Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Aradská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/232/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212217997
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212217997.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou vo veci žalobkyne: X. D., rod. I., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. I. XX proti žalovanému: W. I., nar .X.XX.XXXX, bytom I.Č. XXX, o zaplatenie 335,-
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 335,- eur spolu s náhradou trov konania vo výške
20,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2012 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 335,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že po smrti svojej matky O. I., zomrelej
XX.X.XXXX, ona, ako dcéra zomrelej, hradila sama z vlastných peňazí pohrebné trovy vo výške
670,27 eur. Dedičmi po nebohej matke sú ona a žalovaný - jej brat, ktorý po pohrebe matky prisľúbil, že

polovicu výdavkov vynaložených na pohreb matky uhradí, avšak napriek výzvam tak nespravil. Dedičské
konanieponebohejmatkevedenéOkresnýmsúdomKomárnopodsp.zn.7D/26/2011,skončilovydaním
osvedčenia,avšakžalovanýbratzabudolzahlásiťdodedičstvavkladnúknižkumatky,pretopodalanávrh
aj na náhradné dedičské konanie. Spolu so žalovaným bratom dedili po matke rovnakým dielom, preto
sa žalovaný má podieľať polovicou aj na výdavkoch vynaložených na pohreb matky.

Platobným rozkazom č.k, 10Ro/160/2012 - 15 zo dňa 20.11.2012 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal, že
žalobkyňapohrebnétrovyhradilazpeňazínebohej,ktoréjejnebohámatkazverila.Vďalšompoukazoval

na odmenu, ktorá bola žalobkyni vyplácaná za opatrovanie matky za jej života. Nebohá matka sa mu za
svojho života sťažovala, že žalobkyňa sa o ňu riadne nestará, je voči nej drzá. Musel matke prisľúbiť,
že žalobkyni nič nepovie, keďže matka sa obávala, že by sa žalobkyňa o ňu prestala úplne starať. Súd
v súlade s § 174 ods. 2 O. s. p. nariadil vo veci pojednávanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne N. I., listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, oboznámením sa s časťou obsahu spisu tunajšieho súdu sp.
zn. 9D/113/2012, vrátane časti obsahu spisu sp. zn. 7D/26/2011 a na základe vykonaného dokazovania

dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru.

Žalobkyňa zotrvala na podanom návrhu s tým, že výdavky na pohreb matky hradila zo svojich vlastných
finančných prostriedkov a nie z peňazí matky, ktorých sa nedotkla. Uviedla, že matka za svojho života
mala hotovosť, aj z poistného plnenia, ktorá bola v obálkach a tie boli v šanóne, ktorý spolu s obálkami
zobral jej brat, avšak žalobkyňa nevedela uviesť kedy ich zobral a či a koľko peňazí bolo v obálkach.Šanón mala uložený aj po smrti matky v matkinom dome, do ktorého chodil aj žalovaný. Z obálky
za života matky zobrala 200,- eur na plyn v auguste 2011. Žiadne ďalšie peniaze z obálky ona už
nevyberala. Peniaze do obálok dávala mama. Hotovosť, z ktorej žila jej matka, do dedičstva neprihlásila.

Mal tak spraviť jej brat, lebo aj vkladná knižka bola u neho. Matka za svojho života dala žalovanému
vkladnú knižku s tým, že z tam nasporených peňazí sa majú hradiť všetky náklady, keby sa jej niečo
stalo a má sa z nich zabezpečiť aj starostlivosť o hrob. Žalovaný pri dedičskom konaní poprel existenciu
matkinej vkladnej knižky, no ona neskôr objavila šek, a vtedy sa dozvedela o existencii vkladnej knižky.
Preto podala návrh na dodatočné dedičské konanie. Matka žila sama, len krátko pred smrťou ochorela,

utrpela mozgovú príhodu, a po návrate z nemocnice si matku zobrala k sebe, avšak matka po týždni, či
týždni a pol zomrela. Žalobkyňa poprela, že by jej nebohá matka dala peniaze na pohreb. Z matkinho
dôchodku za života matky hradila plyn, elektrinu, vodu, smeti, telefón a lieky matky, po jej prepustení
z nemocnice aj plienky, lebo matka bola plienkovaná. Matka brala 9 druhov liekov, po prepustení z
nemocnice jej pribudol aj 10. liek. Žalovaný brat sa raz za polroka objavil u matky a čo mala matka
nasporené, zobral si on s tým, že to vloží na vkladnú knižku. Po smrti matky si od žalovaného pýtala

100,- eur na réžiu domu matky.

Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že šanón z rodičovského domu zobral on, ale tvrdil, že obálky v
ňom boli prázdne. Súdu predložil obálky, na ktorých boli uvedené sumy, o ktorých tvrdil, že boli určené
na pohreb. On od matky dostal matkine úspory vo výške 1 395,54 eur, ktoré boli uložené na vkladnej
knižke, vedenej aj na jeho meno. On na uvedenú vkladnú knižku nevložil žiadne peniaze. Po smrti matky

vybral všetky peniaze z vkladnej knižky, ktoré použil aj na svoje oblečenie na pohreb a vence za jeho
rodinu. Uviedol, že matke bol vyplácaný dôchodok vo výške 230,- eur mesačne, avšak nevedel uviesť
aké lieky brala jeho matka. Uviedol, že ani on neprihlásil do dedičstva po matke peniaze, o ktorých tvrdil,
že ku dňu smrti matky boli v obálke.

Žalobkyňa k výpovedi žalovaného uviedla, že ona má takú vedomosť, že dôchodok matky bol vo výške

198,- eur, ktorý bol zvýšený o 6,- eur. Dôchodok zasielaný matke na účet v M. banke si preberala matka
osobne. Ona mala dispozičné právo k účtu, a tak dôchodok za september 2011 vybrala z účtu matky a
uhradila réžiu matkinho domu na celý mesiac ako aj obedy matky a režijné náklady za október 2011.
Réžiu za dom matky potom platila z vlastných peňazí, nie z peňazí, ktoré boli v obálke, nachádzajúcej
sa v šanóne, ktorý zobral žalovaný. Len vo februári 2012 dostala od žalovaného sumu 100,- eur, z

ktorých vyplatila plyn a elektrinu za február a marec 2012 a zvyšok vrátila žalovanému. Príjem sumy
100,- eur od brata poznačila na obálke Žalovaný mal a dodnes má kľúče od matkinho domu, aj od jej
dvora. Uviedla, že žalovaný brat jej poslal sumu 349,70 eur ako jej podiel zo zostatku na vkladnej knižke
matky, vedenej aj na mene žalovaného.

Sestra nebohej matky účastníkov konania N. I., ktorej výsluch navrhol žalovaný, uviedla, že asi raz do

mesiaca chodila na rodičovský cintorín do A. I. a vtedy sa zastavila u nebohej sestry - matky účastníkov
konania, kde zotrvala asi 3 - 4 hodiny. Od sestry vie, že šetrila s peniazmi, a že 9.000,- Sk dala dcére
- žalobkyni, pre prípad, že by sestra ochorela a aby boli peniaze po ruke. Vraj ostatné peniaze má
sestra na vkladnej knižke, ktorú založili s jej synom - žalovaným. Svedkyňa nevedela uviesť, či nebohá
použila peniaze do svojej smrti. No uviedla, že asi 2 mesiace pred smrťou jej sestra ukazovala svoje

úspory, ktoré mala pri sebe. Sestra doniesla obálku a začala prepočítavať peniaze. Svedkyňa uviedla,
že sa zhrozila, keď sestra napočítala do 1000,- eur. Preto žalovanému hovorila, aby od jej sestry, ako od
starej ženy, tento veľký obnos peňazí zobral. On jej potom asi za dva dni telefonicky povedal, že sestra
(žalobkyňa) už všetky peniaze od matky zobrala. Svedkyňa nevedela odkiaľ o tom vedel žalovaný.

Žalobkyňa k výpovedi svedkyne uviedla, že táto nehovorí pravdu. Na návštevy svedkyňa nechodila

tak často a zvyčajne prišla len na otočku. Na cintorín chodila len na Všech svätých, teda raz do roka.
Svedkyňa zvykla prísť na otočku, a to väčšinou pre kurence, kačky, vajcia, zeleninu a určite nezostala
na návšteve u mamičky 3 - 4 hodiny. Väčšinou prišla doobeda autobusom a tým istým autobusom pri
spiatočnej ceste sa aj vrátila domov. 9.000 Sk, ktoré spomínala svedkyňa, zamenili za eurá, a to je
tých 270,- eur, čo bolo v obálke. Po vyplatení plynu v auguste 2011 ostatné peniaze zobral z obálky

žalovaný s tým, že ich dá na vkladnú knižku matky. Od matky vie, že oni dvaja - svedkyňa a žalovaný
- zobrali matkine úspory.ZOsvedčeniaodedičstvesp.zn.7D/26/2011,Dnot272/2011vydanéhoJUDr.IlikóBory,notárkouvI.dňa
22.11.2011 súd zistil, že obaja účastníci konania sú ako deti nebohej O. I., zomrelej 15.9.2011 dedičmi zo
zákona v I. skupine. Predmetom dedičstva boli aktíva, a to zostatok vedený na osobnom účte v Poštovej

banke, a.s. a nehnuteľnosti v k.ú. A. I.. Pasíva dedičstva predstavovali náklady spojené s pohrebom
poručiteľky, po odpočítaní príspevku, spolu vo výške 670,27 eur. Potom čistá hodnota dedičstva bola
vo výške 6 084,72 eur. Obaja účastníci konania nadobudli dedičstvo po nebohej poručiteľke rovnakým
podielom.

Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 9D/113/2012, Dnot 169/2012 vydaného JUDr. Idlikó Bory, notárkou
v Komárne dňa 26.7.2012 súd zistil, že polovicu z vkladu na vkladnej knižke v Poštovej banke so

zostatkomvovýške1398,77eurakospoločnomvkladeporučiteľkyažalovaného,nadobudlirovnodielne
obaja účastníci konania ako novoobjavený majetok po poručiteľke O. I., zomrelej XX.X.XXXX. Z oboch
osvedčení potom vyplýva, že každý z účastníkov konania ako dedič po nebohej poručiteľke nadobudol
úhrnom majetok poručiteľky vo všeobecnej cene po 3 727,19 eur (7454,38 : 2).

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 9.12.2010 vyplýva, že nebohej matke účastníkov konania bol od

januára 2011 vyplácaný vdovský dôchodok vo výške 231,10 eur.

Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa § 454 OZ sa bezdôvodne obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinnosťou žalovaného ako dediča po nebohej

matke bolo, s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 OZ, podieľať sa spolu so svojou sestrou -
žalobkyňou - na úhrade nákladov spojených s pohrebom poručiteľky. Pokiaľ tieto náklady vo výške 735,-
eur, ako to vyplýva z príjmového dokladu vystaveného dňa 16.9.2011 podnikateľom V. N. - pohrebníctvo
N., hradila len žalobkyňa, potom táto plnila aj za žalovaného, čo mal plniť on sám, keďže obaja
účastnícikonaniasúdeťminebohejporučiteľky,poktorejnadobudlidedičstvorovnodielne.Poodpočítaní

príspevku na pohreb vo výške 79,67 eur, výška úhrady nákladov na pohreb matky účastníkov konania
žalobkyňou predstavuje sumu 670,27 eur, z ktorej si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na
zaplatenie sumy 335,- eur, teda takmer polovice svojho výdavku. Žalovaný podľa názoru súdu neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že nebohá matka dala žalobkyni peniaze na svoj pohreb,
resp. že v obálkach, ktoré on založil do spisu, sa ku dňu smrti matky účastníkov konania (15.9.2011)

nachádzali peniaze nebohej minimálne vo výške 670,27 eur, teda vo výške žalobkyňou uhradených
nákladov na pohreb nebohej. Aj výpoveď svedkyne N. I. je v tomto smere bez významu, keďže z nej
možno vyvodiť len záver, že nebohá niekoľko mesiacov pred svojou smrťou disponovala s hotovosťou
minimálne 1 000,- eur, avšak z jej svedeckej výpovede nemal súd za preukázané, že nebohá ku
dňu svojej smrti disponovala naďalej uvedenou, alebo inou hotovosťou. Bola to svedkyňa, ktorá mala

niekoľko mesiacov pred smrťou matky účastníkov konania naliehať na žalovaného, aby hotovosť svojej
matke zobral on. Od žalovaného mala svedkyňa obdržať (sprostredkovanú) informáciu, že peniaze
matke údajne zobrala žalobkyňa, čo však ani svedkyňa a ani žalovaný nevideli a žalobkyňa poprela, že
by zobrala matkine peniaze, okrem sumy 200,- eur v auguste 2011 na nedoplatok za plyn v dome matky.
Navyše, žalovaný ako dedič nerozporoval v priebehu dedičského konania po nebohej poručiteľke sp.

zn. 7D/26/2011, Dnot 272/2011 zahrnutie výdavku žalobkyne na pohreb poručiteľky vo výške 670,27
eur do dedičstva po nebohej ako pasívum a netvrdil, že by náklady na pohreb nebohej boli hradené z
finančných prostriedkov nebohej, teda z aktív dedičstva. Žiadna hotovosť ani netvorila aktívum dedičstva
po nebohej poručiteľke. Sumu 670,27 eur súd považuje za primeraný náklad spojený s pohrebom
poručiteľky v septembri 2011 a považuje ho aj za primeraný voči cene nadobudnutého dedičstva. Pokiaľ

uvedenú sumu zaplatila výlučne len žalobkyňa, ako jedna z dvoch dedičov po nebohej, pričom žalovaný
nadobudol, rovnako ako žalobkyňa, dedičstvo vo výške 3 727,19 eur, žalobkyňa si dôvodne uplatnila
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 335,- eur, keďže okrem žalobkyne aj žalovaný ako dedič po
nebohej matke zodpovedá, s poukazom na § 470 ods. 1 OZ, za primerané náklady na pohreb nebohej
matky, na ktorý aj podľa vlastných slov neprispel. S poukazom na uvedené sa žalovaný bezdôvodneobohatil, keďže žalobkyňa úhradou všetkých nákladov na pohreb nebohej matky plnila aj to, čo mal plniť
žalovaný ako jej dedič. S poukazom na uvedené a § 451 ods. 1 OZ, § 454 OZ, § 456 OZ súd návrhu
žalobkyne vyhovel v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal
vyúčtovanú náhradu vo výške 20,- eur titulom žalobkyňou zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.