Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212216910
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212216910.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: VZ,

s.r.o.,Ižač.205,IČO:31442994,vkonanízastúpenéhoJUDr.AlbínouVágóovou,advokátkousosídlom
Ružová 265, Dunajská Streda, proti odporcovi: Š. U., R.. X.X.XXXX, D. X. XXX, v konaní zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Niťová 3, Bratislava, o zaplatenie 3.629,08
€, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 46,86 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.8.2012 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 3.629,08 € ako aj náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia na tom skutkovom základe, že odporca ako bývalý konateľ navrhovateľa ukrátil tohto tým,
že od maďarského partnera - spoločnosti NEXTIME Kft. ako odberateľa prevzal za tovar navrhovateľa
finančné prostriedky v hotovosti ako aj vrátený tovar a tieto navrhovateľovi neodovzdal. Po zistení

tejto skutočnosti podal navrhovateľ dňa 13.3.2009 trestné oznámenie, ktoré bolo zaevidované pod č.
ORP-202/OEK-KN-2009. Na základe skutočností uvedených v trestnom oznámení bolo príslušným
orgánom činným v trestnom konaní začaté trestné stíhanie a odporcovi vznesené obvinenie. V trestnom
konaní bolo zistené, že odporca od odberateľskej spoločnosti NEXTIME Kft. prevzal finančnú hotovosť
za predaný tovar dňa 22.9.2006 vo výške 10.337,70 HUF (46,86 €), dňa 10.11.2006 vo výške 37.600,-
HUF (173,48 €), dňa 16.11.2006 vo výške 665.714,- HUF (3.071,57 €) a dňa 23.11.2006 vo výške
73.606,- HUF (337,17 €). Celkove teda odporca ukrátil navrhovateľa o sumu 3.629,08 €, pričom sa

tým dopustil trestného činu sprenevery a podvodu, za ktoré trestné činy bol právoplatne odsúdený
v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 11T/108/2011. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
17.12.2011. O náhrade škody v trestnom konaní rozhodnuté nebolo, hoci si náhradu škody uplatnil.
Bol preto toho názoru, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka mu premlčacia doba po dobu tohto
konania neplynula. Uplatnený nárok odvodil od ustanovení § 397 a 398 Obchodného zákonníka, podľa
ktorých je pri práve na náhradu škody subjektívna premlčacia doba štvorročná a objektívna premlčacia
doba desaťročná.

Tunajší súd vo veci vydal dňa 1.2.2013 platobný rozkaz č.k. 10Ro/148/2012-41, proti ktorému podal
odporca v zákonnej lehote odpor, následkom čoho sa platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Odporca
v podanom odpore uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Zároveň vzniesol námietku premlčaniauplatneného nároku s poukazom na § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za
to, že navrhovateľ si v trestnom konaní neuplatnil nárok na náhradu škody riadne, preto o ňom nebolo
rozhodnuté.Počastrestnéhokonaniatedaplynulapremlčaciadobaatátonavrhovateľovivčasepodania

návrhu na začatie konania už uplynula. Návrh preto žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, odporcu,
oboznámením obsahu listín založených v spise a to zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 13.3.2009,
uznesenia ČVS: ORP-202/OEK-KN-2009Ha zo dňa 9.4.2009, uznesenia ČVS: ORP - 202/OEK-

KN-2009 zo dňa 15.12.2010, obžaloby č.k. 2Pv 242/09-39 zo dňa 11.11.2011, trestného rozkazu č.k.
11T/108/2011-313 zo dňa 22.11.2011, podania navrhovateľa zo dňa 15.12.2011, podania Okresného
súdu Komárno sp. zn. 11T/108/2011 zo dňa 28.12.2011, úradného prekladu zápisnice o výsluchu
svedkov: S. H. zo dňa 6.7.2010, T. Z. Q. zo dňa 14.7.2010 a E. Q. H. zo dňa 8.9.2010, platobného
rozkazu č.k. 10Ro/148/2012-41 zo dňa 1.2.2013, odporu zo dňa 4.3.2013, vyjadrenia k podanému
odporuzodňa28.5.2013,odpovedenapodaniezodňa27.3.2012,obsahupripojenéhospisuOkresného

súdu Komárno sp. zn. 11T/108/2011, najmä zápisnice o trestnom oznámení, zápisnice o výsluchu
poškodeného, úradného prekladu listín, rámcovej zmluvy pre maloobchodné činnosti v obchodných
domoch, ohľadom služby vyloženia tovaru na police zo dňa 6.6.2005, zmeny rámcovej zmluvy o predaji
zo dňa 25.10.2005, informácie zo dňa 28.6.2007 (na č.l. 93 až 106 trestného spisu), obžaloby sp. zn. 2Pv
242/09-39 zo dňa 11.11.2011 , trestného rozkazu č.k. 11T/108/2011-313 zo dňa 22.11.2011, návrhu na

vykonanie opravy zo dňa 15.12.2011 a odpovede zo dňa 28.12.2011 a ostatných ku spisu pripojených
listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra navrhovateľa, odporca bol do 16.11.2006 spolu s X.. Š. C.

spoločníkom a konateľom navrhovateľa. Funkcia štatutárneho zástupcu navrhovateľa odporcovi zanikla
dňa 8.11.2006.

Ako vyplynulo z listín predložených navrhovateľom a obsahu pripojeného trestného spisu sp. zn.
11T/108/2011, dňa 13.3.2009 podal X.. Š. C. trestné oznámenie na odporcu ako bývalého konateľa

navrhovateľa z dôvodu, že tento ako konateľ spoločnosti navrhovateľa (a po zániku funkcie konateľa
vystupujúc naďalej ako konateľ spoločnosti) v priestoroch spoločnosti NEXTIME Kft. prevzal od
zástupcov tejto spoločnosti finančnú hotovosť za predaný tovar ako aj nepredaný tovar, pričom prevzatú
finančnú hotovosť a tovar navrhovateľovi nevydal, čím mu spôsobil škodu. V trestnom oznámení
uviedol, že sa tak udialo v mesiacoch september až november 2006 a išlo o odberateľa spoločnosť

NEXTIME Kft. so sídlom 2045 Törökbálint, Kinizsi Pál utca 29, Maďarsko. Výšku škody vyčíslil na
sumu 1.207.386,40 HUF. Následne uznesením ČVS: ORP-202/OEK-KN-2009Ha zo dňa 9.4.2009 bolo
začaté trestné stíhanie za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Uznesením ČVS: ORP-202/OEK-KN-2009 zo dňa 15.12.2013 bolo odporcovi vznesené obvinenie pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Dňa 22.4.2009 a dňa 31.1.2011

bol štatutárny zástupca navrhovateľa opätovne zápisnične vypočutý v trestnom konaní. V rámci svojej
výpovede uviedol, že odporca prestal byť zamestnancom spoločnosti od 31.10.2006. Nárok na náhradu
škody si v rámci týchto výpovedí neuplatnil. V rámci prípravného konania boli na dožiadanie vypočutí i
predstavitelia spoločnosti NEXTIME Kft., ktorí v rámci svojej výpovede potvrdili, že konali s odporcom
ako predstaviteľom spoločnosti navrhovateľa, s ktorou na základe zmluvného vzťahu obchodovali.

Svedkovia T. Z. Q. a E. Q. H. vo svojej výpovedi potvrdili, že v predmetných dňoch prevzal odporca od
ich spoločnosti finančnú hotovosť a tovar, ktorú skutočnosť potvrdil svojim podpisom i na príslušných
listinách. Dňa 11.11.2011 bola vo veci podaná proti odporcovi obžaloba (pod č. 2Pv 242/09-39), na
základektorejOkresnýsúdKomárnotrestnýmrozkazomč.k.11T/108/2011-313zodňa22.11.2011uznal
odporcu vinným, že ako konateľ spoločnosti VZ, s.r.o. Iža, po tom, čo v Maďarskej republike, v meste

Törökbálint, v priestoroch spoločnosti NEXTIME Kft. Budapešť, prevzal od zástupcov spoločnosti dňa
22.septembra 2009 (pozn. súdu: správne mal byť uvedený rok 2006) hotovosť za predaný tovar v sume
10.337,70 HUF, dňa 10.novembra 2009 (pozn. súdu: správne mal byť uvedený rok 2006) hotovosť v
sume 37.600,- HUF, dňa 16. novembra 2009 (pozn. súdu: správne mal byť uvedený rok 2006) nepredaný
tovar v hodnote 665.714,- HUF, ktoré boli vlastníctvom firmy VZ, s.r.o. Iža a spoločnosť NEXTIME Kft.

Budapešť s nimi disponovala v zmysle Rámcovej zmluvy o vyložení tovaru pri ponechaní vlastníckeho
práva zo dňa 16.5.2005, tieto prostriedky a tovar neodovzdal ich vlastníkovi - spoločnosti VZ, s.r.o. Iža,
ale si ich ponechal pre vlastnú potrebu, čím pre VZ, s.r.o. Iža spôsobil škodu vo výške 3.291,91 € a po
tom, čo mu dňa 16.11.2009 (pozn. súdu: správne mal byť uvedený rok 2006) zanikla funkcia konateľaobchodnej spoločnosti VZ s.r.o. Iža a previedol svoj obchodný podiel v nej na druhého spoločníka X.. Š.
C., naďalej vystupujúc s mene tejto spoločnosti, po tom, čo v Maďarskej republike, v meste Törökbálint,
v priestoroch spoločnosti NEXTIME Kft. Budapešť, prevzal od zástupcov uvedenej spoločnosti dňa 23.

novembra 2009 (pozn. súdu: správne mal byť uvedený rok 2006) hotovosť za predaný tovar v sume
73.606,- HUF, ktoré boli vlastníctvom firmy VZ, s.r.o. Iža a spoločnosť NEXTIME Kft. Budapešť s nimi
disponovala v zmysle Rámcovej zmluvy o vyložení tovaru pri ponechaní vlastníckeho práva zo dňa
16.5.2005, tieto prostriedky a tovar neodovzdal ich vlastníkovi - spoločnosti VZ, s.r.o. Iža, ale si ich
ponechal pre vlastnú potrebu, čím pre VZ, s.r.o. Iža spôsobil škodu vo výške 337,17 €. Uvedenými

skutkami spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečin
podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný peňažný trest vo výške
1.000,- €. Zároveň pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2011.
Písomným podaním zo dňa 15.12.2011 navrhovateľ žiadal Okresný súd Komárno o vykonanie nápravy
v trestnom rozkaze č.k. 11T/108/1011-313 zo dňa 22.11.2011, ktoré rozhodnutie neobsahovalo výrok o

náhrade škody, hoci podľa názoru navrhovateľa táto bola v
rámci trestného konania riadne uplatnená. Zákonný sudca vo veci sp. zn. 11T/108/2011 na podanie
navrhovateľa dňa 28.12.2011 písomne reagoval a navrhovateľovi oznámil, že o nároku na náhradu
škody nebolo v rámci trestného rozkazu rozhodnuté z dôvodu, že tento nárok nebol v prípravnom konaní
riadne uplatnený.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu. Uplatnený nárok zdôvodnil tým, že odporca
mu škodu spôsobil v čase, keď bol vo funkcii konateľa navrhovateľa, preto mal za to, že je dôvodné
na posudzovaný právny vzťah aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Mal za to,
že absencia výroku o náhrade škody v trestnom rozkaze č.k. 11T/108/2011-313 zo dňa 22.11.2011

znamená,žesúdnavrhovateľasjehonárokomodkázalnaobčianskesúdnekonanie.Poukázalpritomna
podanie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.3.2012, ktoré obsahovalo stanovisko k danej situácii.
Doplnil, že o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá sa dozvedel bezprostredne pred podaním trestného
oznámenia. Skutočnosť, že sa začal zaoberať neuhradenými faktúrami až v čase, keď hrozilo uplynutie
premlčacej doby, považoval za bežnú obchodnú prax.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a tento navrhoval z dôvodu uplynutia premlčacej doby
zamietnuť. Poukázal na to, že odporcovi dňa 8.11.2006 zanikla funkcia konateľa navrhovateľa, preto
je potrebné sporný vzťah posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nakoľko subjektívna
premlčacia doba začala plynúť dňa 13.3.2009, táto ku dňu podania návrhu na začatie konania (dňa

23.8.2012) už uplynula. Vyslovil názor, že všetky súdne spory proti nemu iniciované navrhovateľom
majú za cieľ úmysel získať nehnuteľnosti, ktoré spolu so štatutárnym zástupcom navrhovateľa ako
fyzickéosobyvlastnia.Vpriebehukonaniauznal,žeodspoločnostiNEXTIMEKft.prevzalčasťžalovanej
sumy v hotovosti a časť v tovare. Uviedol však, že peniaze i tovar odovzdal štatutárnemu zástupcovi
navrhovateľa, pričom to bolo podmienkou pre vyplatenie obchodného podielu, ktorý mu predal. Ďalej

uviedol, že v čase svojho pôsobenia v spoločnosti navrhovateľa existovala medzi ním a X.. Š. C. ústna
dohoda, že obchodný styk s partnermi z Maďarska bude vykonávať on. Opakovane uviedol, že pri
preberaní hotovosti a tovaru od spoločnosti NEXTIME Kft. vystupoval ako fyzická osoba a teda z jeho
strany mohlo ísť o získanie neoprávneného majetkového prospechu, avšak i pre uplatnenie takéhoto
nároku už uplynula premlčacia doba.

Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 1.8.2005 do 31.1.2007, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo

zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu

konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna
a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je ustanovený odlišne, na sebe

nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt
je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
plynie druhá premlčacia doba.

Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúťodokamihuškodnejudalosti.Prezačatieplynutiasubjektívnej
premlčacejdobyjevýznamnýsubjektívnyprvokpozostávajúcizoskutočnosti,kedysapoškodenýdozvie
nielen o škode, ale aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá (resp. kto je povinný na jej náhradu).

Občiansky zákonník v § 112 upravuje inštitút zastavenia plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ

v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne
pokračuje.Premlčaciadobaodtohtouplatneniapodobukonanianeplynie.Uplatnenímprávasarozumie
uplatnenie práva v civilnom konaní, ale aj v trestnom, v priestupkovom alebo obdobnom konaní. Za
uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka sa považuje len taký úkon oprávneného, ktorý
smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným
činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či
ohrozené jej iné zákonom chránené práva a slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených
týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody,

robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a
preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej
reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona
proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený
navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z
návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 veta prvá zákona č. 305/2005 Z.z. Trestného poriadku, ak súd odsudzuje
obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla
v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že odporca bol konateľom spoločnosti
navrhovateľa, pričom jeho funkcia konateľa zanikla dňa 8.11.2006. Súd mal taktiež preukázané, že
odporca v dňoch 22.9.2006, 10.11.2006, 16.11.2006 a 23.11.2006 prevzal od odberateľskej spoločnosti

NEXTIME Kft. finančnú hotovosť a tovar, pričom tieto navrhovateľovi neodovzdal, čím mu spôsobil
škodu vo výške 3.629,08 €. Za tieto skutky bol odporca v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn 11T/108/2011 právoplatne odsúdený. Rovnako mal súd z tvrdenia navrhovateľa,
ktoré odporca nepopieral, preukázané, že navrhovateľ sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu
zodpovedá dozvedel dňa 13.3.2009, kedy podal na príslušnom oddelení Policajného zboru SR trestné

oznámenie, ktoré bolo spísané do zápisnice o trestnom oznámení ČVS: ORP-202/OEK-KN-2009. Z
uvedených záverov súdu je potom možné vyvodiť, že v konaní boli preukázané esenciálne náležitosti
nároku na náhradu škody, keď bolo preukázané, že protiprávnym zavineným konaním odporcu vznikla
navrhovateľovi škoda v podobe ujmy na majetku vo výške 3.629,08 €.
Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku však bolo v prvom rade potrebné ustáliť si, akým právnym
predpisom sa uplatnený nárok má spravovať, či ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo

ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti bolo potrebné posudzovať každý jeden
skutok oddelene a vychádzať z postavenia odporcu, ktorý bol do dňa 8.11.2006 konateľom spoločnosti
navrhovateľa. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa
v časti o zaplatenie škody vzniknutej konaním odporcu dňa 22.9.2006 je potrebné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, keď tento uplatnený nárok je nárokom spoločnosti voči

svojmu bývalému štatutárnemu zástupcovi titulom záväzkovoprávneho vzťahu v zmysle § 261 ods.
3 písm. a) Obchodného zákonníka (t.j. záväzkový vzťah medzi štatutárnym orgánom spoločnosti, t.j.
odporcom, ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní
záležitostí spoločnosti), podľa ktorého takýto vzťah ako aj nároky z neho, týkajúce sa zariaďovania
záležitostí spoločnosti, spadajú pod režim Obchodného zákonníka. Po zániku funkcie konateľa už

vzťah navrhovateľa a odporcu nemožno považovať za záväzkový vzťah medzi štatutárnym orgánom
spoločnosti a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti (podľa § 261 ods. 3
Obchodného zákonníka), ale za vzťah občianskoprávny, ktorý sa spravuje Občianskym zákonníkom.
Preto bolo potrebné navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody vzniknutej konaním odporcu v
dňoch 10.11.2006, 16.11.2006 a 23.11.2006 posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka.
Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania uplatnených nárokov, preto súd pri posudzovaní
včasnosti uplatnenia nároku na náhradu škody vzniknutej konaním odporcu dňa 22.9.2006 vychádzal z
ustanovení§397a§398Obchodnéhozákonníkaapriposudzovanínárokunanáhraduškodyvzniknutej
konaním odporcu v dňoch 10.11.2006, 16.11.2006 a 23.11.2006 z ustanovení § 100 ods. 1 a § 106 ods.

1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Objektívna premlčacia doba pre uplatnenie jednotlivých nárokov na náhradu škody v danom prípade
začala navrhovateľovi plynúť momentom udalosti, pri ktorej vznikla škoda (resp. momentom porušenia
povinnosti), pričom právo na náhradu škody sa premlčí za desať rokov od uvedeného momentu.
Subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie všetkých uplatnených nárokov na náhradu škody začala

navrhovateľovi plynúť dňa 13.3.2009, t.j. dňa, kedy sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel.
Pri nároku na náhradu škody vzniknutej dňa 22.9.2006 je premlčacia doba štvorročná, pri ostatných
uplatnených nárokoch dvojročná.
K ustáleniu si dátumu skončenia plynutia premlčacej doby bolo potrebné vysporiadať sa aj so
skutočnosťou, či počas trvania trestného konania (ktoré začalo podaním trestného oznámenia a skončilo

právoplatnosťou trestného rozkazu č.k. 11T/108/2011-313 zo dňa 22.11.2011) došlo k zastaveniu
plynutia premlčacej doby. V zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody
v trestnom konaní je postup podľa § 46 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého si poškodený musí

uplatniť nárok najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom z návrhu
musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Preskúmaním
pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn 11T/108/2011 súd dospel k záveru, že zo strany
navrhovateľa nebol nárok na náhradu škody riadne uplatnený. Štatutárny zástupca navrhovateľa síce
výšku škody v trestnom oznámení a aj vo svojej výpovedi dňa 22.4.2009 vyčíslil, avšak neuviedol,

že si nárok na náhradu škody aj uplatňuje. Uvedené potom malo za následok, že súd o nároku na
náhradu škody v trestnom rozkaze č.k. 11T/108/2011-313 zo dňa 22.11.2011 nerozhodoval. Tento názor
súdu nevyvrátilo ani vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.3.2012, na ktoré poukazovalnavrhovateľ. Uvedené vyjadrenie súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie v tejto veci, pričom
názorom vyjadreným v predmetnom podaní súd v žiadnom prípade nie je viazaný.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa v
časti uplatneného nároku na náhradu škody vzniknutej dňa 22.9.2006 bol uplatnený dôvodne. Nárok
navrhovateľa bol preukázaný, pričom tento bol uplatnený v rámci plynúcej subjektívnej i objektívnej
premlčacej doby (subjektívna premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňa 13.3.2009 a uplynula
dňa 13.3.2013, objektívna premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňa 22.9.2006 a uplynie dňa

22.9.2016). Nakoľko návrh na začatie konania bol zo strany navrhovateľa podaný dňa 23.8.2012,
súd konštatuje, že námietka premlčania uplatneného nároku bola zo strany odporcu v tomto prípade
vznesená nedôvodne. Preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 46,86 € titulom škody, ktorú
spôsobil navrhovateľovi dňa 22.9.2006 tým, že od odberateľskej spoločnosti NEXTIME Kft. prevzal
finančnú hotovosť v tejto sume za tovar, ktorý bol vlastníctvom navrhovateľa a ktorý spoločnosť
NEXTIME Kft. na základe zmluvného vzťahu s navrhovateľom predala, avšak túto sumu navrhovateľovi

neodovzdal, čím mu spôsobil škodu v podobe ujmy na majetku.

Čo sa týka nárokov navrhovateľa na náhradu škody vzniknutej dňa 10.11.2006, 16.11.2006 a dňa
23.11.2006 súd dospel k záveru, že hoci konaním odporcu navrhovateľovi vznikla v uvedených dňoch
škoda, nárok na jej náhradu bol zo strany navrhovateľa uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej

doby, ktorá v týchto prípadoch bola dvojročná, začala plynúť dňa 13.3.2009 a uplynula dňa 13.3.2011.
Nakoľko návrh na začatie konania, predmetom ktorého bolo uplatnenie uvedených nárokov, bol podaný
až dňa 23.8.2012, námietku premlčania uplatnených nárokov vznesenú odporcom súd považoval za
dôvodnú. Preto návrh v tejto časti zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na osobitné uznesenie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.