Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/98/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212219275.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľky: V. M., bytom Š. XX, A., zastúpená advokátom Mgr. Marian Fridrichovský, so sídlom
Tallerova 7, Bratislava proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava,
IČO: 31383408, o zaplatenie 441,83 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 26,- € do 3 dní od
právoplatnosti toho rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2012, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 441,83 € s príslušenstvom a náhradu

trov súdneho konania, titulom náhrady škody.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 21.08.2010 došlo na F. L. M. A. k poistnej udalosti, pri ktorej spod
motorového vozidla značky P. P. s EVČ : A.-XXX W., ktoré viedol V. V. odletel kameň a poškodil čelné
sklo na jej motorovom vozidle značky V. E. B. s EVČ : A. XXX K.. Ihneď po náraze kameňa do skla
navrhovateľka upozornila vodiča V. V. trúbením a obehnutím motorového vozidla tohto vodiča na vznik
škody. Vodič V. V. sa zaviazal, že vzniknutú udalosť nahlási do poisťovne.

V čase poistnej udalosti mala spoločnosť Kubus Pro, s.r.o., ktorá bola držiteľom motorového vozidla
značky P. P. s EVČ: A.-XXX W. uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu.

Dňa24.08.2010navrhovateľkaodporcovioznámilavznikpoistnejudalostiauplatnilasinároknanáhradu

škody vo výške 441,83 €, ktorý preukázala fa č. XXXXXXXXXX. Motorové vozidlo navrhovateľky bolo
obhliadnuté dňa 25.08.2010, pričom bolo zistené poškodenie čelného skla. Autoservis vykonal výmenu
čelného skla, za ktorú navrhovateľka zaplatila 441,83 €.

Odporca listom zo dňa 13.09.2010 oznámil navrhovateľke, že škodovú udalosť č. XXXXXXXXXX
uzatvára bez náhrady škody z dôvodu, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá
deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle § 5
ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody navozidle navrhovateľky a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Navrhovateľka sa listom zo dňa
28.10.2010 domáhala prehodnotenia stanoviska odporcu, avšak odporca listom zo dňa 16.11.2010 že
na svojom stanovisku zotrváva.

Navrhovateľka si spolu s istinou uplatnila voči odporcovi aj úrok z omeškania odo dňa 14.09.2010 t.j.
odo dňa nasledujúceho po oznámení o zamietnutí vyplatenia poistného.

Súd vo veci vydal dňa 21.08.2012 platobný rozkaz č.k. 32Ro/1469/2012-18, voči ktorému podal odporca
odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zo zákona zrušený.

V podanom odpore odporca uviedol, že podľa navrhovateľky došlo dňa 21.08.2010 okolo XX:XX
hod. na F. L. M. A. k poškodeniu motorového vozidla patriaceho navrhovateľke tak, že spod zadných

kolies vozidla p. V. V. - poisteného u odporcu zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W. , odskočil kamienok do
čelného skla vozidla navrhovateľky. Listom zo dňa 13.09.2010 odporca oznámil navrhovateľke, že nie
je možné spoľahlivo a objektívne preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému
priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti, a teda že nie je preukázaná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody na jej vozidle a prevádzkou motorového vozidla, t.j. že škoda na

motorovom vozidle navrhovateľky vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Navrhovateľka
vidí ako právny dôvod svojej pohľadávky zodpovednosť poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou
jeho motorového vozidla v spojení s existenciou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla medzi poisteným a odporcom. Podľa zákona § 4 ods. 2 písm. b
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. Pre zodpovednosť vodiča za
škodu je podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zásade potrebné naplnenie 4 základných
znakov zodpovednosti: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus medzi porušením
povinnosti a vznikom škody a zavinenie vodiča. U vodiča teda vždy pôjde o subjektívnu zodpovednosť.

Poistený v danom prípade neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje
základný predpoklad nároku navrhovateľky na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Prevádzateľ vozidla však podľa § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho
zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie. Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. požaduje
preukázanie nároku poškodeného, je na ňom, aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej

zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť
medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, ktorá vznikla na motorovom vozidle
navrhovateľky. Navrhovateľka je povinná preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou
prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako jej následkom. Pritom
nepostačujú ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu.

V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného
predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť
vzhľadom na pomer hmotností vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako vodič v poškodenom
aute mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený
práve od motorového vozidla poisteného. Vzhľadom k tomu nie je preukázané, že príčinou škody je

prevádzka motorového vozidla poisteného. Na strane poisteného zároveň existujú liberačné dôvody,
ktoré vylučujú jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kameň
ležiaci na vozovke je jednoznačne vonkajšou okolnosťou, nemajúcou svoj pôvod v prevádzke a je
možné prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za škodu za predpokladu preukázania, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať.

Odporca ďalej namietol aj priznanie úrokov z omeškania, ktoré si navrhovateľka uplatnila návrhom na
začatie konania, nakoľko odporca poskytol navrhovateľke písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré jej
odmietol poskytnúť poistné plnenie, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z. v znení neskorších predpisov. Odporca tak splnil podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 a ods.
8 zákona č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Vzhľadom na všetky uvedené

skutočnosti považoval odporca návrh navrhovateľky v celom rozsahu za nedôvodný a ako taký ho žiadal
zamietnuť.Súd vec prejednal dňa 26.02.2013 podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu,
ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a žiadali, aby súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom svedka V. V.,

stanoviskom odporcu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi konania
a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Podľa oznámenia poškodeného - navrhovateľky o poistnej udalosti zo dňa 24.08.2010 vyplnenej
navrhovateľkou, došlo dňa 21.08.2010 o XX:XX hod. na F. L. v A. k škodovej udalosti a to tak, že od
vozidlaidúcepredvozidlomnavrhovateľkyodfrkolkameňspodpneumatikya poškodilčelnésklo vozidla
navrhovateľky.

Podľa oznámenia o poistnej udalosti, ktoré vykonal dňa 24.08.2010 V. V., vodič motorového vozidla
značky P. P. s EVČ: A.-XXX W. z ktorého vyplýva, že dňa 21.08.2010 o XX:XX hod. na F. L. v A.
došlo k škodovej udalosti a to tak, že od vozidla idúce pred vozidlom navrhovateľky odfrkol kameň spod
pneumatiky a poškodil čelné sklo vozidla navrhovateľky. Táto nehoda sa udiala bez svedkov a bez
policajného šetrenia. Držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, bola spoločnosť

Kubus Pro, s.r.o., ktorá bola povinne zmluvne poistená u odporcu.

Podľa faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dodávateľom Auto Motív, s.r.o. dňa 30.08.2010 náklady
na výmenu predného čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľky predstavovali sumu 441,83 €.
Podľa pokladničného dokladu zo dňa 29.5.2012 navrhovateľka uhradila celú fakturovanú sumu.

Podľa oznámenia stanoviska k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX - čelné sklo zo dňa 21.8.2010

(oznámenie datované dňom 13.9.2010) odporca navrhovateľke oznámil, že na základe oznámenia o
poistnej udalosti ako aj následným šetrením poistnej udalosti bolo zistené, že nie je možné preukázať,
že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o
poistnej udalosti a teda v zmysle § 5 odsek 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom
škody na motorovom vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. V zmysle
skutkového stavu a priebehu vzniku škody, ich poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže
jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú, v danom čase na
danom mieste. Z tohto dôvodu odporca nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka V. V., ktorý vypovedal, že si presný dátum nepamätá, ale
bolo to v roku 2010, keď bol na križovatke na F. L. v A. a predchádzal so svojím motorovým vozidlom
vozidlo navrhovateľky. Keď sa zľava zaraďoval do pravého jazdného pruhu navrhovateľka začala naňho
blikať a tak zastavil. Vozovka bola suchá a počasie bolo pekné. Spomína si, že na vozovke boli nejaké
nerovnosti, preto sa pozeral do spätného zrkadla, pohyb svojho motorového vozidla na nerovnostiach

necítil. Na otázku aké mali nerovnosti rozmery, svedok uviedol, že mohlo ísť skôr o maltu, kus hliny
z domiešavača.

Právny zástupca navrhovateľky súdu predložil stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS
zo dňa 16.07.2013 a žiadal súd, aby prihliadol na toto stanovisko, keďže podľa názoru tejto inštitúcie,
ak škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla

a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ preto zodpovedá za
škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho zaplatiť.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradilpoškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§5ods.1písm.h)citovanéhozákonaakpoistnázmluvaneustanovujeinak,poisťovateľnenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné

vyhovieť.

Vkonaníbolopreukázané,žedňa21.08.2010oXX:XXhod.navrhovateľkaviedlasvojemotorovévozidlo
zn. V. E. B. s EVČ : A. XXX K. a na F. L. v A. spod motorového vozidla zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W., ktoré
viedol V. V. odletel kameň a poškodil čelné sklo na jej motorovom vozidle.

V konaní bolo tiež preukázané, že držiteľom motorového vozidla P. P. s EVČ : A.-XXX W. bola spoločnosť

Kubus Pro, s.r.o., ktorá bola povinne zmluvne poistená u odporcu, ako aj, že vodič tohto motorového
vozidla oznámil odporcovi poistnú udalosť spočívajúcu v poškodení čelného skla motorového vozidla
navrhovateľky.

Súd mal za preukázanú aj skutočnosť, že navrhovateľke vznikla škoda spolu vo výške 441,83 €,
predstavujúca úhradu faktúry za výmenu čelného skla.

Súd má za to, že samotné preukázanie vyššie uvedených skutočností nepostačuje pre čo i len čiastočné
vyhovenie návrhu navrhovateľky. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy bolo pre jej úspech
potrebné predovšetkým preukázanie jej tvrdenia, že príčinou vzniku škody na jej motorovom vozidlebolo vymrštenie kameňa práve a jednoznačne spod motorového vozidla poisteného, idúceho pred ním,
spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom motorového vozidla zn. P. P. s EVČ : A.-XXX
W. podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo osobitnou povahou prevádzky tohto motorového

podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by však aj navrhovateľka preukázala, že k poškodeniu
čelného skla jej motorového vozidla došlo kameňom vymršteným spod kolesa vozidla zn. P. P. s EVČ :
A.-XXX W., i tak by súd jej návrhu nemohol vyhovieť.

Ako už bolo uvedené vyššie, vymrštenie kameňa spod motorového vozidla zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W.
na motorové vozidlo navrhovateľky mohlo byť spôsobené buď porušením právnej povinnosti vodičom

motorového vozidla zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W. alebo osobitnou povahou prevádzky tohto poisteného
motorového vozidla (zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa §
427 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Keďže navrhovateľka v konaní nepreukázala a ani netvrdila, že by V. V. pri vedení motorového vozidla
zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W., ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody na motorovom vozidle navrhovateľky,
porušil nejakú právnu povinnosť, je zrejmé, že jeho zodpovednosť za škodu je podľa § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka vylúčená.

Čo sa týka zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, podľa § 427
Občianskeho zákonníka sú predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti:

1. udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,

2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
a vznikom škody.

Podmienkou zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka teda nie je
protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky), ale škoda vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Súd sa preto musel vysporiadať najmä s otázkou, či vymrštenie

kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je možné považovať za okolnosť spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pri ktorej nie je možná exkulpácia.

Pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke
nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Už samo uvedenie
motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu

a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v
garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce
pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné. Zodpovednosti za škodu
odvodzujúcu svoj pôvod z prevádzky sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť (rozsudok NS SR sp. zn.: 1Cz
42/71).

Exkulpácia podľa § 428 Občianskeho zákonníka je možná len vtedy, ak škoda bola vyvolaná zvláštnou
povahou prevádzky (§ 427 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke (R 3/1984).

Súd má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na ceste (za predpokladu, že
jeho umiestnenie na ceste nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky

motorového vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.

V prejednávanom prípade došlo ku škode vyvolanej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
(rotáciou kolies), avšak táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré pôvod v prevádzke motorovéhovozidla nemajú (vymršteným kameňom). Iba samotná rotácia kolies, bez toho aby sa s kameňom
stretla, by nebola spôsobilá privodiť škodu na čelnom skle motorového vozidla navrhovateľky. V
danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na ceste - kameň,

ktorý sa následkom pôsobenia motorového vozidla uviedol do pohybu a až samotný kameň, teda
vymrštený predmet, spôsobil škodu. Tento kameň však nebol súčasťou motorového vozidla poisteného
u odporcu, spod ktorého bol vymrštený. V prípade na ceste ležiaceho kamienka ide o okolnosť existujúcu
mimo samotného vozidla, nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, ktorú možno prirovnať k
vonkajším okolnostiam ako sú konanie tretích osôb, alebo zvierat a prírodných javov. V danom prípade

tedapotomvovzťahukokolnostiam,ktorémajúpôvodvprevádzke,absentujepriamapríčinnásúvislosť,
pretože sa nejedná o priamy následok dvoch súvisiacich javov, ale o sprostredkovaný následok
(kinetická energia je len jednou z príčin vymrštenia).

V uvedenom prípade teda došlo k situácii, ktorú predpokladá § 428 Občianskeho zákonníka, a teda
k exkulpácií prevádzkovateľa motorového vozidla zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W. poisteného u odporcu
z dôvodu, že škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla bola spôsobená

okolnosťou nemajúcou svoj pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla.

Súd sa zaoberal tiež otázkou, či vodič motorového vozidla zn. P. P. s EVČ : A.-XXX W. V. V., mohol
objektívne vyššie uvedenej škode zabrániť. Súdu svedok uviedol, že počasie bolo pekné a na ceste
boli malé nerovnosti typu kus hliny a pod., preto nie je možné od vodiča motorového vozidla požadovať
väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou. Bolo by absurdné požadovať od

vodiča motorového vozidla, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok na ceste a
snažil sa mu vyhnúť.

Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh
navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o predložené stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS, ktoré predložil súdu

právny zástupca navrhovateľky, súd nespochybňuje právomoci tejto inštitúcie dané jej zákonom č.
747/2004 Z. z., avšak na posúdenie aplikácie vyššie uvedených ustanovení zákona poníma súd
stanoviskotejtoinštitúcieakovyjadrenýprávnynázor,ktorýniejemožnéaplikovaťspoukazomnavyššie
uvedené odôvodnenie súdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca mal vo veci plný úspech, preto

mu súd priznal voči neúspešnej navrhovateľke plnú náhradu trov súdneho konania v celkovej výške 26
€, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).