Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315202819
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2315202819.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov - matka: B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. XXXX/X, a otec: E. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, o určenie výživného, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k.
24P/40/2015-9 zo dňa 09.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie s použitím ustanovení § 103, § 104 ods. 1, § 81 ods. 1, §
159 ods. 3 O.s.p. odôvodnil tým, že prekážka res iudicata (prekážka veci už rozhodnutej) je nedostatkom

podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť a súd musí v danom prípade konanie obligatórne zastaviť.
Súd zistil, že matka sa návrhom domáha nároku, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, hoci nárok, na
ktorom sa rodičia nedohodli, súd nezamietol, čo je však v súlade s rozhodovacou praxou v konaniach vo
veci starostlivosti o maloleté deti, ale bol jednoznačne predmetom toho konania a aj rodičovskej dohody,
ktorú súd schválil. Z uvedených dôvodov súd postupoval podľa citovaného ustanovenia a toto konanie
podľa § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 146 ods.

1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa odvolateľky
súd nesprávne rozhodol, keď nebral do úvahy žiadosť o zaostalé výživné za obdobie od 11.09.2013 do
10.11.2014. Súd mal určiť výživné 100,- Eur mesačne od 11.09.2013 už v konaní o pôvodnom návrhu

a nie až od 25.11.2014. O spätnom výživnom sa právoplatne nerozhodlo.

Otec maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky uviedol, že na pojednávaní dňa 05.11.2014
sa s matkou maloletého dohodli, že jej bude prispievať na výživné vo výške 100,- Eur namiesto 80,- Eur
s tým, že si nebude nárokovať spätné výživné za obdobie od 11.09.2013 do 10.11.2014.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
aspoňzákladnézákonompredpísanénáležitosti(§205ods.1O.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia

odvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),adospelkzáveru,ženapadnutéuzneseniesúduprvého
stupňa je vecne správne a je potrebné ho potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.02.2015
domáhalaurčeniavýživnéhonamaloletédieťazaobdobieod11.09.2013do10.11.2014sodôvodnením,
že otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 16P/184/2014

je pritom jednoznačné, že vo veci starostlivosti o maloleté dieťa prebiehalo na návrh matky, ktorý bol
doručený súdu dňa 11.09.2013 konanie, kde sa matka domáhala určenia výživného na maloleté dieťa
odo dňa podania návrhu, ktorý neskôr doplnila o celú úpravu práv a povinností. V danej veci sa rodičia
na pojednávaní dňa 05.11.2014 dohodli na zverení, zastupovaní, správe majetku, styku a výživnom na
maloleté dieťa odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorú rodičovskú dohodu súd prvého stupňa schválil
rozsudkom č.k. 16P/184/2014-122 zo dňa 05.11.2014, proti ktorému sa rodičia aj kolízny opatrovník

vzdali práva podať odvolanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2014.

V zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia
len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie
je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že ak súd právoplatne o veci rozhodol, nemôže o nej znova
konať a rozhodovať. Vzniká tu prekážka rozsúdenej veci (exceptio rei iudiacatae). Prekážka rozsúdenej
veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v každom štádiu konania
musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá
istá vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu,

čiskutkovéhodeja.Otýchistýchúčastníkovideajvtedy,akvkonanívystupujúnositeliaprávzrovnakého
právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni
nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom

dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené
súčasne.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo.
K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci,
hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tu istú vec treba v novom konaní považovať ten istý

nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z
totožného skutkového stavu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo
280/2010).

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal danosť podmienok konania a dospel k správnemu
záveru, že v danom prípade je daný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania v zmysle § 159

ods. 3 O.s.p., keď o uplatnenom nároku matky už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní Okresného
súdu Galanta sp. zn. 16P/184/2014, keď predmetom tohto konania bol okrem iného návrh matky
na určenie výživného na mal. I. G. s účinnosťou od 11.09.2013. O tomto návrhu bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16P/184/2014-122 zo dňa 05.11.2014, proti ktorému sa rodičia
aj kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2014.

Preto nemožno totožný návrh na určenie výživného s účinnosťou od 11.09.2013 znova uplatňovať v
samostatnom novom konaní. Nič na tom nemení skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Galanta
č.k. 16P/184/2014-122 zo dňa 05.11.2014 bolo určené výživné od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ
matkastakýmtorozhodnutímsúdunesúhlasila,malamožnosťnevzdávaťsaprávanapodanieodvolania
a využiť možnosť podať odvolanie.S poukazom na § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., keďže prekážka rozsúdenej veci (exceptio rei iudiacatae)
je považovaná za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, bolo nevyhnutné predmetné konanie
o návrhu matky na určenie výživného na mal. Jakuba Pagáča za obdobie od 11.09.2013 do 10.11.2014

zastaviť. Odvolací súd preto preskúmavané uznesenie s použitím § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.