Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113012193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 07.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

G. T., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom U. - T., H. č. XXXX/X,

spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv
914/2010 ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že si ako otec dieťaťa neplní pravidelne a v plnej výške zákonom stanovenú vyživovaciu
povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj posledného rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 33P/6/2005-276 zo dňa 01.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

13.04.2010, podľa ktorého mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. G. T., nar. XX.XX.XXXX, z
doterajších 800,- Sk mesačne na sumu 160,- € mesačne, ktoré je povinný prispievať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred s účinnosťou od 01.03.2010 k rukám starej matky S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. Q. T., R. F. XXXX/XX, ktorej bol mal. G. T. zverený do výchovy rozsudkom Okresného súdu Trenčín
č.k. 22Ncp 11/02-13 zo dňa 15.03.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2002, pričom si svoju
vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne a v plnej výške od mesiaca august 2012 vrátane vznikol dlh
na bežnom výživnom vo výške 2.720,- €, a to i napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nie je
vedený v registri Sociálnej poisťovne ako osoba v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, zároveň

nie je vedený v živnostenskom registri ako osoba podnikajúca na území Slovenskej republiky, pričom
nevyvíja dostatok iniciatívy na získanie finančných prostriedkov, nakoľko nie je evidovaný na príslušnom
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, s možnosťou poberania dávok v
nezamestnanosti zo sociálnej poisťovne, alebo ako osoba v hmotnej núdzi, s možnosťou poberania
dávok v hmotnej núdzi, z ktorých by mohol prispievať na výživu svojho syna do doby, pokiaľ by si našiel
primerané zamestnanie a taktiež ani nepodal na príslušný súd návrh na zníženie výživného na svojho
syna.

Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného,
svedkyne S. N., svedkyne D. J. a svedka G. T. ml., a napokon oboznámením listinných dôkazov. Po

takto vykonanom dokazovaní súd nezistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej nevinne a vypovedal o relevantných
skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol, že so synom majú dobrý vzťah, syn vie,

že keď niečo potrebuje, že sa na neho môže obrátiť. Syn ho vždy ubezpečoval, že všetko je v poriadku
- hlavne čo sa týka peňazí. Vie, že si privyrábal brigádami aj na Cypre, má prax v povolaní barman -
časník. Nepovažoval preto za problém aby si našiel prácu, resp. do času, kým sa nezamestná na dobu
neurčitú aj vo forme brigád. Áno, vedel, že je povinný platiť výživné. No myslel si, že keď dieťa dosiahne
plnoletosť a pracuje, nie je potrebné mu už ďalej platiť výživné. Taktiež vedel, že jeho syn išiel pracovať
na Cyprus a pracoval tam 5 mesiacov. Z Cypru sa na určité obdobie vrátil k rodine a teraz býva sám

a momentálne je zamestnaný. Do osemnásteho roku svojho syna riadne platil a uviedol, že to vie aj
zdokladovať. Za obdobie od marca 2010 do augusta 2012 posielal peniaze aj prostredníctvom svojej
sestry, a to z dôvodu, aby mal dôkaz, že tie peniaze poslané boli. Podľa vyjadrenia obžalovaného nemá
dlh za toto obdobie na výživnom. Prejavoval o syna záujem stále.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní doplnil, že od obdobia kedy nadobudol syn plnoletosť prebiehali
platby výživného tak, že po dosiahnutí plnoletosti pár dni nato odišiel na Cyprus, kde bol 5 mesiacov
a pracoval tam. Keď sa vrátil tak nejaký čas strávil u pani N., počas ktorého sa pripravoval na
presťahovanie do bytu, v ktorom momentálne žije so svojou družkou a dieťaťom. V období po tom, čo sa
syn vrátil z Cypru, mu už peniaze neposielal. Za obdobie, ktoré je predmetom tohto trestného konania -

od augusta 2012 sa na neho syn ani raz neobrátil, že by potreboval peniaze, hoci sa ho na to viackrát
pýtal. Ani raz sa na neho neobrátil, že by potreboval jeho pomoc.

Svedkyňa S. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný G. T. v auguste 2010 uhradil

160 Eur, v siedmom mesiaci roku 2010 - 30 Eur, za rok 2011 do 10 mesiaca nehradil nič a v 11 mesiaci
160 Eur a v 12 mesiaci 160 Eur. V roku 2012 poslal za - január 150 Eur, za február 410 Eur, za marec
200 Eur a za apríl 400 Eur, máj 210 Eur a potom ďalšie tri mesiace nič. Celkovo teda za rok 2010 mal dať
1600 Eur - dal 390 Eur, rok 2011 mal dať 1920 Eur - dal 320 Eur a za rok 2012 - mal dať 1920 Eur - dal
1370 Eur, celková dlžoba teda predstavuje 2720 Eur. K vnukovi G. uviedla, že po tom čo sa vrátil z Cypru

(november 2011) sa odsťahoval do bytu, ktorý vlastní jeho matka, s tým, že počas štúdia mu náklady na
bývanie pomáhali uhrádzať matka aj oni. V školskom roku 2012 skončil prípravu na svoje povolanie.

Svedkyňa D. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej brat - obžalovaný jej posielal peniaze poštou
alebo na účet a ona vlastne len odovzdávala tieto peniaze oproti podpisu pani N., s tým, že aj ona aj

pani N. mala potvrdenie o tom, že jej peniaze odovzdala. Mohlo sa to takto uskutočniť tak 10 - 12 krát.

Svedok G. T. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal o relevantných skutočnostiach zhodne ako v
prípravnom konaní, pričom uviedol, že na Cypre bol od mája 2011 približne 6 mesiacov robil tam časníka
- barmana, zarábal mesačne 352 Eur. Bolo to už v čase, keď bol plnoletý. U babky býval do novembra

2011, kedy sa odsťahoval. Následne chodil ešte do školy a v máji 2012 maturoval. Po zložení maturitnej
skúšky si svoj príjem zabezpečoval brigádnicky, tento príjem mu postačoval. V súčasnosti pracuje na
dohodu a s priateľkou a dieťaťom samostatne žijú v byte. Podľa jeho výpovede od doby, kedy dosiahol
plnoletosťnepotrebovalodotcavýživné.Otecmuoddosiahnutiaplnoletostiposlal200Eur3xasumu50
Eur 1x. Ich vzťah s otcom je dobrý, kladný. Podľa jeho názoru jemu osobne otec na výživnom nič nedlží.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudok Okresného súdu
Trenčín č. k. 22Ncp 11/02-13 zo dňa 15.03.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2002, z
ktorého súd zistil, že v tom čase maloletý G. T. bol zverený do výchovy starej matky S. N., na základe
ktorého bola povinná sa o neho osobne starať, spravovať jeho bežné záležitosti a zastupovať mal. G. v

týchto záležitostiach s bežnou zodpovednosťou za správanie sa maloletého. Zároveň otec dieťaťa J.. G.
T. bol povinný prispievať na výživné svojho syna G. T. sumou 800,-Sk mesačne, k jej rukám vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.03.2002, pod následkom výkonu rozhodnutia. Následne
rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 33P/6/2005-276 zo dňa 01.03.2010, ktorý nadobudolprávoplatnosť dňa 13.04.2010, bola otcovi dieťaťa J.. G. T. zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. G. T.,
nar. XX.XX.XXXX, z doterajších 800,-Sk mesačne na sumu 160,-€ mesačne, ktoré je povinný prispievať
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.03.2010 k rukám Libuši Repkovej. Z rodného

listu G. T. mladšieho súd zistil, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Z., pričom ako matka je v rodnom
liste uvedená U. X., nar. XX.XX.XXXX v Z. a ako otec J.. G. T., nar. XX.XX.XXXX v J.. Z potvrdenia o
návšteve školy zo dňa 05.05.2010 súd zistil, že G. T. navštevoval v čase vydania potvrdenia Strednú
odbornú školu obchodu a služieb v Trenčíne. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 04.10.2010 súd zistil,
že v školskom roku 2010/2011 bol žiakom 3. ročníka. Z potvrdenia o úhradách (čl. 31- 37) súd zistil, že

obžalovaný v období od 01.01.2010 do 24.08.2010 uhradil na účet S. N. 360 Eur a na účet G.J. dňa
26.11.2013 200 Eur (čl. 196) a dňa 13.12.2013 sumu 200 Eur (čl. 195).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Zo správy obvodného
úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 01.10.2010 vyplýva, že nebol prejednávaný
na uvedenom odbore od roku 2007 doteraz. Zo správy Miestneho úradu mestskej časti Bratislava

- Vrakuňa zo dňa 08.10.2010 vyplýva, že o obžalovanom im nie sú známe žiadne negatívne
skutočnosti, menovaný nebol riešený ani v Komisii verejného poriadku a životného prostredia miestneho
zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Vrakuňa. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave zo dňa 01.10.2010 súd zistil, že obžalovaný bol naposledy vedený v evidencii
nezamestnaných od 06.07.2000 - 31.10.2000. V minulosti nepoberal a ani nepoberá dávku v hmotnej

núdzi a príspevky k dávke. Obžalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti a taktiež ani
neprechádza evidenciou ako vlastník či držiteľ motorového vozidla.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení všetkých dôkazov
získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s
konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhli
ani procesné strany, mal za preukázané, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

V zmysle zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine neurčuje žiadnu
lehotu, dokedy trvá vyživovacia povinnosť, jej zánik viaže na stav, keď je dieťa pripravené sa samostatne
živiť a uspokojovať svoje životné potreby bez pomoci svojich rodičov. Štandardne vyživovacia povinnosť
k dieťaťu zaniká ukončením prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie, čím treba rozumieť najmä

ukončenie štúdia na strednej škole, učilišti, príp. na vysokej škole dennou formou štúdia. Všeobecne sa
však prijíma záver, že dieťa nie je schopné samo sa živiť, pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie
štúdiom. V predmetnom konaní nadobudol G. T. plnoletosť dňa 28.04.2011, v máji 2012 ukončil štúdium,
čo znamená, že je plnoletý, štúdium na strednej školy ukončil, nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, v
súčasnosti býva spolu s priateľkou a ich dieťaťom v byte, je samostatný. Vo výkone práce mu nebráni

nepriaznivý zdravotný stav. V predmetnom konaní je teda zrejmé, že od augusta 2012 (obdobie uvedené
v obžalobe) je G.J. schopný sám sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť oboch rodičov k synovi zo
zákona zanikla. Rodičia teda nie sú povinní syna ďalej vyživovať (navyše ako vyplýva z konštantnej
judikatúry súdov - schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí ani od dosiahnutia určitej vekovej hranice
- dosiahnutia plnoletosti, ale k zániku vyživovacej povinnosti môže dôjsť aj pred dosiahnutím plnoletosti

- R 100/1967).
Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchateľa za nesplnenie svojej zákonnej povinnosti vyživovať
alebo zaopatrovať iného podľa § 207 Tr. zákona, nie je súd viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto
povinnosť v občianskom súdnom konaní stanovená, vrátane výšky výživného. V žiadnom prípade to
však neznamená prieskum takéhoto rozhodnutia, ani jeho zrušenie či zmenu. Toto rozhodnutie zostáva

naďalej v právoplatnosti, úvahou trestného súdu nie je nijak dotknuté. Z hľadiska okolností, do akej výšky
bolo neplatenie výživného trestným činom je však povinnosťou súdu v trestnom konaní túto otázku ako
predbežnú posúdiť samostatne (§ 7 ods. 1 Tr. poriadku), pričom vychádza z rozhodných skutočností,
ktoré tu boli v čase spáchania činu (v danom prípade v období od mesiaca august 2012) a preto môže
vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd. Rovnako súd

musí nezávisle od takého rozhodnutia riešiť otázku, či vyživovacia povinnosť nezanikla v dôsledku toho,
že oprávnená osoba je schopná sama sa živiť.V zmysle § 278 ods. 1 Tr. poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej
zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň

v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje
budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných
okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi
skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu.
Je však potrebná zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie

zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky od
skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe
neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi,
alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku
(rozhodnutie Najvyššieho súdu 1 Tdo V 19/2011 zo dňa 24. marca 2011).

Podstatnou skutkovou okolnosťou pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy je jednoznačne
vymedzenie časového obdobia, v rámci ktorého mal byť trestný čin páchaný (v tomto prípade obdobie
„od mesiaca august 2012“). Zákon síce predpokladá úpravu časového obdobia do doby vyhlásenia
odsudzujúceho rozhodnutia, no spätná úprava tohto časového obdobia neprichádza do úvahy. Nakoľko
sa teda jedná o podstatnú okolnosť, neprichádza do úvahy jej spätná zmena súdom (jednalo by sa o

podstatnú zmenu skutku) a teda časovým vymedzením pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy je
súdviazaný,nakoľkovopačnomprípadebytotožnosťskutkuaniobžalovaciazásadanebolazachovaná.

Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy súd zistil, že v žalovanom období, teda od mesiaca august 2012
bol G. T. schopný sám sa živiť, čím vyživovacia povinnosť jeho rodičov a teda aj obžalovaného zo zákona

zanikla.

Pri zachovaní totožnosti skutku nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
preto obžalovaného súd spod skutku v zmysle ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku
oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.