Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/143/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207212824
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1207212824.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej

veci navrhovateľa: Pivovary Topvar, a.s., IČO: 31 648 479, Pivovarská 9, Veľký Šariš, zast. JUDr. Luciou
Jurgovou, advokátkou so sídlom Slnečná 33, Poproč, proti odporkyniam: v 1. rade: T. B., G.. G., B.. XX.
XX. XXXX, O. X. Ž. X, X., v 2. rade: B. G., B.. XX. XX. XXXX, O. X. Ž. X, X., obe zast. JUDr. Dušanom
Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, Bratislava, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov súdneho konania vo výške 623,88 € spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporkýň v 1. a 2. rade, JUDr. Dušana
Repáka, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 05. 2007 domáhal voči odporkyniam v
1. a 2. rade vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že právny úkon prevodu nehnuteľnosti učinený
Darovacou zmluvou zo dňa 07. 02. 2007, číslo vkladu P. XXXX/XXXX, uzavretou medzi prevodcami
G. X., B.. XX. XX. XXXX, a jeho manželkou T. X., G.. X., B.. XX. XX. XXXX, obaja bytom Ž. X, X. a
nadobúdateľkami- odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, ktorého predmetom je bezodplatný
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. 11 na 5. poschodí obytného domu so súp. č.
XXXX, na Ž. D. Č.. X, stojaceho na parcelách č. XXXX, Č.. XXXX H. Č.. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX,
Katastra nehnuteľností Katastrálneho úradu Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislavu, kat. územie: Vrakuňa, obec Bratislava, mestská časť Vrakuňa, okres Bratislava II,
na odporkyňu v 1. rade v podiele 1/2 a na odporkyňu v 2. rade v podiele 1/2, s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v časti 664/34371- in, je voči navrhovateľovi právne neúčinný,
a odporkyne v 1. a 2. rade zaviazal na náhradu trov konania.

Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 23. 08. 2006 bol na Exekútorský úrad Košice I, súdnemu
exekútorovi T.. Ľ. U., so sídlom T. X, W., doručený návrh navrhovateľa, ako oprávneného v exekučnom
konaní, zo dňa 22. 08. 2006, na začatie exekučného konania voči dlžníkovi- G. X.C., B.. XX. XX. XXXX,

trvale bytom Ž. X, X., na vymoženie sumy 40.828,52 eur (1.230.000,- Sk) s príslušenstvom, a to na
základe exekučného titulu, ktorým bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 13. 02. 2006, č. k. XXCb/X/XXXX-XX. Účastníkom exekučného konania bola s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku aj manželka povinného- T. X., G.. X., B.. XX. XX. XXXX.
Oprávnený a povinný boli o začatí exekúcie upovedomení Upovedomením exekútorského úradu o
začatí exekúcie zo dňa 15. 01. 2007, č. k. Q. XXXX/XX, ktorým bol povinný súčasne vyzvaný, aby
uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcievzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Uvedeným upovedomením o začatí exekúcie,
povinnému doručeným dňa 09. 02. 2007, bolo povinnému súčasne zakázané odo dňa doručenia
upovedomenia nakladať s jeho majetkom, ktorý podľa § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku

podlieha exekúcii. Povinný a jeho manželka boli podľa výpisu z LV č. XXXX Katastrálneho úradu
Bratislava, ku dňu 11. 01. 2007, bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 11 na 5. poschodí obytného
domunachádzajúcehosanaŽ.D.Č..XP.X.,postavenéhonaparceleč.XXXX,U..Č..XXXX,v1/1-inea
podielovými spoluvlastníkmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške podielu
667/34371-in. Spolu s upovedomením o začatí exekúcie bolo preto povinnému dňa 09. 02. 2007 (piatok)

doručené aj upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 15. 01. 2007, č. k. Q. XXXX/XX, a
to zriadením exekučného záložného práva na uvedenú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX. Dlžník
navrhovateľa- Rudolf Baláž, ako povinný v exekučnom konaní, a jeho manželka- T. X.Á., darovacou
zmluvou zavkladovanou do katastra nehnuteľností dňa 12. 02. 2007 (pondelok), pod č. P. XXXX/XX,
bezodplatne previedli vlastnícke právo k uvedenému bytu na odporkyne v 1. a 2. rade, každú v 1- ici.
Dispozičný úkon s nehnuteľnosťou bol zo strany dlžníka učinený najbližší pracovný deň po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie a o zriadení exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Následne
dňa 14. 02. 2007, t. j. v trojdňovej zákonnej lehote podal povinný námietky voči trovám exekúcie a
dňa 20. 02. 2007, t. j. v 14- dňovej zákonnej lehote, námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že
nevlastní žiaden majetok a toho času sa snaží nájsť si uplatnenie mimo územia Slovenskej republiky.
Podanie námietok dlžníkom malo podľa navrhovateľa smerovať k oddialeniu splnenia podmienok pre

vydanie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve
povinného, v úmysle sa medzičasom zbaviť vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti bezodplatným
prevodom a zmariť tak uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Naliehavý právny záujem na podaní
určovacej žaloby navrhovateľ vidí v ukrátení uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky vo výške
40.828,52 eur (1.230.000,- Sk), ku ktorému došlo v dôsledku napádaného právneho úkonu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,
výpoveďami účastníkov konania a prednesmi ich právnych zástupcov, ako aj výpoveďami v konaní
vypočutých svedkov a oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. XXCb/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 02. 2006, č. k. XXCb/X/XXXX-XX, bola G. X.- X., Ž.

X/X, X., uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi- Pivovar ŠARIŠ a.s., Pivovarská 9, Veľký Šariš, sumu
1.230,000,- Sk spolu so 17,6 % úrokmi od 01. 01. 1998 do zaplatenia, sumu 49.200,- Sk titulom súdneho
poplatku a trovy právneho zastúpenia JUDr. Jána Čisára, komerčného právnika a JUDr. Lucii Jurgovej
v sume 33.970,- Sk a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 28. 03. 2006 a vykonateľnosť dňa 31. 03. 2006.

Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Pivovar Šariš, a.s., IČO: 31648479, so sídlom
Pivovarská 9, Veľký Šariš, s účinnosťou od 01. 01. 2007 zmenila obchodné meno na Pivovary Topvar,
a.s.

Dňa 23. 08. 2006 bol Exekútorskému úradu Košice 1, T.. Ľ. U., U. Q., U. U. T. X, W., doručený návrh
na začatie exekúcie na vymoženie sumy 1.230.000,- Sk s príslušenstvom, ktorá bola navrhovateľovi

priznaná rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. 02. 2006, č. k. XXCb/X/XXXX-XX.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra
pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, k dátumu 11. 01. 2007 boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. 11 na 5. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na Ž. D.
Č.. X P. X., postavenom na parcelách č. XXXX, Č.. XXXX H. Č.. XXXX, so spoluvlastníckym podielom

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške podielu 667/34371, G. X., B.. XX.
XX. XXXX a jeho manželka T. X., G.. X., B.. XX. XX. XXXX, obaja bytom Ž. X, X..

Dňa 09. 02. 2007 boli povinnému v exekučnom konaní, t. j. G. X., doručené upovedomenie o začatí
exekúcie v prospech oprávneného- navrhovateľa, zo dňa 15. 01. 2007, sp. zn. Q. XXXX/XX, navymoženie pohľadávky v sume 1.230.000,- Sk s príslušenstvom a upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie zo dňa 15. 01. 2007, sp. zn. Q. XXXX/XX, podľa ktorého mala byť exekúcia na vymoženie
uvedenej pohľadávky zabezpečená zriadením exekučného záložného práva k bytu č. XX na X. L., na

Ž. D. Č.. X P. X.. Povinnému bolo odo dňa doručenia upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie
zakázané nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii.

Podľa úradného záznamu spísaného dňa 01. 02. 2007, zamestnancom exekútorského úradu súdneho
exekútora T.. Ľ. U.W., T. S., U.. Z.. Q. XXXX/XX, bol v deň spísania záznamu vykonaný pokus o
osobné stretnutie s povinným na adrese: Ž. X, X., avšak bezúspešne. Bola telefonicky kontaktovaná

manželka povinného, ktorá uviedla, že povinný je mimo územia Slovenskej republiky a prebrala pre
neho odkaz, aby urýchlene kontaktoval exekútorský úrad. Súčasne uviedla, že v byte na Žitavskej ulici
býva ich dcéra, ktorá je tiež toho času v zahraničí- prejavila ochotu pohľadávku riešiť. Podľa úradného
záznamu spísaného rovnakým zamestnancom exekútorského úradu nasledujúceho dňa, t. j. 02. 02.
2007, manželka povinného v telefonickom rozhovore uviedla, že povinného o uvedenom vyrozumela
s nevyhnutnosťou kontaktovania exekútorského úradu, a tento prisľúbil, že kvôli pohľadávke príde

nasledujúci týždeň na Slovensko. Doplnila, že dcéra byt medzičasom úplne zrekonštruovala a v prípade
jeho predaja by nemala kam odísť.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k dátumu 14. 03. 2007 podielovými spoluvlastníčkami bytu č.
XX na X. L. na Ž. D. Č.. X P. X. boli odporkyne v 1. a 2. rade, každá v 1- ici, a to na základe darovacej
zmluvy zavkladovanej do katastra nehnuteľností pod č. P.-XXXX/XX, dňa 12. 02. 2007.

Z darovacej zmluvy predloženej Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky súd zistil, že
dňa 06. 02. 2007 T. X., G.. X.W., B.. XX. XX. XXXX H. G. X., B.. XX. XX.XXXX, C. O. X. Ž. X, X. darovali
vyššie uvedený byt, zapísaný na LV č. XXXX, odporkyniam v 1.a 2. rade, ktoré sú dcérami T. X.Ž. a
blízkymi osobami G. X., a ktoré sa na základe tejto zmluvy stali podielovými spoluvlastníčkami darovanej
nehnuteľnosti, každá v 1- ici.

Ako vyplýva zo spisového materiálu Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
sp. zn. P.-XXXX/XX, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol Správe katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu doručený dňa 07. 02. 2007 so žiadosťou o urýchlené konanie. Vklad
vlastníckeho práva bol povolený dňa 12. 02. 2007, ku ktorému nastali aj jeho právne účinky.

Dňa 23. 02. 2007 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného Rudolfa Baláža proti exekúcii,

v ktorých uviedol, že o exekučnom titule sa dozvedel až v exekučnom konaní, nakoľko svoju
neúčasť na pojednávaní, na ktorom Krajský súd v Bratislave vyhlásil rozsudok, vopred ospravedlnil a
rozsudok mu bol doručený uložením na pošte (v čase doručovania rozsudku sa povinný nachádzal mimo
územia Slovenskej republiky). Takýmto postupom mu podľa neho bola odňatá možnosť vyjadriť sa k
dokazovaniu, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, a podať opravný prostriedok. Z uvedených dôvodov

preto podal na Krajskom súde v Bratislave návrh na obnovu konania. V námietkach povinný súčasne
oznámil, že nevlastní žiaden majetok, nemá ani pohľadávky, ani záväzky voči tretím osobám a snaží si
nájsť uplatnenie mimo územia Slovenskej republiky.

Dňa 17. 03. 2008 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený v poradí druhý návrh na obnovu konania
vedeného na Krajskom súde pod sp. zn. XXCb/X/XXXX, ktorého obsahom bol aj návrh na odklad

vykonateľnostirozsudkuKrajskéhosúduvBratislavezodňa13.02.2006,č.k.XXCb/X/XXXX-XX.Návrh
podal odporca v pôvodnom konaní, t. j. G. X.. Konanie o povolenie obnovy konania bolo na Krajskom
súde v Bratislave vedené pod sp. zn. XXCb/X/XXXX.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 12. 2010, sp. zn. XXCb/X/XXXX-121, potvrdeným
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 04. 2011, č. k. XObo/XX/XXXX-XXX, bol

návrh navrhovateľa na obnovu konania, ako aj návrh na odklad vykonateľnosti, zamietnutý.PodľavýpisuzLVč.XXXXkdátumu14.06.2011savýlučnouvlastníčkouspornéhobytustalaodporkyňa
v 2. rade, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2010, č. P.-XXXXX/XX.

Právny zástupca odporkýň v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 08. 2012

poukázal na to, že upovedomenie o začatí exekúcie prevzal pán X. dňa 09. 02. 2007 a k podpisu
darovacej zmluvy došlo dňa 06. 02. 2007, z čoho potom vyplýva, že v čase podpisu darovacej zmluvy
nemal vedomosť o začatí exekúcie a so svojím majetkom mohol voľne nakladať. Zdôraznil tiež, že
aj napriek skutočnosti, že odporkyne v 1. a 2. rade mali trvalý pobyt hlásený na rovnakom mieste
ako pán X., O.. Y.. Ž. X P. X., pán X. už takmer 10 rokov pred uzatvorením darovacej zmluvy nežil v

spoločnej domácnosti s odporkyňami a tieto sa s ním stretávali len príležitostne, z dôvodu jeho častých
aj niekoľkomesačných turistických ciest mimo územia Slovenskej republiky a nemali žiadnu vedomosť o
jeho pracovných aktivitách, resp. prípadných dlhoch. V období rokov 1996 až 1999 sa pán X. s matkou
odporkýň odsťahovali na Lieskovú ulicu do Podunajských Biskupíc a v spornom byte zostali bývať
odporkyne sami. Už v tomto období sa ich rodičia vyjadrovali, že uvedený byt im darujú. Darovanie
bytu sa skôr nepodarilo zrealizovať práve z dôvodu častého cestovania pána X. a jeho neprítomnosti na

územíSlovenskejrepubliky.Odroku2001bývalavbytenaŽitavskejulicilenodporkyňav2.rade.Právny
zástupca zdôraznil aj skutočnosť, že podpisy darcov na darovacej zmluve uzatvorenej dňa 06. 02. 2007
sú úradne osvedčené notárom a v rovnaký deň bol podpísaný aj návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Úkony súvisiace s prípravou darovacej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti vykonával na tento účel splnomocnený právny zástupca. Návrh na vklad

vlastníckeho práva k bytu bol podaný na príslušnej správe katastra dňa 07. 02. 2007, pričom za návrh
bol zaplatený urýchľovací správny poplatok v sume 265,55 eur. Odporkyňa v 2. rade, si za účelom
odkúpenia spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu, vzala úver, ktorý bol zabezpečený týmto
bytom, v ktorom býva od roku 1983, o byt sa riadne stará a platí všetky poplatky za bývanie a služby s
tým súvisiace. Záverom zdôraznil skutočnosť, že odporkyne v 1. a 2. rade v čase darovania bytu nemali

žiadnu vedomosť o prípadnom úmysle pána X. ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa. Jednalo sa o dlhodobo
plánovaný úkon, ku ktorého realizácii nedošlo skôr len pre dlhodobú neprítomnosť pána X. na Slovensku
v danom čase. S tým súvisí aj skutočnosť, že v takom prípade by si odporkyňa v 2. rade nevzala dva
úvery zabezpečené predmetným bytom, nakoľko si je vedomá sankcií, ktoré jej hrozia zo strany banky
v prípade úspešnosti navrhovateľa v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej

nadobudla jednu polovicu bytu. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že pán X. podaním námietok proti exekúcii
smeroval len k oddialeniu splnenia zákonných podmienok pre vydanie exekučného príkazu na zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, v úmysle sa medzičasom zbaviť
vlastníckeho práva k bytu, označil za nepravdivé. Povinný podal námietky z dôvodu, že bol presvedčený,
že tak exekúcia, ako aj súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, sú nezákonné a

nedôvodné. Aj pre presvedčenie pána X. o neexistencii záväzku voči navrhovateľovi, je nepochybné, že
jeho úmyslom nemohlo byť ukrátenie veriteľa. Aj v prípade danosti úmyslu pána X. ukrátiť navrhovateľa
ako veriteľa, odporkyne v 1. a 2. rade sa o tomto úmysle nemohli dozvedieť ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti.

Odporkyňa v 2. rade, nevlastná dcéra pána X., vo svojej výpovedi potvrdila, že s pánom X. sa nikdy

nebavili o jeho pracovných záležitostiach a nevedeli nič o žiadnych súdnych sporoch. Niekedy v období
rokov 1996 až 1999 sa rodičia odsťahovali na I.Ú. S. a už vtedy sa v rodine rozprávalo o darovaní bytu
na Ž. ulici jej a jej sestre, t. j. odporkyni v 1. rade. Podľa odporkyne jedným z dôvodov darovania bytu
bolo aj časté cestovanie pána X., ktorý sa tiež často športovo potápal, a preto to vnímali ako jedno
z opatrení na ochranu jeho majetku. V roku 2001 sa jej sestre narodilo dieťa, a preto od toho času

v uvedenom byte býva sama. Odporkyňa ďalej uviedla, že v roku 2007 si zobrala úver za účelom jej
podnikateľských zámerov, za splatenie ktorého ručila bytom a v roku 2008 si zobrala druhý úver, ktorým
vyplatila sestre hodnotu jej podielu na byte a následne sa stala jeho výlučnou vlastníčkou. Odporkyňa
v 2. rade v spornom byte býva od roku 1983 a má za to, že ani jeho darovaním sa nič nezmenilo.
Odporkyňa nevedela uviesť, prečo k darovaniu došlo až po viac ako desiatich rokoch, kedy sa o tom

začali prvýkrát v rodine rozprávať. Podľa nej to však mohlo mať súvis s tým, že jej matka mala vedomosť
o tom, že pán X. má vzťah s inou ženou a preto z preventívnych dôvodov naliehala na uzatvorenie
darovacej zmluvy. Darovanie však plánovali roky, nešlo o žiaden zbrklý nápad a iniciátorom bola jej
matka. Pokiaľ sa týka uzatvorenia kúpnej zmluvy s odporkyňou v 1. rade, kúpna cena bola dohodnutá
na 1.685.000,- Sk, z čoho sumu 1.185.000,- Sk uhradila prostredníctvom hypotekárneho úveru a zvyšnú

časť vo výške 500.000,- Sk jej uhradí, po zabezpečení dostatku finančných prostriedkov. Odporkyňavo výpovedi súčasne potvrdila, že nikdy nebola nikým kontaktovaná z exekútorského úradu ohľadom
záväzku pána X.a vymáhaného v exekučnom konaní.

Odporkyňa v 1. rade k veci uviedla, že v spornom byte žili celý život, a pamätá si, že po celý čas sa

hovorilo, že byt bude prevedený na ňu a jej sestru, ktorá si zobrala úver, aby ju z bytu vyplatila. Za
podpisom darovacej zmluvy nevideli nič iné, ako to, že sa realizuje dlho plánované a k podpisu darovacej
zmluvy v danom čase prispela podľa nich aj skutočnosť, že matka zle znášala, že jej manžel si našiel
priateľku a bála sa, že zostanú na ulici. Odporkyňa tiež uviedla, že pri rozbiehaní vlastného podnikania
si od pána X. v roku 2006 požičala 170.000,- Sk, ktoré mu ale v roku 2008 vrátila z peňazí, ktoré jej

vyplatila sestra za podiel na byte. Uviedla, že o podnikateľských aktivitách pána Baláža nič nevedeli.
Vedeli len to, že má firmu Brastav a mieša farby. Nezaujímali sa o to, ani v čase prevodu, nakoľko tento
bol už dlho plánovaný.

Ako dôkaz preukazujúci pôžičku pána Baláža odporkyni v 1. rade na kúpu práčky a mangla pre firmu
Manima servis boli predložené faktúry na ich kúpu.

Svedok T. S., v rozhodnom čase zamestnaný u súdneho exekútora Mgr. U., k veci nevedel uviesť nič

konkrétne.Podľajehovyjadreniakpostupunaexekútorskomúrademiestnezisťovaniebolovykonávané
aj pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Záviselo to od okolností konkrétneho prípadu.

Svedkyňa T. X., matka odporkýň v 1. a 2. rade, uviedla že v byte na Ž. D. X P. X. bývali s dcérami približne
30 rokov. S manželom (pánom X.) sa dlho rozprávali, že byt prepíšu na jej dcéry, nakoľko jeho dcére
z prvého manželstva kúpil byt tiež. Rozviedli sa v máji 2008. Svedkyňa potvrdila, že to bola ona, ktorá

nástojila na prevode bytu. Dôvodom bolo to, že jej manžel si našiel priateľku a ona sa bála, že s dcérami
zostanú na ulici. Bolo to v období, kedy už nemala prehľad o tom, kde sa jej manžel zdržuje, vedela
len o tom, že si našiel v Thajsku priateľku, ktorú si priviedol na Slovensko. Na jej naliehanie manžel
súhlasilsprevodombytu,atonajmä nazákladeichpredchádzajúcichdohôd.Svedkyňamuzatosľúbila,
že mu nebude robiť problémy pri rozvode. Svedkyňa ďalej uviedla, že o pracovných aktivitách svojho

manžela nemala vedomosti a rovnako nevedela to, či má nejaké záväzky a dlhy. Vzhľadom k tomu, že jej
manžel mal veľké množstvo kamarátov a známych, a to od primárov, notárov, vyšetrovateľov, policajtov,
až po bezdomovcov, nepripisovala žiaden význam telefonátu z exekútorského úradu, ktorý mu možno
aj odovzdala, no jeho obsah vzhľadom na citové rozpoloženie nevnímala. Jej manžel žil vlastný život
v Thajsku so svojou thajskou priateľkou a v čase jeho neprítomnosti na Slovensku všetci jeho známi

kontaktovali ju a nechávali jej preňho odkazy.

Svedok G. X. vo svojej výpovedi uviedol, že byt na Ž. D. P. X. nadobudol v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode s prvou manželkou. S druhou manželkou, T. X.,
bývali v tomto byte od začiatku (asi od roku 1982), aj s jej dcérami. Niekedy koncom roka 1997 odišiel
z tohto bytu ku kamarátovi na Y.R. D., nakoľko si s manželkou prestal rozumieť. Ešte niekedy v roku

1996 si zohnal pozemok, na ktorom bola bývalá robotnícka ubytovňa, kde v jednej miestnosti býval a
za pomoci kamarátov stavbu prerábal. Od roku 1996 veľa cestoval do zahraničia, kde mal aj prácu, a
na Slovensku sa zdržiaval minimálne. S bývalou manželkou sa už niekedy začiatkom 80- tych rokov
dohodli, že byt prepíšu na jej dcéry. On nemal dôvod nesúhlasiť, nakoľko mal riskantnú prácu, pracoval
v tajných službách v režime utajenia, o čom nemala vedomosť ani jeho manželka ani dcéry (odporkyne).

Vzhľadom k tomu, že sa na Slovensku zdržiaval veľmi málo, nikdy nebol čas na reálne uskutočnenie
prevodu. Až keď bol s manželkou v rozvodovom konaní tá ho výslovne „dokopala“ k tomu, aby byt
previedli na dcéry. Uviedol, že v tom čase žil v Austrálii, Číne, Thajsku, kde si našiel aj priateľku, s ktorou
potom prišiel na Slovensko. Manželka sa podľa neho asi obávala, že si ju privedie na Ž. a ony zostanú
bezdomovkyne. Svedok vyhlásil, že byt by previedol na jej dcéry tak či tak, lebo od začiatku bol tak

rozhodnutý. Zmluvu vyhotovila advokátka JUDr. Völgyfiová, ktorá ju mala pripravenú už takmer 5 rokov
pred jej podpisom. Svedok tiež potvrdil, že jeho manželka ani nevlastné dcéry nevedeli z akých zdrojov
zabezpečuje financovanie rodiny. Vedeli, že robí farby a má nejaké bufety. No mal aj inú prácu, o ktorej
vedieť nemohli a túto musel nejako zakryť. O jeho podnikateľských aktivitách a majetkových pomeroch
odporkyne nevedeli nič. Rovnako nevedeli ani o súdnom spore s navrhovateľom, nakoľko v tom čase

už dávno spolu nebývali.Svedok O. C., ktorý býval v bytovom dome na Ž. D. a vyrastal s odporkyňami k veci uviedol, že niekedy
v roku 1996, resp. 1997 sa z bytu na Ž. D. odsťahovala ich matka a ostala tam bývať odporkyňa v 2.
rade. Svedkovi to bolo tak prezentované, že rodičia nechali odporkyni v 2. rade byt, pretože jej sestra

(odporkyňa v 1. rade) už v tom čase bývala s priateľom. Svedok nevedel, prečo sa X. odsťahovali z
bytu, pochopil to až po rekonštrukcii stavby na I. S., s ktorou pánovi X. pomáhal. Bývanie tam bolo
podľa neho rozhodne lepšie ako v paneláku. Podľa svedka vzťah medzi manželmi X. bol v 90.- tych
rokoch normálny, pani X. sa starala o domácnosť a pán X. stále pracoval. Svedok tiež uviedol, že cca
v rokoch 1995 až 1999 bol v každodennom kontakte s pánom X.C., ktorý mal v období rokov 1996 a

1997, ako veľkého odberateľa v jeho podnikaní s farbami, spoločnosť Farlex v Prievoze v Bratislave a
Pivovary Šariš, pre ktoré bola zákazka väčšia. Na otázku, či mal svedok vedomosť o dodaní farby pre
navrhovateľa uviedol, že on osobne farby nakladal do veľkého auta, ktoré poslali pivovary a časť aj do
autapánaX.,ktorýmuuviedol,žeajtotoidedopivovarov.Podľasvedkaodporkyne,ktoréniekedychodili
otcovi pomáhať lepiť etikety alebo robiť nejaké drobné veci, neriešili, koľko otec zarába, no jednoznačne
on bol živiteľom rodiny a neriešilo sa to. K darovaniu bytu uviedol, že cca v rokoch 1995 sa hovorilo, že

byt pôjde deťom a manželia X. pôjdu bývať na I. D..

SvedkyňaY..H.P.kveciuviedla,žeccapred8-9rokmijupánX.,akoznámyjejsyna,požiadaloprípravu
zmluvy na prevod bytu. Zmluvu pripravila, avšak pán X. medzitým niekam odišiel, buď do Austrálie
alebo Ázie, takže to zostalo spočívať. Druhýkrát sa jej ozval asi po troch rokoch a svedkyňa zmluvu
zaktualizovala a spolu s návrhom na vklad ju podala na katastri.

Právna zástupkyňa navrhovateľa záverom zhrnula, že odporovacia žaloba bola podaná v zákonnej
lehote, bola preukázaná existencia pohľadávky navrhovateľa a exekučného titulu. Výpoveďami
účastníkov a vypočutých svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, najmä úradným záznamom exekútorského
úradu preukázali, že zo strany odporkýň nebola vynaložená náležitá starostlivosť z hľadiska svojho
záujmu, či podniknutými krokmi pána X. nedošlo k úmyslu ukrátiť veriteľa. Odporkyne vedeli, že pán X.

žiaden iný majetok nemá a mali vedomosť, že pri takomto druhu podnikania sa ručí za svoje záväzky
celým majetkom. Z ich výpovedí je naopak zrejmé, že o jeho podnikateľské aktivity sa nikdy nezaujímali.
Darovaním predmetného bytu nedošlo ani k vyporiadaniu majetkových a bytových pomerov pani X.,
ktorá žije v podnájme. Ak by nedošlo k odporovanému právnemu úkonu, byt by patril do bezpodielového
spoluvlastníctva dlžníka a jeho manželky a pohľadávka navrhovateľa by mohla byť uspokojená z tohto

majetku. Na druhej strane, pokiaľ by skutočne došlo k dodaniu farieb pánom X., ako tvrdí protistrana,
tento by sa logicky domáhal zaplatenia rozdielu medzi sumou vyfakturovanou za farby a sumou zloženej
zálohy, čo však nikdy neurobil.

Právny zástupca odporkýň záverom uviedol, že napádaný prevod bytu darovaním bol dlhodobo
plánovaný úkon, ku ktorého skoršej realizácii nedošlo len z dôvodu dlhodobej neprítomnosti pána X..

Manželia X. už pred podpisom darovacej zmluvy spolu nežili, čo vyplýva aj z osvedčovacej doložky pri
podpise zmluvy zo dňa 06. 08. 2007, z ktorej je zrejmé, že pán X. mal trvalé bydlisko na Y. D.. Odporkyne
podnikateľské aktivity svojho nevlastného otca preto poznať nemohli. O celej veci sa prvýkrát dozvedeli
až pri doručení uznesenia Okresného súdu Bratislava II v tejto veci o zamietnutí návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Súčasne právny zástupca poukázal na to, že byt bol v rozhodnom čase v

bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a vzhľadom k zneniu ustanovenia § 47 Exekučného
poriadku a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je uspokojenie pohľadávky veriteľa v
súvislosti s podnikateľskými aktivitami jedného z manželov, zo spoločného majetku nachádzajúceho
sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, neprípustné. Faktúrami na kúpu mangla a práčky v roku 2006 z
nezanedbateľnej sumy požičanej pánom X. odporkyni v 1. rade, preukázali že odporkyne považovali

finančnúsituáciupánaX.zaveľmidobrú,zčohomožnopredpokladať,ževynaložilistarostlivosťtýkajúcu
sa preverenia majetku pána X., ktorý aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, bol majetný. Rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. XXCb/X/XXXX, vzhľadom na existenciu dodacieho listu a
následného vyhlásenia predsedu predstavenstva navrhovateľa, považujú za nespravodlivé a odporkyne
po oboznámení sa s danou vecou sú presvedčené, že pán X. farbu dodal a peniaze za jej dodanie

prevzal oprávnene. Ak by tomu tak nebolo, mali by záujem riešiť situáciu prostredníctvom dohody a
finančného vyrovnania.Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 O.z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľa § 42b ods. 1, 2 O.z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Podľa § 42b ods. 3 O.z. právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu
proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 O.z. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ

môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Podľa § 116 O.z. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 O.z. stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upravenom v § 42a a nasl. O.z. je zaistenie
občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa.
Súdnym rozhodnutím sa neúčinnosť dlžníkovho právneho úkonu deklaruje (nie konštituuje) a

odporovacia žaloba podľa ustálenej súdnej praxe nie je žalobou určovacou podľa § 80 písm. c) O.s.p.,
navrhovateľ preto v konaní nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Navrhovateľ odôvodňoval naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby

ukrátením jeho vymáhateľnej pohľadávky. Ako však už bolo vyššie uvedené, odporovacia žaloba nie je
svojou povahou určovacou žalobou, a preto navrhovateľ nemusí preukazovať existenciu naliehavého

záujmu a súd túto neskúma. Rozhodným preto zostáva posúdenie splnenia zákonných podmienok v
zmysle ustanovenia § 42a O.z.

Aktívnelegitimovanýmkpodaniuurčovacejžalobyjeveriteľ,ktorýmávočidlžníkovivčaserozhodovania
súdu o odporovacej žalobe neuspokojenú vymáhateľnú pohľadávku, k ukráteniu ktorej došlo v dôsledku
odporovateľného právneho úkonu. Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd za preukázanú zo splnenia

podmienok v nižšie uvedených bodoch 1. a 2. Pasívne legitimovaným u odporovacej žaloby jesubjekt, v ktorého prospech bol odporovaný úkon urobený (napr. obdarovaný) alebo ktorému vznikol
z odporovaného právneho úkonu prospech (pri zmluvách v prospech tretieho). Darovacou zmluvou
uzatvorenou dňa 06. 02. 2007 bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve G. X. (dlžníka

navrhovateľa) a T. X. bezodplatne prevedená na odporkyne v 1. a 2. rade (každú v jednej polovici),
ktoré sú preto pasívne legitimované v uvedenom konaní. Na pasívnu legitimáciu oboch odporkýň
nemá vplyv ani skutočnosť, že v priebehu konania sa výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti stala
odporkyňa v 2. rade, a to s právnymi účinkami vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ku
dňu 14. 06. 2011, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyniami v 1. a 2. rade dňa 26.

07. 2010. Uvedené vyplýva aj zo záverov konštantnej súdnej praxe (viď napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 05. 2009, sp. zn. X T. S. XX/XXXX), podľa ktorej vlastnícke
právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorá bola jeho predmetom,
nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 a až
5 O.z. Dôvodom je skutočnosť, že odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú
otázku a samotná neúčinnosť právneho úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo

odporovacej žalobe vyhovené. Veriteľ potom môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je dobre možné (napr. vec už
nie je vo vlastníctve odporcu), má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Priznaniu takéhoto nároku však musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu.
Zmenavlastníckehoprávavpriebehukonaniaourčenieprávnejneúčinnostiprávnehoúkonupretomôže

mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne
stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení § 42a O.z.:

1.) existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,

2.) právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti,

3.) trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu,

4.) úmysel ukrátiť veriteľa (cum animo fraudandi), ak tento musel byť druhej strane známy, ktorý sa však
nevyžaduje pri právnom úkone, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v ich
prospech, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel krátiť veriteľa ani pri náležitej

starostlivosti nemohla poznať.

Ad 1.) Existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči nevlastnému otcovi odporkýň
v 1. a 2. rade- G. X., ako dlžníkovi, má súd za nepochybne preukázanú z rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 13. 02. 2006, č. k. XXCb/X/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 03. 2006
a vykonateľnosť dňa 31. 03. 2006, a ktorým bola dlžníkovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

istinu vo výške 1.230.000,- Sk, t. j. 40.828,52 eur s príslušenstvom. Na uvedenom nič nemôže zmeniť
ani snaha protistrany a dlžníka o spochybnenie existencie a dôvodnosti pohľadávky, nakoľko táto je
priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené ani v dôsledku
podaného mimoriadneho opravného prostriedku (návrh na obnovu konania). Z listinných dôkazov
(predovšetkým exekučný návrh zo dňa 22. 08. 2006, upovedomenia o začatí exekúcie a o spôsobe

vykonania exekúcie zo dňa 15. 01. 2007, sp. zn. Q. XXXX/XX a iné) má súd tiež za preukázané,
že vymoženie predmetnej pohľadávky sa stalo predmetom núteného výkonu súdneho rozhodnutia
(exekučného konania) vedeného súdnym exekútorom T.. Ľ. U..

Ad 2.) Dňa 06. 02. 2007 bola medzi G. X. a jeho manželkou T. X., ako bezpodielovými spoluvlastníkmi
bytu č. 11 nachádzajúceho sa na 5. poschodí obytného domu na Ž. D. Č.. X P. X., zapísaného na

LV č. XXXX, Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie: Vrakuňa, ako darcami a
odporkyňami v 1. a 2. rade ako obdarovanými, uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej sa
odporkyne v 1. a 2. rade stali podielovými vlastníčkami uvedeného bytu a to každá v ideálnej polovici.
Z fotokópie spisu katastrálneho úradu má súd za preukázané, že návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti, datovaný dňom 06. 02. 2007, bol príslušnej správe katastra doručený dňa 07.02. 2007 a povolený bol dňa 12. 02. 2007, pod č. P.-XXXX/XX, ku ktorému nastali právne účinky vkladu.
Nakoľko sa jednalo o bezodplatný (neekvivalentný) prevod majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva dlžníka a jeho manželky, v čase existencie neuspokojenej vymáhateľnej pohľadávky

navrhovateľa, je nepochybné, že v dôsledku darovacej zmluvy došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka, z ktorého mohla byť pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) uspokojená.

Súd súčasne vyhodnotil, že darovacia zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená platne,
čo je predpokladom toho, aby mohla byť veriteľom namietaná jej právna neúčinnosť. Pri odporovaní
darovacím zmluvám súdna prax dáva do pozornosti skúmanie toho, či k uzatvoreniu darovacej zmluvy

nedošlo s úmyslom u oboch zmluvných strán zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa, v dôsledku čoho
by bola darovacia zmluva pre rozpor s § 39 O.z. absolútne neplatná. V danom prípade súd však u
odporkýň s určitosťou vylúčil existenciu úmyslu ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky, ktorý by
viedol z ich strany k podpisu darovacej zmluvy, a to z dôvodu preukázanej nevedomosti odporkýň o dlhu
svojho otca voči veriteľovi v čase podpisu darovacej zmluvy. Pokiaľ sa týka úmyslu dlžníka smerujúcemu
k ukráteniu pohľadávky svojho veriteľa a skutočnosti, či odporkyne vynaložili náležitú starostlivosť k

poznaniu dlžníkovho úmyslu, týmito sa súd bližšie zaoberal v bode 4.

Ad 3.) Zákonom stanovená trojročná prekluzívna lehota (hmotnoprávna), v ktorej sa možno úspešne
domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, začína plynúť pri právach, ktoré vznikajú vkladom do
katastra nehnuteľností, dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra
nehnuteľnosti. Nakoľko v danom prípade k povoleniu vkladu príslušnou správou katastra došlo ku

dňu 12. 02. 2007, prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby začala plynúť dňa 13. 02. 2007.
Odporovaciažalobabolasúdudoručenádňa14.05.2007,t.j.vzákonomstanovenejprekluzívnejlehote.

Ad 4.) Vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva, vyhlásenia neúčinnosti ktorej sa navrhovateľ v konaní
domáha, bola uzatvorená medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami v zmysle ustanovenia § 116 O.z.
(dcérami jeho manželky), úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa ex lege

prezumuje (predpokladá). Táto zákonná domnienka neplatí, ak druhá strana preukáže, že vtedy dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Dôkazné bremeno v tomto prípade
zaťažuje blízku osobu, t. j. odporkyne v 1. a 2. rade.

Argumentácia oboch odporkýň bola zhodne založená na tom, že ešte v deväťdesiatych rokoch sa v ich
rodine začalo hovoriť o tom, že rodičia darujú X. Ž. D. P. X. dcéram. K skoršiemu podpisu darovacej

zmluvy však nedošlo pre častú a dlhodobú neprítomnosť ich otca, pána X. na Slovensku. Ešte niekedy
v období rokov 1996- 1999 sa ich matka s nevlastným otcom odsťahovali na I. S. P. X.. Približne desať
rokov pred podpisom darovacej zmluvy G. X. nežil s odporkyňami v spoločnej domácnosti a tieto sa s
ním stretávali len príležitostne. Odporkyne zhodne prehlásili, že ani v čase, keď bývali spolu s matkou
a otcom na Ž. D., nemali vedomosť o podnikateľských aktivitách svojho otca, a už vôbec nie o nejakých

jeho dlhoch či záväzkoch. Nepriamo ich vylúčila aj pôžička, ktorú v roku 2006 poskytol pán X. odporkyni v
1. rade cca v sume 170.000,- Sk za účelom vlastného podnikania, ktoré v tom čase rozbiehala. Za jediný
dôvod, pre ktorý došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy považovali dlhoročnú ústnu dohodu s otcom, že
im predmetný byt daruje a tiež skutočnosť, že v danom čase si otec našiel v Thajsku novú partnerku a ich
matka v obave, že zostanú bez strechy nad hlavou, naliehala na podpísanie dlho plánovanej darovacej

zmluvy. Uvedené zhodne potvrdila aj v konaní vypočutá matka odporkýň, pani X., ktorá uviedla, že
jej manžel kúpil byt aj svojej dcére z prvého manželstva a už roky pred podpisom darovacej zmluvy
boli dohodnutí, že byt na Ž. D. darujú deťom. Svedkyňa potvrdila, že na prevode bytu nástojila ona z
dôvodov, ktoré uviedli jej dcéry. Manželovi za to sľúbila, že mu nebude robiť problémy s rozvodom, ku
ktorému došlo v máji 2008. Ani v čase, keď žila v spoločnej domácnosti s exmanželom, nemala podľa jej

vyjadrenia vedomosť o podnikateľských aktivitách svojho manžela, ktorý bol živiteľom rodiny. Svedkyňa
potvrdila, že v rozhodnom čase bola telefonicky kontaktovaná niekým z exekútorského úradu, avšak
telefonátu, aj vzhľadom na početné známosti jej muža v takýchto kruhoch, nepripisovala žiaden význam.
Odkaz mu asi odovzdala. Svedok G. X. potvrdil rodinnú dohodu o tom, že byt bude darovaný jeho
nevlastným dcéram, a rovnako vyhlásil, že by tak urobil bez ohľadu na obavy svojej exmanželky, že

sa do bytu nasťahuje so svojou novou partnerkou. Mal tak v pláne aj so zreteľom na riskantnú prácu
a službu v utajení, avšak z dôvodu jeho častého pobytu v zahraničí nedošlo k skoršiemu zrealizovaniuprevodu dohodnutého niekoľko rokov spätne. Uvedené potvrdila aj svedkyňa Y.. H. P., keď uviedla,
že o zkoncipovanie zmluvy o prevode bytu bola pánom X. požiadaná pred ôsmimi až deviatimi rokmi.
Zmluvu pripravila, avšak pán X. odišiel niekde do zahraničia a k jej podpisu preto došlo asi až po troch

rokoch. Svedok G. X. vo výpovedi potvrdil nevedomosť svojich dcér a manželky o jeho podnikateľských
aktivitách, o ktorých im nehovoril, aj keď sa ho na ne pýtali. Odporkyne podľa neho nemohli vedieť ani o
súdnom spore s navrhovateľom, nakoľko v tom čase s ním už dlho nebývali a neboli v kontakte. Rodinou
X. plánované darovanie bytu na Ž. D. ešte niekedy v roku 1995 potvrdil aj svedok O. C..

Výpovede samotných odporkýň, ich matky T. X., G. X., ako aj O. C. zhodne potvrdzujú rodinnú dohodu

ešte z deväťdesiatych rokov 20.- teho storočia o tom, že byt na Ž.N. D. X P. X. bude darovaný
odporkyniam v 1. a 2. rade. Jednoznačne to potvrdila aj svedecká výpoveď Y.. H. P., ktorá súdu uviedla,
že ešte zhruba pred deviatimi rokmi na podnet pána X. pripravila koncept zmluvy o prevode bytu, avšak
k jej odsúhlaseniu a podpisu nedošlo pre neprítomnosť pána X. na Slovensku. Darovacia zmluva bola
podpísaná dňa 06. 02. 2007 a spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva bola katastru nehnuteľnosti
doručená dňa 07. 02. 2007, zatiaľ čo doručenie upovedomenia o začatí exekúcie bolo dlžníkovi v

exekučnom konaní doručené až dňa 09. 02. 2007. Súd nevylučuje, že dlžník sa o predmetnej exekúcii
v zmysle úradného záznamu pracovníka exekútorského úradu T. S. mohol dozvedieť aj pred prevzatím
upovedomenia o začatí exekúcie, od svojej manželky, ktorá mu mala nechať odkaz, aby kontaktoval
exekútorský úrad. Ustálil však, že odporkyne nemali vedomosť o dlhu svojho otca voči navrhovateľovi
a so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu (niekoľkoročná dohoda o prevode bytu na ne, rozpad

manželstva rodičov a nový vzťah ich otca, hotovostná pôžička pána X. pre odporkyňu v 1. rade v sume
170.000,- Sk, jeho dlhodobý pobyt v zahraničí, kde mal pracovať a viesť vlastný život) ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti nemohli poznať jeho úmysel ukrátiť svojho veriteľa.

Vynaloženie náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá, že
osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho

úkonudlžníkatakúčinnosť(aktivitu),abyúmyseldlžníkaskrátiťveriteľa,ktorýbytuvdobeodporovaného
právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela). Nie je pri
tom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky NS ČR zo dňa 23. 05. 2001, sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX).

Odhliadnuc preto od toho, že darovanie nehnuteľnosti bolo v rodine dlhodobo plánované, a vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu, súd nezhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla u odporkýň čo i len
vzbudiť obavu o akomkoľvek dlhu či záväzku otca, ktorú by mali verifikovať, resp. žiadnu skutočnosť,
ktorá by spochybňovala solventnosť ich nevlastného otca. Pristúpenie odporkýň k podpisu darovacej
zmluvy preto nemožno klasifikovať ako konanie bez náležitej starostlivosti.

Čo sa týka tvrdení navrhovateľa o tom, že dlžník sa uplatnením námietok proti exekúcii snažil oddialiť

vydanie exekučného príkazu, tieto súd považuje za špekulatívne a nepodložené, nakoľko dlžník si len
uplatnil svoje zákonné právo a ešte pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie námietok proti exekúcii,
nastali právne účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy
v prospech odporkýň.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odporkyne v konaní úspešne preukázali, že ani pri

vynaložení náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel dlžníka (otca) ukrátiť svojho veriteľa, t. j.
navrhovateľa, súd návrh navrhovateľ na vyslovenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy zamietol, a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní plne úspešným odporkyniam súd preto
priznal náhradu trov súdneho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli priznané
v súlade s § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 3 písm. b), ods. 5, § 16 ods. 3 a § 18ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, v celkovej výške 623,88 € pozostávajúcej z:

a) odmeny za úkony právnej služby spolu v sume 451,89 €:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29. 03. 2011...............................57,00 €

2. účasť na pojednávaní dňa 14. 06. 2011 (odročené- 1/4).....................14,25 €

3. odvolanie voči uzneseniu zo dňa 08. 08. 2011..................................28,50 €

4. účasť na pojednávaní dňa 24. 05. 2012 (09.00- 10.40 hod.)...............58,69 €

5. písomné vyjadrenie zo dňa 19. 07. 2012...........................................58,69 €

6. účasť na pojednávaní dňa 14. 09. 2012 (09.00- 11.25 hod.)...............58,69 €

7. účasť na pojednávaní dňa 18. 10. 2012 (13.00- 15.40 hod.)...............58,69 €

8. účasť na pojednávaní dňa 04. 12. 2012 (13.00- 14.45 hod.)...............58,69 €

9. písomné podanie vo veci samej zo dňa 04. 12. 2012.........................58,69 €

b) režijného paušálu: 3x á 7,41 € + 6x á 7,63 €.........................................................68,01 €

c) 20 % DPH zo sumy 519,90 €..........................................................................103,98 €

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.