Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/22/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010259
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roland Kemény
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111010259.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava 1, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rolanda Keményho a
prísediacich Ing. Jozefa Nemčíka a Ing. Jána Sida na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.6.2014
v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa
obžalovaný A. O., nar. XX.X.XXXX/XXXX v S. C., trvale bytom T.X. Č. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e
spod obžaloby podľa, ktorej sa mal dopustiť pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 122 ods. 10 Tr.
zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 128 písm. a) Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že dňa 3.5.2010 v čase približne o 15:00 hod. v Bratislave na Mlynských
Nivách číslo 3 v pobočke banky Volksbank Slovensko, a.s. sa so zbraňou pod hrozbou bezprostredného
násilia zmocnil finančnej hotovosti vo výške 7.725,- Eur patriacej spoločnosti Volksbank Slovensko, a.s.

a to tým spôsobom, že po vstupe do pobočky banky vytiahol zbraň doposiaľ nezisteného typu čiernej
farby a so slovami „ toto je prepad, chcem peniaze" pristúpil k zákazníckym pultom nachádzajúcich sa
po ľavej strane pracoviska, kde sedela pri pulte číslo 1 pracovníčka pobočky C. C. a pri pulte číslo 2
C. L., následne pristúpil k pultu C. C., ktorá začala otvárať trezor, následkom čoho sa v pobočke spustil
zvukový alarm, načo sa otočil smerom k pultu C. L. a silným hlasom zakričal „rýchlo dávaj tie peniaze,

pohni si!", pričom ju celý čas niekoľkokrát poháňal slovami "rýchlo mi daj peniaze", keďže jej nešiel
otvoriť trezor, následne opätovne pristúpil k pultu C. C., ktorá mu podala peniaze spoločne s dymovou
bankovkou,čozistil,apretosavrátilkpultuC.L., naktorýdymovúbankovkuodložil,potom C.L.otvorila
trezor a vydala mu ďalšie peniaze, po čom sa otočil a odišiel s peniazmi hlavným vchodom pobočky
smerom na ulicu, pričom po celý čas na pracovníčky pobočky mieril strelnou zbraňou, ktorú držal v ruke a
niekoľkokrát zakričal „rýchlo mi dajte tie peniaze, lebo vás tu vystrieľam", čím takýmto konaním spôsobil

spoločnosti Volksbank Slovensko, a.s. škodu vo výške 7.725,-Eur, ktorá bola následne z titulu poistnej
zmluvy číslo ZI-102621 uhradená v plnej výške spoločnosťou VICTORIA - VOLSKSBANKEN Poisťovňa,
a.s. so sídlom Lazaretská číslo 12, pričom k zraneniu pracovníkov banky nedošlo.
18.6.2010 v čase o 15:45 hod v Bratislave, Mlynské Nivy 3 vstúpil hlavnými dverami do pobočky
Volksbank Slovensko a.s., zamaskovaný oranžovou šiltovkou, tmavými čiernymi okuliarmi a novinami
pred tvárou, následne pristúpil držiac pritom pištoľ čiernej farby v ruke k pultu, kde stála pracovníčky

banky, ktorú vyzval slovami: „Dajte mi peniaze, nestláčajte žiaden alarm, nič mi tam nedávajte", čo
zopakoval viackrát, na základe čoho mu pracovníčka banky vydala hotovosť z pokladne vo výške
5.875,-Eur, potom prikázal pracovníčke banky, aby si ľahla na zem, čo urobila a následne odišiel
z priestoru pobočky banky hlavnými posuvnými dverami von na neznáme miesto, čím spoločnosti
Volksbank Slovensko, a.s., Bratislava, Vysoká 9, P.O.BOX 81 spôsobil škodu v celkovej výške 5.875,-
Eur, ktorá bola následne z titulu poistnej zmluvy číslo ZI-102621 uhradená v plnej výške spoločnosťou

VICTORIA - VOLSKSBANKEN Poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská číslo 12, pričom k zraneniu
pracovníkov banky nedošlo, nakoľko nebolo preukázané, že skutky spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená ERGO Poisťovňa a.s., Prievozská 4C, Bratislava, IČO:
35779012, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný A. O. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný. V kritickom období sa nachádzal
v Bratislave, bol bezdomovec, živil sa žobraním, alebo príležitostným pomáhaním ľudom vo veľkých

nákupných centrách tým, že im pomáhal naložiť veci do košíka a do auta, za čo mu bola vyplatená
odmena. Zdržiaval sa na vlakovej Hlavnej stanici, autobusovej stanici a po celom centre Bratislavy.
Oblečené nosil rifle, tričko, mikinu, nič výrazné tmavé ani svetlé, ani krikľavé. Stále nosí šiltovku tmavej
farby. Žiadne náhradné oblečenie nemal. Nikdy nemal žiadnu zbraň, nevyzná sa v zbraniach, ani sa o
ne nezaujíma. Jediná zbraň s ktorou sa stretol bol samopal, ktorý mal pridelený, keď bol na vojne. V
Bratislave žil na ulici, spával dezolátnych podmienkach, tak sa vrátil domov do Považskej Bystrice, kde

býva u rodičov.
Prvý krát k nemu domov prišli policajti, že potrebujú jeho nejaké fotky na porovnanie. Bez problémov
išiel s nimi a bol im okamžite k dispozícii. Po fotografovaní ho policajti odviezli naspäť domov. Druhý krát
prišli k nemu asi o 1-2 mesiace s tým, že by sa s ním potrebovali porozprávať v Bratislave. Obžalovaný
im bol k dispozícií s tým, že nemá najmenší problém spolupracovať a vysvetliť danú skutočnosť, aj keď

nevedelo čo sa jedná.
Keď prišli na políciu do Bratislavy, svedok E. ho posadil za počítač a povedal mu, že od neho potrebujú
pomoc, lebo sa pohyboval po Bratislave a pozná veľa ľudí. Púšťal mu video záznam nejakého prepadu
banky. Obžalovaný si ho nechal aj zastaviť, ale povedal im, že nevie kto by to mohol byť. Na to mu
povedali, že páchateľ je on a majú dostatok dôkazového materiálu. Následne dostal svedok D. pár

telefonátov, že už mu prišli slečny, alebo pani na rekogníciu. K tejto došlo asi za 2-3 hodiny. Obžalovaný
sedel v miestnosti s operatívcami, kedy sa otvorili dvere a prišiel svedok D. s nejakými dvoma alebo
troma dámami, ktoré na obžalovaného pozerali. D. bol spolupracovníkmi okríknutý, že či je normálny a
dvere sa zatvorili. Asi do pol hodiny sa pristúpilo rekognícii. Figuranti -policajti boli mohutných postáv,
niektorí od neho o hlavu vyšší. Figuranti boli všetci v tmavom oblečení, on ako taký výkričník v bielej

mikine. Šiltovku na pokyn E. odložil. Potom mal z papiera čítať nejaké slová, ktoré mu nedávali zmysel,
čítali ich aj ostatní. Potom on jediný mal vystúpiť z radu. Po ďalších čítaniach sa mal ešte prejsť znova
iba on. Potom mu bolo povedané, že bol jednoznačne opoznaný ako páchateľ a majú ešte dostatok
iných dôkazov. Nato bol prevezený do Cely policajného zaistenia. Na druhý deň bol opäť predvedený
na Sasinkovu, kde mu bolo vznesené obvinenie z dvoch lúpeží.

Svedkyňa C. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na celú vec si nespomína, trvá na tom, čo povedala
na polícii. Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpovede svedkyne z prípravného konania. Dňa
3.5.2010 vypovedala, že do pobočky prišiel ku kolegyninmu pultu pán, ktorý mal tvár prekrytú novinami.
Nepočula, že by niečo povedal, ale videla, ako mu kolegyňa dala peniaze z kasy. Potom pristúpil k jej
pultu, svedkyňa otvorila kasu asi na tretí krát. Stále ju poháňal, „Rýchlo mi daj peniaze!" Keď mu podala

bankovky rýchlo sa zvrtol a odišiel rýchlo preč. Do tváre mu nevidela, ani sa mu do tváre nepozerala, bola
veľmi vyľakaná, nevie ho opísať. Dňa 18.6.2010 pri výsluchu uviedla, že do pobočky vstúpil neznámy
muž a povedal, že chce veľké peniaze, päťstovky a nemá stlačiť žiadny alarm. Stále dokola to opakoval.
Videla mu v ruke pištoľ, strednej dĺžky asi 15cm. Svedkyňa bola v šoku, otvorila jednu pokladňu a vydala
mu bankovky. Keď otvorila aj druhú pokladňu, kde neboli žiadne peniaze, povedal jej, aby si ľahla.

Ona si čupla a potom ľahla. Asi po dvoch minútach vstala a ten muž bol už preč. Svedkyňa uviedla aj
popis páchateľa, ktorý mal byť vysoký asi 180 cm normálnej postavy, oblečenú mal čiernu šuštiakovú
súpravu, na hlave šiltovku oranžovej farby, na očiach okrúhle čierne slnečné okuliare. Pred tvárou mal
noviny. Nevie, či mal rukavice. Nevšimla si žiadne výrazné vonkajšie znaky, nemal rečovú vadu ani
žiadny výrazný prízvuk. Keby ho videla, nevedela by ho opoznať, podľa hlasu by ho skôr tiež nevedela

opoznať. Muž je pripadal ako ten, čo ich vykradol dňa 3.5.2010. Tiež sa vtedy maskoval novinami, mal
okuliare aj šiltovku. Dňa 25.2.2011 svedkyňa uviedla, že v oboch prípadoch prišiel rovnako maskovaný
muž, mal v rukách pištoľ čiernej farby, ktorú v obidvoch prípadoch mieril na ňu a chcel peniaze. Obidva
krát mal podobné čierne oblečenie, okuliare a pred tvárou noviny. Nevedela by ho spoznať ani podľa
hlasu. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa zotrvala na týchto výpovediach, dodatočne si spomenula, že

páchateľ mal priesvitné lekárske rukavice. Zopakovala, že páchateľ mal normálnu výslovnosť, žiadnu
rečovú vadu, normálne artikuloval.
Svedkyňa N. C. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uvidela, že dňa 3.5.2010 do banky
vstúpil muž, ktorý mal pred tvárou niečo asi noviny. Napadlo ju, že je to prepad tak stlačila alarm. Potom
počula, ako muž kričí „Toto je prepad, peniaze, rýchlo mi dajte tie peniaze, lebo vás tu vystrieľam!" . Toto

zopakoval asi 3 krát. Celé to trvalo asi 30 sekúnd a potom odišiel. Muž bol mladší, vysoký asi 170 cm,mal tmavé športové oblečenie, biele tenisky a na hlave šiltovku. Do tváre mu vôbec nevidela. Rozprával
normálnou slovenčinou. Dňa 18.6.2010 prišiel do pobočky zamaskovaný muž. Keď počula ako povedal,
že chce peniaze stlačila tlačidlo alarmu. Ďalej cez otvorené dvere počula, ako kričí „Dajte mi peniaze,

nestláčajte žiadny alarm, dávajte mi iba päťstovky!". Povedal, aby mu nič nedávali do bankoviek. Potom
hovoril kolegyni, že ju nechce zastreliť, že chce len peniaze. Do tváre mu nevidela, videla len siluetu
postavy. Mal oblečené niečo čierne. Jeho hlas znel čisto, hovoril po slovensky, bez nejakého výrazného
akcentu. Je si istá, že sa jedná o toho istého muža, ktorý vylúpil banku 3.5.2010. Vtedy sním tiež nebola
v priamom kontakte, ale hlas bol rovnaký. Uviedla, že pri rekognícii jej boli ukázaní štyria muži, ktorí

postupne čítali slová, ktoré počula pri prepade dňa 18.6.2010. Dva krát označila toho istého muža v
bielej mikine, pričom si bola istá, že je to muž, čo prepadol banku. Vyšetrovateľ toho muža vyzval, aby
sa prešiel a svedkyni aj jeho chôdza sedela na páchateľa. On špecificky kráčal tak, že vystrkoval jednu
nohu do boku. Bola si istá, že je to páchateľ oboch prepadov. Pri poslednom výsluchu v prípravnom
konaní svedkyňa uviedla, že páchateľ mal obidvoch prípadoch to isté oblečenie, na bunde aj nohe mal
znakUMBRO.Tútoskutočnosť,anišpecifickúchôdzupáchateľanespomenulapriskoršíchvýpovediach,

odôvodnila to tým, že zabudla na nejaké detaily, na ktoré si spomenula pri rekognícii. Na hlavnom
pojednávaní svedkyňa ďalej uviedla, že na rekogníciu prišla s kolegyňami C. a C., pri rekognícii bola
sama, kolegyne pri nej neboli. Keď odchádzala z rekognície figuranti boli na chodbe, kolegyne videla pri
dverách, kde sa stretli lebo po nej išla C.. Keď boli predvedení figuranti, svedkyňa už bola v miestnosti,
bola to šatňa s jednostranne priehľadným sklom. Videla halu s recepciou. Myslí, že na miestnosti boli

iba jedny dvere, cez tie prichádzali aj kolegyne. Zároveň pripustila, že kolegyne boli počas jej rekognície
v miestnosti, ale je tam veľa šatní.
Svedkyňa K. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si to až tak nepamätá, a vyjadrí sa po prečítaní
zápisnice z prípravného konania. Pri svojom výsluchu dňa 18.6.2010 uviedla, že asi o 15:45 hod pri
jedálni Orbán videla podozrivého muža. Vyzeral odstrašujúco a držal si pred tvárou preložené noviny.

Mohol mať asi 185 cm, pevnejšej skôr atletickej postavy, mal čierne oblečenie, športovú súpravu čiernej
farby takú, kde sú tie kosoštvorce. Mal okuliare a oranžovú takú tehlovú šiltovku, spod ktorej mu trčali
čierne vlasy, a veľké tmavé slnečné okuliare. Vek mohol mať asi 30-35 rokov. Do tváre mu vlastne nebolo
anividieť.Kebymužavidela,vedelabyhospoznať,samozrejmejedinezamaskovaného.Mužsapostavil
k semaforu a otočil sa smerom k dverám banky, a pozeral k banke. Svedkyňa bola od neho vzdialená asi

30m. Potom ho prestala sledovať. Po prečítaní výpovede, že ju nenapadlo žiadne doplnenie výpovede.
Svedkyňa C. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 3.5.2010 prišiel k jej okienku zamaskovaný
muž s novinami pred ústami a povedal jej, že to je prepad, a chce peniaze. Keď mu peniaze dala išiel ku
kolegyni,povedaljejtoisté,onamutieždalapeniazeamužodišiel.Žiadnurečovúvadusinapáchateľovi
nevšimla. Čo sa týka rekognície, pred ňou vypočutá nebola, prišla v zapätí po kolegyniach a policajti ich

odviedlidomiestnostistmavýmsklom.Všetcimalimikinu,nepamätásičomalipoobliekané,mališiltovky
a noviny pred ústami. Všetci čítali text, niekoľkokrát ho zopakovali a ona vždy podľa hlasu ukázala na
páchateľa z banky.
Svedkyňa Z.. B. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 3.5.2010 sedela u riaditeľky pobočky
svedkyne C. chrbtom ku dverám, čiže nevidela prepad, ani páchateľa. Počula len tlmený krik, ako keby

mal páchateľ niečo pred nosom alebo pred ústami. Hovoril „Peniaze, rýchlo peniaze" žiadnu rečovú vadu
si nevšimla. Pri rekognícii boli tri. Išli postupne pozerať na dotyčných, čiže každá sama. Za sklom videli
jednotlivých ľudí 4-5 a tam podľa chôdze resp. hlasu alebo intenzity prejavu mali zistiť, či je to páchateľ
alebo nie. Svedkyňa určila, že by to mohol byť on, ale netvrdila, že áno na 100%, pretože ho nevidela.
Osoby predčítavali text z novín.

Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná zo služobnej činnosti, ako
bezdomovca z hlavnej stanice. Poznal ho 4 roky. Keď videl video z banky bol si 100% istý, že sa jedná
o obžalovaného. Poznal jeho oblečenie, zvyky, noviny pred tvárou, lebo mal noviny poskladané tak,
ako ich nosil. V čase lúpeže kríval na jednu nohu, páchateľ tak isto kríval. Mal aj nepriame dôkazy,
lebo obžalovaný žil mesiac v Modrom Dunaji a bol značkovo nahodený. Pri predvádzaní sa obžalovaný

správal normálne. Úlohou svedka pri rekognícii bolo zohnať figurantov. Svedok najskôr tvrdil, že po
rekognícii nebol pri výsluchu svedkýň, potom uviedol, že si nepamätá, napokon priznal, že podpis na
zápisnici o výsluchu svedkyne C. je jeho, taký istý podpis je aj na zápisniciach o výsluchoch ostatných
dvoch svedkýň.
Svedok Z.. A. E. uviedol, že páchateľ bol stotožnený na základe informácie Z.. D., okrem toho nemal

žiadne svoje informácie vedúce k páchateľovi. Svedok vykonával výsluch obžalovaného 2 krát, vždy
prebiehal štandardne. Obžalovaný sa vyjadril iba v krátkosti, že skutky nespáchal. Rekognícia prebehla
v súlade s Tr. por.. Všetky 3 svedkyne podľa hlasu opoznali páchateľa. Svedkyne boli v druhej miestnosti,
boli otvorené dvere - zvuk bolo dobre počuť, miestnosť mala nepriehľadné sklo. Vchádzalo sa do nejz chodby. Je tam iba jedna nepredelená miestnosť, svedok ma pocit, že všetky svedkyne boli v jednej
miestnosti do ktorej boli privedené zvonku, v čase, keď figuranti a podozriví neboli na chodbe, čiže ich
svedkyne vôbec nemohli vidieť.

Svedok A. F., zamestnanec OO PZ Považská Bystrica na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho pozná
od malička. Na základe požiadavky z OR PZ Bratislava, 1 krát telefonicky kontaktovali obžalovaného,
ktorý následne dobrovoľné prišiel na políciu ochotne a spolupracoval, bol prekvapený prečo ho hľadajú.
Keď mu svedok povedal, že sa pravdepodobne dopustil niečoho v Bratislave, nijako nereagoval a bol
naďalej ochotný spolupracovať. Kolega S. spracoval záznam o predvedení osoby, informoval D. a potom

si policajti z Bratislavy prišli pre obžalovaného.
Svedkyňa A.. M. U. nebola svedkyňou prepadov, dozvedala sa o nich z oddelenia správy poistenia,
nakoľko ich poisťovňa plnila poistku v oboch prípadoch.
Svedok. Doc. JUDr. Jozef Metenko PhD. sa vyjadroval všeobecne k vykonávaniu
rekognícii.
Znalec z odvetvia kriminalistická fotografia Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ uviedol, že

vyhotovilfotografiezvideozáznamov,preúčelkriminalistickejantropológie.Jehoúlohounebolozisťovať,
či predložené videosúbory neboli upravované počítačom, nebol skúmaný ani kamerový bezpečnostný
systém.
Znalkyňa z odvetvia Kriminalistická antropológia KEÚ PZ, v znaleckom posudku mala porovnať osobu
páchateľa na vyhotovených fotografiách z miesta činu s porovnávacím materiálom A. O.. Uviedla,

že predložený sporný materiál, nie je vhodný za účelom individuálnej identifikácie (jednoznačného
preukázaniatotožnostiresp.vylúčeniatotožnostiosôb).Zospornéhoaporovnávaciehomateriálumožno
usúdiť podobný celkový tvar obrysu ušnice, podobný dolný okraj lalôčika a podobnú anthelix ku helix
porovnávaných osôb. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že helix je zavinutie ušnice anthelix je časť
ušnice, pri ktorej sa hodnotí, či môže alebo nemôže dosahovať zavinutie ušnice. Čo sa týka uvedenej

podobnosti, túto uviedla na základe nižšej kvality predloženého sporného materiálu, čiže sa nemohla
vyjadriť s istotou.
Podľa ďalšieho znaleckého posudku KEÚ PZ kvantifikáciou izolovanej DNA na stope - ster DNA z
pultu priehradky Volksbank nebola zistená prítomnosť dostatočného množstva vhodného biologického
materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy.

Z ďalšieho znaleckého posudku toho istého ústavu vyplýva, že obžalovaný od ktorého pochádza
porovnávacia vzorka bukálneho výteru je vylúčený, ako pôvodca biologického materiálu v stope - obálka
formátu C 6.
Zo správy z logopedického vyšetrenia obžalovaného, ktorú predložil obhajca obžalovaného vyplýva, že
v artikulácii obžalovaného je prítomná Dislalia partialis (rotaciznus), jedná sa o chybnú výslovnosť hlásky

„r", ktorá sa líši zvukom aj miestom a spôsobom tvorenia od správne bezchybne artikulovanej hlásky „r".
Počas vyšetrenia nebola pozorovaná zmena spôsobu chybnej artikulácie. Táto porucha artikulácie je
dlhodobá u obžalovaného pretrváva od detstva. Pri napätí, či strese je predpokladaný zvýšený svalový
tonus aj svalových skupín zúčastňujúcich sa na artikulácií a dýchaní, preto je možne, že chybný spôsob
artikulácie je výraznejší. Podobne zvýšená hlasová intenzita môže zvýrazniť chybnú artikuláciu.

Súdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanieajprečítanímlistinnýmdôkazov.Jednásaopríslušné
zápisnice o rekognícii, ktorých výsledky sú spomenuté v odôvodnení pri výsluchu svedkýň. Zápisnice o
obhliadke miesta činu, správy o výsledku porovnávania pachových stôp s negatívnym výsledkom.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dôkaz prehratím obrazového záznamu, a to video súborov zo
záberov kamier z pobočky banky. Obžalovaný sa vyjadril, že ani v jednom prípade sa nejedná o jeho

osobu, nakoľko sa v banke nenachádzal. Obhajca obžalovaného uviedol, že nie je viditeľné, že by mal
nejakú vadu chôdze o ktorej hovorila svedkyňa C.Í..
O osobe obžalovaného súd zistil, že v minulosti bol 4 krát súdne trestaný za majetkovú tresnú činnosť
a vo výkone trestu.
Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, súd dospel k nasledujúcim záverom:

obžalovaný nepopieral, že sa v kritických časoch nachádzal v Bratislave, možno aj na autobusovej
stanici, ktorá je neďaleko miest činov. Poprel však, že by spáchal skutky, aj keď neuviedol, kde presne sa
v čase ich spáchania nachádzal. Obžalovaný však nemá dôkazné bremeno na preukázaní svojej neviny,
naopak jeho vinu musia preukázať organy činné v trestnom konaní. V danom prípade sa na prvý prípad
javí, že vina obžalovaného je preukázaná najmä výpoveďou svedka D. a tiež vykonanou rekogníciou, pri

ktorej všetky svedkyne; ako páchateľa označili obžalovaného. Tieto dôkazy sú podľa obžaloby takého
charakteru, že jednoznačne usvedčujú obžalovaného zo spáchania oboch skutkov. Problém je však,
paradoxne v ich až príliš veľkej jednoznačnosti.Svedok G. D. poznal obžalovaného. Keď videl video nahrávku z banky, ihneď na 100% opoznal,
ako páchateľa obžalovaného podľa oblečenia a zvykov. Súd vykonal dôkaz prehratia videozáznamu,
z ktorého sa absolútne nedá identifikovať páchateľ, jediné čo bolo aj predmetom skúmania bola

jedna ušnica. Z videozáznamu nevyplývajú ani žiadne zvyky páchateľa. Absurdné vyznieva aj tvrdenie
svedkyne, že obžalovaného spoznala aj podľa novín, ktoré nosieval tak isto poskladané. Išlo pritom o
obyčajné preloženie novín, žiadne origami. Ak teda svedok tak jednoznačne opoznal obžalovaného,
je zarážajúce, že ako skúsený policajt nevykonal žiadne ďalšie úkony smerujúce k získaniu hmotných
dôkazov. Napríklad neinicioval vykonanie domovej prehliadky u obžalovaného, o ktorom údajne vedel,

že býva v Modrom Dunaji, pri ktorej by mohlo byť zaistené usvedčujúce oblečenie. Ak páchateľ použil
pri dvoch prepadoch to isté oblečenie, je pravdepodobné, že sa ho nezbavil ani po druhom skutku. Je
zaujímavá aj úloha svedka pri rekognícii, tvrdil že mal iba zohnať figurantov. Nebolo vyvrátené tvrdenie
obžalovaného, že svedok pred rekogníciou priviedol svedkyne, ktoré videli obžalovaného, na čo ho jeho
vlastní kolegovia okríkli. Nie je v poriadku ani tvrdenie svedka, že nebol pri výsluchu svedkýň, pričom zo
zápisnice výsluchov vyplýva, že tam bol, čo potvrdil aj svojím podpisom, ktorý na hlavnom pojednávaní

nespochybnil. Je tu pochybnosť, či samotná rekognícia bola vykonaná zákonným spôsobom. Ide jednak
o tvrdenie obžalovaného, že ho svedkyne predtým videli, a tiež o nejednoznačné vyjadrenie svedkýň,
kde a za akých podmienok prebiehala.
Protirečia si v tom, či boli spolu v miestnosti alebo nie, pričom svedok Z.. E., ma pocit že boli v jednej
miestnosti, či videli figurantov, kedy boli vypočuté a tiež výber figurantov. Za to však výsledky rekognícii

vyznievajú bez pochýb, čo je práve však vzhľadom na priebeh skutkov, pocity svedkýň pri nich a ich
prvotné výpovede dosť zarážajúce. Z výpovedí svedkýň vyplýva, že každý prepad mohol trvať asi 30
sekúnd, boli pochopiteľné vystrašené. Všetky uviedli, že páchateľ rozprával po Slovensky, nič zvláštne
ani žiadnu rečovú vadu si nevšimli. Pred ústami mal noviny. Priama svedkyňa oboch prepadov C. L.
by páchateľa prepadu z 18.6.2010 podľa hlasu skôr nevedela opoznať. Pri ďalšom výsluchu, ako ja na

hlavnom pojednávaní uviedla, že páchateľa by nevedela spoznať podľa hlasu.
Druhá priama svedkyňa prepadu zo dňa 3.5.2010 C. C. pri výsluchu neuvidela, či by páchateľa spoznala
podľa hlasu, tiež si nevšimla žiadnu rečovú vadu. Pri rekognícii vždy podľa hlasu ukázala na páchateľa.
Táto svedkyňa uviedla, že policajti pri rekognícii všetky tri odviedli do miestnosti s tmavým sklom.
Svedkyňa N. C. nebola ani v jednom prípade v priamom kontakte s páchateľom. Nachádzala sa vo

vedľajšej miestnosti, počula čo hovoril. Je si istá, že sa jednalo o toho istého muža. Mal rovnaký hlas.
Pri rekognícii dva krát označila, ako páchateľa muža v bielej mikine. U tejto svedkyne je zaujímavé
aj to, že dodatočne uviedla, že páchateľ mal športové oblečenie so znakom UMBRO na bunde aj
nohe, a špecificky kráčal tak, že vystrkoval jednu nohu do boku. Keď vyšetrovateľ vyzval označeného
muža, aby sa prešiel, sedela jej aj chôdza. Svedkyňa uviedla, že všetky tri prišli na rekognície spolu, v

miestnosti bola sama. Keď odchádzala, figuranti boli na chodbe a kolegyne videla pri dverách. Zároveň
však pripustila, že kolegyne boli počas jej rekognície v miestnosti, čo je značný rozpor. Posledná
aktérka rekognície svedkyňa Z.. B. C., ktorá páchateľa dňa 3.5.2010 nevidela, iba z vedľajšej miestnosti
počula tlmený krik uviedla, že pri rekognícii netvrdila na 100%, že opoznala páchateľa. Podľa nej osoby
predčítavali text z novín. Obhajoba predložila dôkaz o rečovej vade obžalovaného o dôveryhodnosti,

ktorého nemal súd dôvod pochybovať. Tento tiež spochybňuje usvedčujúce dôkazy. O rečovej vade
páchateľa sa nezmienila jediná svedkyňa, naopak všetky ju vylúčili. Napriek tomu svedkyne C. a C.
jednoznačne pri rekognícii označili za páchateľa obžalovaného, resp. muža v bielej mikine. Skutočnosť,
že jedine obžalovaný mal bielu mikinu a nedá sa vylúčiť ani to, že ho svedkyne pred rekogníciou videli
vyvoláva pochybnosti o zákonnosti tohto úkonu a teda spochybňuje aj jeho výsledky.

Čo sa týka ďalšieho dôkazu, ktorý by mal potvrdiť vinu obžalovaného sama znalkyňa v znaleckom
posudku aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že možno usúdiť iba podobný celkový tvar ušnice, a na
základe nižšej kvality sporného materiálu sa nemôže vyjadriť s istotou.
Ostatné znalecké posudky žiadnym spôsobom neusvedčujú zo spáchania skutkovobžalovaného.
Súd iba na základe výpovede svedka Z.. D. korunovanej spôsobom zloženia novín vážne

spochybnenými dôkazmi získanými rekogníciou a nejednostranného znaleckého posudku, nemohol
jednoznačne vysloviť, že sa skutkov dopustil obžalovaný A. O.Ň. a preto ho spod obžaloby v plnom
rozsahu oslobodil.
V nadväznosti na oslobodzujúci výrok o vine odkázal súd poškodenú spoločnosť s jej nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
vyhlásenia na podpísaný súd.
Poškodený môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku len pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody. I
Odvolanie podané osobami, ktoré sa tohto svojho práva výslovne vzdali je právne neúčinné.