01.2014-07.01.2014 vo výške 4,88 eur, za 01.02.2014-31-05-2014
vo výške 98,34 eur a istina vo výške 216,78 eur, preto v tejto časti berie žalobca žalobu späť. Po

vykonaných úhradách zostatok žalovanej pohľadávky predstavuje dlžná suma 2.611,24 eur, 9% p.a.
úrok z omeškania od 01.06.2014 do 05.06.2014 vo výške 3,29 eur a 9% p.a. úrok z omeškania zo sumy
2.611,24 eur od 06.06.2014 do zaplatenia.K otázke poplatkov žalobca uviedol, že nárok ma poplatok za spracovanie medziúveru a poplatok
za zmenku, jeho splatnosť ako aj spôsob úhrady je riešený článkom II. úverovej zmluvy. Nárok za
poplatkom za vedenie úverového účtu je rovnako uvedený v čl. II. úverovej zmluvy, pričom jeho výška sa

riadi sadzobníkom poplatkov platným pre obdobie spoplatňovania vedenia účtu. Nárok na požadovanie
poplatku za upomínanie vyplýva z čl. V. bod 1úverovej zmluvy, čl. XXIII. všeobecných podmienok, podľa
platného sadzobníka poplatkov aktuálneho ku dňu vykonania spoplatňovaného úkonu.

K povahe právneho vzťahu medzi účastníkmi konania žalobca uviedol, že vzhľadom na žalovanú
ako i na účel čerpania mimoriadneho medziúveru je zrejmé, že žalovaná má v zmluvnom vzťahu

postavenie spotrebiteľa v zmysle ustanovení § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Avšak zmluva o úvere
ako zmluvného typu sa bez ohľadu na povahu účastníkov bude spravovať príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, pretože ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah a to i v prípade, ak je
subjektom právneho vzťahu spotrebiteľ. Žalobca zároveň poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2013 pod sp.zn. MCdo/4/2012, na základe ktorého je na úverovú
zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa článku I. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom zo dňa 13.11.2008, žalobca na preklenutie
obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytol dlžníkovi mimoriadny
medziúver pod č. 0478153006 vo výške 100.000 Sk/3.319,39 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri

dodržaní všetkých zmluvných ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa
mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 60.000 Sk pod č. 0478153305. Presná
výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení.

V zmysle článku II. zmluvy - Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru

a stavebného úveru dňom poskytnutia medziúveru je dlžník povinný v súlade so zmluvou ako aj
zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení pravidelne
mesačne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 500 Sk/16,60 eur. Dlžník
sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby
všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2% p.a. ku dňu uzatvorenia zmluvy

o stavebnom sporení. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 6,79% p.a. počas trvania
prijatia dlžníka ako poistenej osoby typu A/B do poistenia definovaného v bodu 10 tohto článku. Do
nasporenia 40% cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení č.
0478153305 pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 500 Sk/16,60 eur. Do pridelenia cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 566 Sk/18,79 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie
typu B pravidelnými mesačnými platbami vo výške 80 Sk/2,66 eur, t. zn. dlžník sa zaväzuje uhrádzať
pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie jednou platbou v celkovej výške 646
Sk/21,44 eur.

V zmysle čl. II. zmluvy - stavebný úver, výška stavebného úveru je 4,70% p.a. Dlžník sa zaväzuje

pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 875 Sk/29,04 eur uhradiť plnú výšku poskytnutého
stavebného úveru a súčasne platiť poplatok za poistenie typu B pravidelnými mesačnými platbami
poistného vo výške 80 Sk/2,66 eur jednou platnou vo výške 955 Sk/31,70 eur na účet staveného úveru
č. 0478153305.

V zmysle článku VI. zmluvy - Omeškanie splácania - bod 3. v prípade omeškania dlžníka s viac ako

dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.

Podľa článku VI. zmluvy - bod 4. v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má veriteľ
právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zcelého ostatku dlhu a pri medziúvere 5% p.a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať

okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.

Ako vyplýva z bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil
povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.

Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť

pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.

Podľa článku VIII. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a zákonom č.
310/92 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy
o stavebnom sporení.

V zmysle čl. XIX Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby, Porušenie
zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ v
omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506
Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.

V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené v bode
2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 30.05.2012 žalovanej oznámil, že z dôvodu neuhradenia
zročných splátok, ani v poskytnutej dodatočnej lehote, žalovaná ostáva v omeškaní na účte stavebného

sporenia pod dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma
splátkami, žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 0478153006 a stavebnom úvere č. 0478153305 zo dňa 25.11.2008 a zároveň požaduje
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne oznámil, že v prípade ak do 7 dní
od doručenia tohto listu žalovaná neuhradí dlžnú sumu, žalobca pristúpi k vymáhaniu niektorým zo

spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako
spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že

takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd

uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporcovia ako
spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcov privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Podľa § 96 ods. 1 a ods 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním doručeným súdu dňa 27.06.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti sumy 320 eur. Vzhľadom
na uvedené súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaná ako dlžník a uzavreli dňa
13.11.2008 zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 0478153006 a stavebnom úvere č. 0478153305. V
zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi mimoriadny medziúver na základe uzatvorenej

zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 100.000 Sk/m
3.319,39 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 0478153305 vo výške 60.000
Sk/1.991,64 eur.

Žalobca si svoj záväzok riadne splnil a poskytol žalovanej dohodnutý mimoriadny medziúver. Žalovaná

však svoj záväzok riadne a včas neplnila, a s jeho plnením sa dostala do omeškania.

Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca
listom zo dňa 30.05.2012 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zporušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú

spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci

štandardnejtypovejzmluvyichnezaväzujú pokiaľsúvosvojichdôsledkochnevýhodnejšieoprotiprávnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil

v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda
právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v
ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co

218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný ( napr. vec I.
ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická
právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré
patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou
poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom

zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný
zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel vlády nemajúodkazové poznámky normatívnu povahu, uvedený odkaz zákonodarcu názory o absolútnej prednosti
právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie

zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.

Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na

druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktorébrániakémukoľvek zhoršeniupostaveniaspotrebiteľaoprotitomutozákonu(rozumejObčianskeho
zákonníku, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo

skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

Podľa čl. VII. Zmluvy bod 6 „ odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10 „ v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené
úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy.

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovanej spotrebiteľky. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva

všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovanú platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti.
Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového

plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou Poplatky si žalobca započítal z plneníuž na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z

predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 3.319,39 eur, pričom táto
do odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 647,87 eur na splátky úrokov medziúveru, sumu 93,10 eur ako
poplatky za poistenie, pri odstúpení od zmluvy sumu 387,04 eur a po odstúpení od zmluvu sumu 38,04
eur. Po podaní žaloby žalovaná uhradila ešte sumu 320 eur, pričom v tejto časti zobral žalobca žalobu

späť. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu. Žalobca poskytol žalovanej
finančné prostriedky vo výške 3.319,39 eur, pričom žalovaná mu uhradila k predmetnej úverovej zmluve
sumu 1.486,05 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie,
žalovanámážalobcovivrátiťrozdieltýchtosúm,t.j.sumu1.828,36(3.319,39-1.486,05=1.833eur),preto
súd zaviazal žalovanú na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v
odstúpení od zmluvy poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania
v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške
9 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej v odstúpení od zmluvy, t.j. od
15.06.2012 zo sumy ako ju súd ustálil vyššie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel. V časti späťvzatia žaloby v sume
320 eur, ktoré úhrady boli vykonané žalovanou po podaní žaloby, sa jedná o nárok, ktorý bol dôvodný

a takto v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého, ak sa pre
správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca
aj v tejto časti ide o úspech žalobcu v konaní.

Teda žalobca mal úspech v konaní v časti, ktorej súd žalobe vyhovel v sume 1.833,34 eur ako aj
v časti sumy 320 eur, ako to súd uviedol vyššie, teda spolu v sume 2.153,34 eur, čo predstavuje

76% uplatňovaného nároku a v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá sa jedná o úspech žalovanej,
čo predstavuje 24% uplatňovaného nároku a takto vznikol žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi
konania nárok na náhradu trov konania v pomere 52%, pričom žalobca si uplatnil iba náhradu iných
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku z návrhu na začatie konania v sume 169,50
eur, preto mu súd priznal náhradu iných trov konania v sume 88,14 eur, na zaplatenie ktorých zaviazal

žalovanú.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.