Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/649/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208199
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4415208199.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: K. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O., B. XX,
zastúpená Advokátskou spoločnosťou, s. r. o. JUDr. Tatiana Timoranská so sídlom Nové Zámky,
Podzámska 32, proti odporcovi: I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O., B. XX, prechodne bytom P.,
L. XX, zastúpený Mgr. Jakubom Malým, advokátom so sídlom v Bratislave, Cukrová 14, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.

apríla 2015 č. k. 10C/252/2015-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa nariadenia predbežného
opatrenia p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť nevstupovať do trojizbového bytu číslo X nachádzajúceho sa na druhom poschodí bytového

domu so súpisným číslom XXXX na adrese B. XX, V. O., a to až do právoplatného skončenia konania o
zrušenie práva nájmu manželov k družstevnému bytu, vedeného na Okresnom súde Nové Zámky pod
sp. zn. 10C/263/2015. Ďalším výrokom zaviazal navrhovateľku zaplatiť na účet Okresného súdu Nové
Zámky súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33 eur, do troch dní po
právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. g/, § 76
ods. 4 OSP, ako i zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel, keď sa zároveň
stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Okrem toho uviedol, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, pričom navrhovateľka
ňou uvádzanými skutočnosťami a listinnými dôkazmi osvedčila danosť jej práva, je vecne legitimovaná
v konaní a preukázala, že jej právny nárok nie je zrejme neopodstatnený. Taktiež navrhovateľka
preukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, pre násilné správanie sa odporcu

vočinavrhovateľkevtakomrozsahu,žemomentálneďalšieprípadnévstupyodporcudospoločnéhobytu
by sa stalo neznesiteľné pre navrhovateľku, voči ktorej je zrejme reálna hrozba ďalšieho takéhoto násilia
od odporcu. I keď týmto rozhodnutím dochádza dočasne k zásahu do výkonu užívacieho práva
odporcu k predmetnému bytu, k dočasnému obmedzeniu odporcu užívať byt, súd mal za to, že záujem
na ochrane života a zdravia navrhovateľky i vzhľadom k tomu, že sa podieľa na výchove maloletých
detí, prevažuje nad tento zásah do výkonu užívacieho práva odporcu. Predpokladom na nariadenie

predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, keď osvedčenie musí
vyplývať z obsahu trestného oznámenia, prípadne z iných listín, prípadne svedeckých výpovedí. V tejto
súvislosti súd považoval za potrebné opätovne poukázať aj na uznesenie OR PZ Nové Zámky, ČVS:
ORP-909/OVK-NZ-2013 zo dňa 18. 12. 2014, ktorým je odporca stíhaný ako obvinený zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby a ktoré uznesenie je z hľadiska nariadeného predbežného
opatrenia potrebné považovať za podstatný dôkazný prostriedok. Doba trvania predbežného opatrenia

bola určená do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zrušenie spoločného nájmu manželov
k družstevnému bytu (konanie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/263/2015), na čom nič nemenífakt, že konanie vo veci samej bolo začaté dňa 22. 04. 2015, teda až po tom, čo bolo dňa 20. 04.
2015 začaté konanie o nariadenie predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie ako zabezpečovací
inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší procesný postup, preto v ustanovení § 145

OSP sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až
v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s predbežným
opatrením súd rozhodne až v konaní vo veci samej. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia uviedla, že rozhodnutím zo dňa 13. 04. 2015 jej bol Centrom právnej
pomoci predbežne priznaný nárok vo veci podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo

veci vylúčenia užívacieho práva odporcu k bytu. S týmto tvrdením súd nesúhlasil, keď z
pripojeného rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra spisovej
značky 5658/2015-KaNR zo dňa 13. 04. 2015 vyplýva, že bol navrhovateľke predbežne priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci a bola jej určená advokátka JUDr. Tatiana Timoranská, Advokátska
spoločnosť, s. r. o., Podzámska 32, Nové Zámky na zastupovanie žiadateľky v právnej veci obmedzenia,
resp. vylúčenia užívacieho práva k bytu I. X., nar. XX. XX. XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že

nárok na poskytnutie právnej pomoci nebol predbežne priznaný do konania o nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písmeno g) OSP do právoplatného skončenia konania o zrušenie práv nájmu
manželov k družstevnému bytu. To má za následok, že navrhovateľka v konaní nie je oslobodená od
súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov. Navrhovateľke preto bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie

predbežného opatrenia vo výške 33 eur podľa § 2 ods. 1 písmeno a) k § 5 ods. 1 písmeno a) k
položke 1 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona.

Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa nariadenia predbežného opatrenia, podal v
zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia, nakoľko nariadenie predbežného

opatrenia je nedôvodné, v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a ohrozuje zdravé vzťahy medzi
maloletým a ním. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je založené na dostatočne zistenom
skutkovom stave, nakoľko neexistujú preukázateľné dôkazy, ktoré by potvrdzovali v uznesení popísané
konanie. Súd prvého stupňa vychádzal len z tvrdení navrhovateľky, len na základe ktorých nemohol
objektívne rozhodnúť o nariadení predbežného opatrenia. Tvrdenia navrhovateľky, že mal dlhodobo

brániť navrhovateľke - matke maloletého I. X., nar. XX. XX. XXXX, stretávať sa s maloletým, nie sú
založené na pravde. Maloletý bol zverený do starostlivosti navrhovateľky a on túto skutočnosť plne
rešpektoval a s maloletým sa stretával tak, ako mu to určil súd v konaní vedenom na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 16P/178/2012. Taktiež tvrdenia navrhovateľky, že maloletého, ako aj celú
rodinu, vrátane ďalších maloletých detí, ktoré má navrhovateľka z iného vzťahu než z manželstva

s ním, psychicky vydiera a týra celú rodinu, sú absurdné. Tieto tvrdenia navrhovateľky sú zámerne
vykonštruované s úmyslom ho poškodiť a zabrániť mu stretávať sa s maloletým a zabrániť mu vo
výkone jeho rodičovských práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení § 28 a nasl. Zákona o rodine.
Predbežným opatrením by súd obmedzil právo rodiča na styk s dieťaťom, pričom ide o právo, ktoré
nepatrí len do obsahu rodičovských práv a povinností, ale jeho realizáciou sa uspokojujú základné

ľudské potreby rodiča. Na to, aby mohol vychovávať maloletého, má právo ho mať u seba, vo svojej
osobnej starostlivosti, čo sa mu predbežným opatrením znemožní, nakoľko si maloletého nebude môcť
vyzdvihnúť. Taktiež by predbežným opatrením došlo k porušeniu práva rodiča a dieťaťa - maloletého,
garantovaného Ústavou SR v čl. 41 ods. 4. Ďalej poukázal na čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa a uviedol, že maloletý má k nemu dobrý vzťah, má ho rád, chce sa zdržiavať v jeho blízkosti

a tráviť s ním čas, pričom nariadenie predbežného opatrenia by malo za následok obmedzenie jeho
styku s maloletým, čím by, vzhľadom na nízky vek maloletého, došlo k trvalému a nenavrátiteľnému
psychickému odlúčeniu maloletého od svojho otca. Ďalej uviedol, že napadnutým uznesením súd
prezumuje jeho vinu, nakoľko zakladá odôvodnenie uznesenia primárne na podklade trestného konania,
v ktorom je v postavení obvineného, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/98 zo dňa

17. 11. 1998. Má za to, že navrhovateľka v návrhu nepreukázala dostatočne dôveryhodne potrebu, aby
pomery účastníkov konania boli dočasne upravené a taktiež neodôvodnila existenciu nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že nariadené predbežné opatrenie je

správne,vplnomrozsahuzákonnéadôvodné,pričombolisplnenévšetkypodmienkynajehonariadenie.
Tvrdenia odporcu vo vzťahu ku všetkým prebiehajúcim konaniam a sporom a vzhľadom na skutočnosť,
že matka maloletého I. X. nemala možnosť sa so synom stretávať v súlade s rozhodnutím súdu viac ako
tri roky vyznievajú ako jej výsmech. Hoci predmetom predbežného opatrenia je zákaz vstupu odporcudo bytu, v celom odvolaní sa odporca koncentruje na dieťa, poukazujúc na obavu, že by bol obmedzený
jehoprístupknemu.Celéodvolanievyznieva,akobysatýkaloinýchúčastníkov,keďodporcauvádza,že
sa s dieťaťom stretáva v súlade s rozsudkom súdu a tento rozsudok plne rešpektoval, pričom mal. I. bol

zverený do jej starostlivosti navrhovateľky, napriek tomu jej ho otec odmieta doposiaľ vydať, s dieťaťom
sa nekontaktuje a vo veci prebieha výkon rozhodnutia. Otázne je, ako potom odporca rešpektuje
rozsudok a ako sa on s dieťaťom stretáva v súlade s rozsudkom, keď je dieťa stále u neho. Na druhej
strane, pokiaľ dieťa konečne vydá alebo mu bude odňaté, z ničoho nevyplýva, že by mu bránila stretávať
sa s dieťaťom v súlade s rozhodnutím tak, ako to robí otec dieťaťa a nie je namieste poukazovať na to,

že by dieťa malo byť oddelené od vlastných rodičov v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia.
Predbežným opatrením nie je v podstate reálne žiadnym spôsobom zasiahnuté do práv odporcu, ktorý
od roku 2012 žije v byte svojej matky v Bratislave a žiadnym spôsobom nebude teda poškodený na
jeho právach. Samotná skutočnosť, že prebiehajúce trestné konanie, z ktorého uvádzané skutočnosti
vyplývajú, nie je skončené, neznamená, že súd prvého stupňa nemal za to, že je osvedčená naliehavá
potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdiť.
Uznesením zo dňa 05. 06. 2015 č. k. 10C/252/2015-113 súd prvého stupňa zrušil výrok uznesenia
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/252/2015-74 zo dňa 22. 04. 2015, ktorým bola navrhovateľke
uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh na nariadenie
predbežného opatrenia vo výške 33 eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti týkajúcej sa nariadeného predbežného opatrenia, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti nariadenia predbežného opatrenia je

potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide
o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval

dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu, ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Predbežné opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na
skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité
dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie nebude už mať

pre hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný
zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť
podmienky na poskytnutie reálnej účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z
hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej.

Rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní treba
považovať za integrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy
Slovenskej republiky. Zo zásady rovnosti účastníkov konania však nemožno vyvodzovať nijaký
abstraktný postulát, že účastníci konania - bez zreteľa na ich postavenie a konkrétnu procesnú situáciu -
musia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade

niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii
len jedna strana, tomu zodpovedá aj príslušná zákonná úprava. Tak tomu je aj v prípade návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, lebo cieľom tohto návrhu je dosiahnuť požadovanú dočasnú súdnu
ochranu a v danom kontexte má právna úprava zaručiť účinnosť poskytnutej súdnej ochrany.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej.
Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkovýchzistení.Vdôsledkutohosatunezisťujú všetkytieskutočnosti,ktorémámaťsúdzistenépredvydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. OSP).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V dôsledku aplikácie ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/
OSP sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred

opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa
nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Teda účelom predbežného opatrenia nariadeného
vzmysleustanovenia§76ods.1písm.g/OSPjeposkytnúťoprávnenémuúčastníkovidočasnúochranu,
prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je
náležite zistený. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP postačuje,
ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v
prípadoch podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o
konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 04. 2015,
domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do 3-
izbového bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, na
adrese B. 36 V. O., a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie práva nájmu manželov k
družstevnému bytu. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené

v konaní Okresného súdu Nové Zámky 16P/178/2012 a od roku 2012 prebiehajú medzi účastníkmi
konania spory týkajúce sa maloletého I. X., nar. XX. XX. XXXX, ktorý je od júna 2012 u otca (odporcu),
ktorý cielene bráni dlhodobo matke (navrhovateľke) s dieťaťom sa kontaktovať, pričom otec maloletého
dieťaťa psychicky vydiera a týra celú rodinu, vrátane ďalších maloletých detí, ktoré má navrhovateľka z
iného vzťahu, než z manželstva s odporcom. Napriek tomu, že odporca sa v júni 2012 odsťahoval zo

spoločnej domácnosti do P., sporadicky sa vracia do spoločného bytu na adrese V. O., B. XX, za účelom
vyvolania psychického teroru, bezdôvodne sa necháva sprevádzať políciou, ktorú si pred dvere matky
zavolá a takto sa domáha vstupu do bytu. K takýmto incidentom došlo v septembri 2013, ako
aj 08. 10. 2013. Následne navrhovateľka podala trestné oznámenie pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby, v ktorom konaní pokračuje vyšetrovanie. Napriek tomu, že v konaní o rozvod manželstva bol

maloletý I. X. zverený do osobnej starostlivosti matky, dieťa u matky nie je, pretože otec svoju povinnosť
z vykonateľného rozsudku nesplnil. Z toho dôvodu matka podala návrh na výkon rozhodnutia, ktoré
konanie je vedené na Okresnom súde Nové Zámky 11Em/1/2015. Odporca pokračuje v psychickom
terore, čo sa prejavilo dňa 02. 04. 2015, v ktorý deň odporca údajne len "na oko" priviedol maloletého
I. X. k matke s tým, že jej ho mieni odovzdať, no v skutočnosti sa domáhal vstupu do bytu. Maloletého

syna nechal zavretého so svojou matkou v aute a neurobil nič preto, aby maloletý mal záujem z auta
vystúpiť a to ani na podnet kolízneho opatrovníka a ani na podnet príslušníkov polície. Maloletý syn
kopal, na matku kričal, odmietal s ňou ísť, s odôvodnením, že ho bude byť káblom a varechou po hlave,
remeňom, pričom na otázku kolíznej opatrovníčky maloletý I. X. oznámil, že si na také niečo nepamätá,
ale otec mu to zvykne čítať. V dôsledku stresu hrozil dieťaťu kolaps, odporca odmietol ísť s dieťaťom na

pohotovosť, nasadol do auta a odišiel. Odporca sa voči navrhovateľke dopúšťa násilia, ktoré je zrejmé
aj z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nové Zámky ČVS: ORP-909/OVK-NZ-2013. Okrem toho v súvislosti s
udalosťamizodňa02.04.2015 navrhovateľkapodalaďalšietrestnéoznámenienaOkresnúprokuratúru
Nové Zámky.
Z obsahu spisu v prejddnávanje veci ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa

19. 11. 2014 č. k. 16P/178/2012-559 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 05. 03. 2015 č. k. 8CoP/7/2015-755 bolo manželstvo I. X. a K. X., uzavreté dňa 04. 12. 2007 v
Bratislave, rozvedené, maloletý I. X., nar. XX. XX. XXXX bol na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého I. X. vo výške 50 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obaja rodičia majú právo maloleté dieťa

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd upravil styk otca s maloletým I. tak, že otec má právo sa s
maloletým dieťaťom stýkať každý párny víkend v čase od 10:00 hod. v sobotu, do nedele 17:00 hod.,
pričom si dieťa od matky prevezme na adrese trvalého pobytu matky a dieťa matke vráti na adresu
trvalého pobytu. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Nové Zámky zo dňa 18. 12. 2014,
ČVS: ORP-909/OVK-NZ-2013 je odporca podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaný ako obvinený

zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) ods. 2 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, lebo na podklade
zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenej dobe v období od marca
2008 do augusta 2012 v Nových Zámkoch, na adrese B. XX fyzicky a psychicky týral
K. X., nar. XX. XX.XXXX a jej deti J. T., nar. XX. XX.XXXX, I. T., nar. XX. XX. XXXX a to tak, že

K. X. počas celej tejto doby fyzicky napádal rôznymi atakmi fyzického charakteru, požadoval od nej
prejavy jej podradenosti a to tak, že ho musela prosiť na kolenách, vulgárne jej nadával a vyhrážal
sa jej, že ju dostane na psychiatriu a zoberie jej deti, ďalej mal. J. T. často bil varechou a remeňom,
udeľoval mu rôzne tresty vo forme dlhodobého zákazu pozerania televízora, zákazu hrania sa na PC,
zákazu návštevy rodinných príbuzných zo strany matky, ponižoval ho nadávkami a urážkami, maloletú
I. T. fyzicky bil, ponižoval ju, udeľoval jej rôzne zákazy vo forme pozerania TV a zákazu hrania sa

na PC, nadával jej a namáčal jej prsty rúk do štipľavej papriky, nútil ju rýchlo jesť jedlo, pričom po
jeho vyvrátení od nej požadoval, aby ho zjedla opakovane, čím týral blízke osoby a spôsoboval im
dlhodobé psychické alebo fyzické utrpenie bitím, ponižovaním pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré
ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie.

Dňa 22. 04. 2015 bolo na Okresnom súde Nové Zámky začaté konanie na základe návrhu navrhovateľky
K. X. proti odporcovi I. X. o zrušenie práva spoločného nájmu manželov v k družstevnému bytu, ktorá
vec je vedená na Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 10C/263/2015.

Vychádzajúc zo skutočností uvedených navrhovateľkou v návrhu, ako i z obsahu spisu a listín, ktoré
navrhovateľka do spisu doložila, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne, a preto ho potvrdil. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, pričom
odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa, má za to, že navrhovateľka preukázala potrebu dočasne
upraviť pomerov účastníkov konania. Odvolací súd pritom zvýrazňuje, že predbežné opatrenie je možné

vydať v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníkov
ohrozené. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, je toho názoru, že tieto základné atribúty
dôvodnostipredbežnejúpravyvoformepredbežnéhoopatrenianavrhovateľkaosvedčila.Navrhovateľka

dostatočne osvedčila, že odporca je vo vzťahu k nej, ako i vo vzťahu k jej maloletým deťom,
nepochádzajúcim z manželstva s odporcom, dôvodne podozrivý z násilia, keď z obsahu spisu je
nepochybné, že odporca je stíhaný ako obvinený zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
ktorého sa mal dopustiť vo vzťahu k navrhovateľke, ako i maloletému J. T. a I. T., ktoré trestné stíhanie
naďalej pokračuje. S ohľadom na uvedené, je potom potrebné konštatovať, že právo na ochranu

života a zdravia navrhovateľky a jej maloletých detí má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako právo
odporcu vstupovať do nehnuteľnosti. K uvedenému odvolací súd ďalej udáva, že i keď je z obsahu
spisu zrejmá skutočnosť, že odporca od roku 2012 býva v byte svojej matky v P., i napriek uvedenému
medzi účastníkmi konania dochádza ku konfliktom, naposledy dňa 02. 04. 2015, dôsledkom čoho bolo
opätovné podanie trestného oznámenia navrhovateľkou. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní poukázal

na nález ÚS SR PL. ÚS 12/98, k uvedenému odvolací súd udáva, že tento nález Ústavného súdu SR sa
týka dočasného pozbavenia funkcie sudcu Ústavného súdu SR, napriek tejto skutočnosti avšak súčasne
z tohto nálezu vyplýva, že z prezumpcie neviny nevyplýva zákaz, aby s tým, voči komu sa trestné
konanie začalo, nebolo možné zaobchádzať ako s obvineným, pričom obvinený je povinný strpieť určité
obmedzenia a opatrenia, ktoré však nenarúšajú prezumpciu neviny, keďže ich účelom nie je ani zistenie

a ani vyhlásenie viny, t. j. nahradenie právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu. Tak, ako už odvolací
súd konštatoval vyššie, skutočnosť, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke (ako i k jej maloletým
deťom) dôvodne podozrivý z násilia, navrhovateľka bezpečne osvedčila, ako i súčasne osvedčila, že je
daný dôvod na operatívny zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia, keď je zrejmé, že i
napriek skutočnosti, že účastníci konania už nie sú manželia, odporca nežije na adrese trvalého pobytu,

ako i napriek tomu, že aktuálne je voči nemu vedené trestné konanie, sú vzťahy medzi účastníkmi i
naďalej veľmi konfliktné, osvedčujúce obavu bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke. Takýto záver
je v danej veci možné bezpečne ustáliť bez toho, že by tým bolo porušené právo odporcu vyplývajúce
z prezumpcie neviny v zmysle čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, keď tak, ako už odvolací súd vyššie citoval ználezu ÚS SR PL. ÚS 12/98, i keď nariadenie predbežného opatrenia prináša odporcovi obmedzenie
vo forme nemožnosti vstupu do nehnuteľnosti, takýmto rozhodnutím súdu sa nevyslovuje vina, resp.
nevina odporcu, ale len sleduje účel ochrany oprávneného subjektu v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1

písm. g/ OSP. Odvolací súd pritom opätovne zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia je pritom postačujúce, aby navrhovateľ predbežného opatrenia
osvedčil skutočnosti odôvodňujúce vyvodenie záveru o pravdepodobnosti jeho nároku, a to v danom
prípade bez toho, že by súd ustálil akýkoľvek záver ohľadne posudzovania viny, resp. neviny odporcu
ako obvineného. Podstatným v tomto konaní z hľadiska účelu sledovaného predbežného opatrenia bolo

to, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia, čo bolo i bezpečne osvedčené. S ohľadom na ďalšie
dôvody podaného odvolania odporcu, odvolací súd udáva, že tieto, vzhľadom na skutkový stav danej
veci, sú predovšetkým bez akéhokoľvek právneho i skutkového základu, keď je nepochybné, že maloletý
I. X. sa od roku 2012 dlhodobo nachádza u odporcu, a to napriek tomu, že je právoplatne zverený do
osobnej starostlivosti matke. Potom tvrdenia odporcu v podanom odvolaní, že nariadením predbežného
opatrenia mu bude znemožnený styk s maloletým, a tak budú jeho rodičovské práva obmedzené, v

žiadnom prípade nezodpovedajú reálnemu stavu danej právnej veci a z hľadiska posúdenia dôvodnosti
odvolania sú v celom rozsahu zjavne neopodstatnené. I v prípade, že by sa maloletý I. nachádzal v
matkinej starostlivosti (čo aktuálne tomu tak nie je), ani nariadenie predbežného opatrenia nie je tou
skutočnosťou, ktorá by mala zamedziť kontakt otca so synom, nakoľko v zmysle jeho výroku sa otcovi
zakazuje vstup do bytu, pričom uvedené nemá žiadny vplyv na prípadnú realizáciu styku otca so

synom, keď v zmysle rozhodnutia súdu si otec dieťa prevezme na adrese trvalého pobytu matky a to
bez toho, že by do predmetného bytu musel vstupovať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd je toho záveru, že za danej situácie možno
potomkonštatovať,ženavrhovateľkaosvedčilaodôvodnenosťnebezpečenstvabezprostrednehroziacej

ujmy a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a dospel k záveru, že za danej situácie nie je
možnéčakaťdoskončeniakonaniavovecisamej,ajepretonamiesteposkytnúťreálnuaúčinnúochranu
účastníkovi konania, a to až do právoplatného skončenia konania, aktuálne vedeného na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp. zn. 10C/263/2015 o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu
(konanie začaté dňa 22. 04. 2015, po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia).

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sa stotožnil s dôvodmi na
dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa nariadenia predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.