Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/675/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812205462
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812205462.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: U. F., nar. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX XX M., toto času na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou
Martou Šoltísovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane odporcu: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom

J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so
sídlom AK Nemčianska 25, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 331,94,- € s príslušenstvom,
o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu

proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 7C/116/2013 - 74 zo dňa 27. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu

náhradu trov konania nepriznal mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu trovy právneho zastúpenia v sume 52,46 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, vedený vo S. banke, a.s.,
pobočka zahraničnej banky pod č.XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v

odvolacom konaní nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
O. s. p. ) tak, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a že vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol,
že navrhovateľ sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 331, 94,- € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,97,- € od 28. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania. Nárok uplatňovaný v žalobe odôvodnil navrhovateľ tak, že odporca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej boli elektronické komunikačné služby.
Odporca sa zaviazal dohodnuté služby riadne odoberať a platiť za ne riadne a včas poplatky podľa
aktuálneho Cenníka v zmysle zvoleného programu služieb. Odporca si svoje povinnosti vyplývajúce zo
Zmluvy o pripojení neplnil, v dôsledku čoho mu právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval zmluvnú

pokutu vo výške 331,94 €.Oznámením zo dňa 09. 04. 2013 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v zmysle
ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene.
V písomnom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 331,94,- € s

príslušenstvom považuje za nedôvodný, pretože zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute rovnakého
významu bolo rozhodnutiami viacerých súdov vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol,

že dojednanie o zmluvnej pokute považuje za absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho rozporu so zákonom - s ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a zaujal tiež stanovisko k požiadavke navrhovateľa priznať nárok titulom náhrady škody,

pričom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhradu trov konania si odporca napriek

poučeniu súdu o jeho procesných právach a povinnostiach neuplatnil, preto okresný súd o nich v zmysle
ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. nerozhodoval. Navrhovateľ si náhradu trov konania uplatnil, ale keďže
nebol v konaní úspešný, okresný súd o jeho návrhu na priznanie náhrady trov konania rozhodol tak, že
navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že neupiera vedľajšiemu účastníkovi právo

každého účastníka dať sa pred súdom zastupovať právnym zástupcom, ale pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa musí súd zaoberať účelnosťou vynaloženia trov konania a v uvedenej súvislosti dospel
súd k záveru, že trovy právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu, sú
neúčelne vynaložené, pričom sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že vedľajší účastník na strane
odporcu ako právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľov vzhľadom na predmet svojej

činnosti a účel existencie musí byť sám schopný podať kvalifikované právne stanovisko vo veci týkajúce
sa ochrany konkrétneho spotrebiteľa, ktorého v konaní podporuje, tak že nepotrebuje k tomu právnu
pomoc advokáta. V opačnom prípade je podľa okresného súdu otázne, či je vedľajší účastník vôbec
schopný naplniť v súdnom konaní účel, pre ktorý bol založený, a pre ktorý do konania vstúpil - t. j.
ochranu spotrebiteľa.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka, vedľajší
účastník odvolal a v odvolaní uviedol, že HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom vo
Zvolene je občianskym združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov podľa § 3 ods. 4
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa v
predmetnej veci, ktorá

je spotrebiteľským sporom, združenie uskutočnilo vstupom do konania na základe vlastného podnetu
podľa § 93 ods. 2, 3 O. s. p. v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a následným vyjadrením k návrhu navrhovateľa vo veci samej,

na základe ktorého vyjadrenia bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Vedľajší účastník v odvolaní ďalej
poukázal na ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p., ktoré upravuje, že vedľajší účastník má v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, pričom z jeho obsahu možno podľa vedľajšieho
účastníka vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo
na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ale ja právo
na náhradu trov konania. Vedľajší účastník v odvolaní ďalej uviedol, že právo na právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj

rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci

C -279/2009 DEB Deutche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike
Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany ako

je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,
aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že aj právnické

osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Vedľajší účastník na straneodporcu v odvolaní ďalej uviedol, že v článku 46 ods. 1 Ústavy SR sa zaručuje právo na súdnu a inú
právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá v Občianskom súdnom
poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom. Pritom treba dbať

podľa vedľajšieho účastníka nato, aby nikto len z dôvodu, že si uplatní svoje základné právo na súdnu
ochranu neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v
konaní úspešný a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS/56/2005). V uvedenej súvislosti vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní uviedol, že netreba
opomenúť ani stabilnú judikatúru Ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že trovy právneho zastúpenia treba v

zásade v každom prípade považovať za účelné. Vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril v odvolaní
nesúhlas s názorom okresného súdu,

že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach , pretože
občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľov môže byť tvorené napr. výlučne
len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní môže tak nutne realizovať len

prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, t. j. napr. prostredníctvom advokátov. Rovnako môže
byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblasti ochrany práv spotrebiteľov pôsobiacich napr. v
oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala,
že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc aj v súdnom konaní
bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Vedľajší účastník v odvolaní zdôraznil, že nemá vo svojich

radoch osoby s právnickým vzdelaním, a teda ani potrebné znalosti o priebehu civilného procesu
a hmotnoprávnej kvalifikácii navrhovateľom uplatnených nárokov, preto z dôvodu zabezpečenia čo
najvyššej miery ochrany práv spotrebiteľov využíva služby splnomocneného advokáta ako osoby, ktorá
je v prvom rade povolaná chrániť práva subjektov v súdnom konaní. Pokiaľ takto vedľajší účastník
postupuje, má rovnako ako hlavný účastník konania právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré

mu v súvislosti s právnym zastúpením vznikli. V uvedenej súvislosti poukázal vedľajší účastník na
strane odporcu v odvolaní na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/30/2012, ktorými chcel podporiť svoj názor na náhradu trov
vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu
o trovách vedľajšieho účastníka zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby odvolaním napadnutý

výrok o trovách vedľajšieho účastníka zmenil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania vo výške 78,70 € na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka a trovy odvolacie konania v sume 21,32 €.

K obsahu odvolania vedľajšieho účastníka sa navrhovateľ písomne vyjadril

a vo vyjadrení uviedol, že v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O .s . p., nie je potrebné, aby vedľajší

účastník mal záujem na výsledku konania, ale zákon ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti
tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu
vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O. s. p.) je
podľa navrhovateľa súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník v konaní
vystupovať, pričom potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Účel

procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený
len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Súd musí vždy účastníka konania právne
relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu
vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník
podporovať s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Pokiaľ ide o samotné trovy právneho

zastúpeniauplatnenévedľajšímúčastníkom,navrhovateľvovyjadreníkodvolaniuvedľajšiehoúčastníka
uviedol, že podľa jeho názoru trovy vedľajšieho účastníka sú neúčelne uplatnené. Zdôraznil, že jedným
z predpokladov potrebným na vznik nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 O. s.
p., je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom sa pojem účelnosť
stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú podľa navrhovateľa tie trovy konania, ktoré sa musia

vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Podľa
navrhovateľa trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktorých náhradu si vedľajší
účastník uplatnil, neboli v danom prípade nevyhnutne potrebné na účelné bránenie alebo uplatňovanie
práva. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti nepriznaných trov právneho
zastúpenia je podľa navrhovateľa zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a snahu ho

chrániť pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právnehozastúpenia priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho
základným poslaním. Z uvedeného vznikajú podľa navrhovateľa pochybnosti o účelnosti a dôvodoch
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom,

hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému
spotrebiteľovi, aj keď mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi
ostatnými združeniami. Vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa názoru navrhovateľa
nebolopotrebnéprerozhodnutiesúduvdanejvecianeboložiadnoupridanouhodnotouprespotrebiteľa,
nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, čo v praxi súdy aj robia. Jednotlivé

úkony vedľajšieho účastníka neboli potrebné podľa názoru navrhovateľa na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..

Krajský súd, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka podľa
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 220 O.
s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby
súd zaviazal odporcu v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 331,94 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 331,94 € za obdobie od 28. 10.
2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania zodpovedajúce súdnemu poplatku vo výške 19,50 € a
trovám právneho zastúpenia vo výške 82,06 €.

Na žalovanú sumu vydal okresný súd dňa 05. 12. 2012 platobný rozkaz

č. k. 3Ro/342/2012 - 34, ktorý uznesením č. k. 3Ro/342/2012 podľa ust. § 173 ods. 2 O. s. p.
zrušil, pretože ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.V podaní zo dňa 20. 03. 2013
HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom vo Zvolene oznámilo súdu, že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa, kde uvedené združenie zároveň

žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania vrátane všetkých jeho príloh, všetky podania
účastníkov a všetky rozhodnutia okresného súdu vydané v danej veci. Uznesením č. k. 7C/116/2013
- 59 zo dňa 29. 11. 2013 ustanovil okresný súd odporcovi opatrovníčku v osobe Marty Šoltísovej,
súdnej tajomníčky Okresného súdu Revúca a to podľa ustanovenia § 29 O. s. p.. V podaní zo
dňa 19. 12. 2013 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k návrhu na začatie konania a vo

vyjadrení okrem iných skutočností poukázal na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom uviedol, že samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu konania je neprimeraná,
pretože odporca si svoje povinnosti zo Zmluvy o pripojení riadne po určitú dobu plnil a za tento
čas logicky dodávateľovi za telekomunikačné služby určitú sumu uhradil. Uvedená suma mala byť
podľa názoru vedľajšieho účastníka od uplatňovanej zmluvnej pokuty odpočítaná, čo sa preukázateľne

nestalo, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu v paušálnej výške. Po vypojení SIM karty
odporcu už dodávateľ odporcovi po zvyšnú časť doby viazanosti telekomunikačné služby neposkytoval
a teda po samotnom vypojení SIM karty odporcu mu v súvislosti s porušením zmluvných povinností
odporcom nevznikli ďalšie náklady, ktoré by mohli byť uplatňovanou zmluvnou pokutou refundované.
Podľa názoru vedľajšieho účastníka právnym predchodcom navrhovateľa dojednaná a navrhovateľom

uplatnenázmluvnápokutapredstavujeneprimeranevysokúsankciuzanesplneniepovinností,kuktorým
sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Na základe uvedených skutočností vedľajší účastník navrhol
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznať
plnú náhradu trov konania vo výške 78,70 €.

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, tak ako bolo vyššie uvedené, v

celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal,
pretože trovy vedľajšieho účastníka považoval za neúčelne vynaložené trovy konania.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
o trovách vedľajšieho účastníka nie je správny.Vedľajší účastník v odvolaní namietal, že okresný súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia
napriek tomu, že jeho vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo v príčinnej súvislosti s výsledkom konania.
K uvedenej odvolacej námietke vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia

vedľajšieho účastníka je opodstatnená, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobnému návrhu
viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu žaloby, čo znamená, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno
vyhodnotiť ako neúčelne vynaložené trovy konania. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd
na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS/2257/2008 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR
uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu

neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné
postavenie a tak im de fakto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich
diskriminovať. Z uvedeného je zrejmé, že dôvodom na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia,
ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s týmto konaním, nemôže byť neúčelnosť vynaložených
trov vedľajšieho účastníka. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o tzv.
drobný spor a preto je dôvodné na rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka aplikovať ustanovenie

§ 150 ods. 2 O. s. p., nakoľko predmet konania neprekročil sumu 1.000 € (§ 200ea O. s. p.).

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu patrí náhrada
trov právneho zastúpenia ale vzhľadom na fakt, že predmet konania neprekročil sumu 1.000 €, sú dané
v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. podmienky na krátenie trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, že celkovo
vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 78,70 € krátil o jednu tretinu, to
znamená, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal v konečnom dôsledku náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 52,46 € a to v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p., v
nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.