Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201288
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6914201288.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s.,
IČO: 35697270, so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, zastúpeného právnym zástupcom Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, v mene ktorého
pred súdom koná Mgr. Zuzana Bollová, advokát a konateľ, proti odporkyni N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v V., č. XXX, ktorej pobyt nie je známy, zastúpenej Elenou Kubišovou, pracovníčkou Okresného

súdu Rimavská Sobota, ako opatrovníkom, za účasti Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA,
IČO: 42326923, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, ako vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum
č. 2, o zaplatenie 329,64 € s príslušenstvom, v konaní o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 6C/73/2014-62 zo dňa 05.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

konania spolu v sume 58,75 € (prvý výrok) m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 20,11 € na účet jeho právneho zástupcu Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne (tretí
výrok) p o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporkyne n e m á na náhradu trov
odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 198,64
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 198,64 € od 26.10.2012 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok sumu 19,50 € a z trov
právneho zastúpenia sumu 39,25 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); v

prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 131,- € s príslušenstvom návrh navrhovateľa zamietol (druhý
výrok); vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi
nepriznal (tretí výrok). V odôvodnení uviedol, že odporkyňa nezaplatila nedoplatky na poskytnutých
elektronických komunikačných službách spolu v sume 198,64 €, preto návrhu navrhovateľa v tejto
časti s príslušenstvom vyhovel; nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 131,- € s príslušenstvom
nepovažoval za dôvodný z dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute a preto návrh navrhovateľa

v tejto časti zamietol. Odporkyni podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“)
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to zaplatený súdny poplatok v sume 19,50
€ a jednu polovicu z uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 39,25 € za dva úkony právnych
služieb po 24,90 € (prevzatie a príprava zastúpenia; podanie návrhu) a dva režijné paušály po 7,81 €plus daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, t.j. spolu v sume 78,50 €, z čoho polovica predstavuje 39,25
€. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal s
odôvodnením, že vedľajší účastník nekontaktoval odporkyňu pred svojim vstupom do konania, podľa

názoru súdu len účelovo vstúpil do konania, aby si mohol uplatniť trovy konania spočívajúce v trovách
jeho právneho zástupcu ako aj z dôvodu, že okresný súd pri tomto type návrhov dlhodobo zamieta
uplatnené zmluvné pokuty, preto sa nejedná o účelne uplatnené trovy konania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne podal proti výroku rozsudku o trovách konania navrhovateľa (prvý
výrok) ako aj proti výroku rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka včas odvolanie (č.l. 68-71

spisu); vyjadril názor, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietol nesprávne určený pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Navrhovateľ bol
priznaním sumy 198,64 € s príslušenstvom z uplatnených 329,64 € s príslušenstvom v konaní úspešný
v pomere 60 % k celku, zatiaľ čo odporkyňa bola zamietnutím návrhu v sume 131,- € s príslušenstvom
v konaní úspešná v pomere 40 % k celku, čo predstavuje 20 % úspech navrhovateľa v spore. Uvedené
potom odôvodňuje postup podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na opakované podávanie

návrhov zo strany navrhovateľa však okresný súd nemal náhradu trov konania priznať navrhovateľovi
vôbec. Vo vzťahu k výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne uviedol, že do konania vstúpil len v časti uplatnenej zmluvnej pokuty a v dôsledku jej
zamietnutia mal vo veci plný úspech a okresný súd mu mal priznať plnú náhradu trov konania. Navrhol
rozsudokokresnéhosúduvodvolanímnapadnutejčastivýrokuotrováchkonanianavrhovateľaatrovách

konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.

Odporkyňa v konaní zastúpená opatrovníčkou sama odvolanie proti rozsudku nepodala; rozsudok bol
opatrovníčke odporkyne riadne doručený dňa 24.09.2014 prostredníctvom súdneho doručovateľa.

Navrhovateľ ani odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách
konania navrhovateľa (prvý výrok) podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani zrušenie a v napadnutej časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Predtým ako sa odvolací súd mohol zaoberať dôvodnosťou podaného odvolania vedľajšieho účastníka

proti výroku o trovách konania navrhovateľa (keďže samotná odporkyňa odvolanie nepodala) bolopotrebné posúdiť jeho prípustnosť ako aj otázku či odvolanie podal subjekt s legitimáciou na podanie
odvolania.

V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť

začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Odvolanie nemôže
podať účastník, ktorý sa po vyhlásení rozsudku vzdal odvolania (§ 207 ods. 1 O.s.p.) alebo ktorý
vzal odvolanie účinne späť (§ 207 ods. 2 O.s.p.). Okrem účastníka konania môže odvolanie podať aj
vedľajší účastník. Legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania je daná len vtedy, ak sa
ním podporovaný účastník odvolania nevzdal alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril

nesúhlas. Z uvedeného mimo iného vyplýva, že ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu
účastník, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje; ak vyjadril svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania,
nemôže ho podať ani vedľajší účastník; v prípade, že sa účastník konania nevzdal odvolania a ani
sám nepodal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, musí súd vždy zistiť jeho stanovisko k
odvolaniu podanému vedľajším účastníkom, ktorý ho podporuje; ak vyjadrí s odvolaním vedľajšieho

účastníka nesúhlas, má to za následok, že odvolanie bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie
je oprávnená (pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/59/2009 zo dňa
30.04.2009 alebo sp. zn. 6Cdo/272/2012 zo dňa 14.02.2013); platí teda, že ak účastník konania
odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným len vedľajším účastníkom, treba mať za
to, že tento opravný prostriedok bol podaný nelegitimovaným subjektom (pozri rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/67/1998 zo dňa 29.10.1998 uverejnený v Zo súdnej praxe pod
č. 16/1999). Len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom (typicky napríklad v poistných veciach), je vedľajší účastník oprávnený podať
odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli,
samozrejme za predpokladu, že preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania

vzťahu medzi ním a účastníkom konania. V prípade odvolania podaného vedľajším účastníkom, ktorý
je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93
ods. 2 O.s.p.), je nevyhnutný súhlas podporovaného účastníka s takýmto odvolaním. Tieto právne
závery zaujala právna prax aj na základe právneho stavu účinného do 31.12.2014, s účinnosťou od
01.01.2015 sa tieto závery prejavili aj v samotnom texte Občianskeho súdneho poriadku (§ 93 ods.

6 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2015). Preto odvolací súd uznesením č.k. 17Co/153/2015-78 zo
dňa 20.03.2015 vyzval odporkyňu, aby do 10 dní od doručenia tohto uznesenia odvolaciemu súdu
oznámila či súhlasí alebo nesúhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách konania
navrhovateľa v napadnutom rozsudku; uznesenie doručil odvolací súd opatrovníčke odporkyne dňa
24.03.2015 prostredníctvom súdneho doručovateľa. Keďže na výzvu odvolacieho súdu realizovanú

uznesením č.k. 17Co/153/2015-78 zo dňa 20.03.2015 odporkyňa prostredníctvom svojej opatrovníčky
odvolaciemu súdu dňa 02.06.2015 oznámila, že s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí (č.l. 82
spisu), odvolanie podané vedľajším účastníkom na strane odporkyne považoval odvolací súd za podané
subjektom s legitimáciou na jeho podanie.

Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti výroku napadnutého rozsudku o trovách

konania navrhovateľa (prvý výrok) je dôvodné.

Pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie
konaniasanavrhovateľvočiodporkynidomáhalzaplateniasumy329,64€spolusúrokmizomeškaniavo
výške 8,75 % ročne zo sumy 329,64 € od 26.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania; napadnutým
rozsudkom uložil okresný súd odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 198,64 € spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 198,64 € od 26.10.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľa zamietol (t.j. v časti o zaplatenie sumy 131,- € s príslušenstvom).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok
(tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je zakotvená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v

dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; uplatnenietejto zásady pri rozhodovaní o trovách sporového konania (len v sporovom konaní sa dá hovoriť o
úspechu, resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania
je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u navrhovateľa aj u odporcu. Miera úspechu vo veci sa

zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej;
výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť (1) plný úspech jedného z účastníkov vo veci, (2)
čiastočnýúspechobidvochúčastníkovvovecialebo(3)neúspechniektoréhozúčastníkovlenvpomerne
nepatrnej časti predmetu konania (vždy platí, že úspech navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania je
súčasne v rovnakom rozsahu neúspechom odporcu vo vzťahu k tomuto predmetu konania). Čiastočný

úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na rozhodnutie, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) a to v prípade keď
pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje
absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu). Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa čiastočného
úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v peniazoch. Aby čiastočný úspech založil
nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní

procesnej úspešnosti obidvoch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažnom
úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania. V
prípade neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže súd priznať účastníkovi plnú náhradu trov konania aj
keď mal vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Súčasne platí, že na záver o plnom úspechu

vo veci sa vyžaduje plný úspech aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku, inak možno uvažovať
len o aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. alebo § 142 ods. 3 O.s.p. v závislosti od miery neúspechu
dotknutého účastníka konania v tejto časti predmetu konania, t.j. v časti uplatneného príslušenstva
pohľadávky.Ztýchtovšeobecnýchzáverovvychádzalodvolacísúdprirozhodovaníopodanomodvolaní.

Po preskúmaní odvolacích námietok vedľajšieho účastníka na strane odporkyne odvolací súd

konštatuje, že okresný súd mal o trovách konania správne rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože
aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. zo strany okresného súdu bola v konečnom dôsledku
navrhovateľovinanáhradetrovkonaniapriznanávyššiasuma,nežmupodľazákonapatrila.Akovyplýva
z porovnania návrhu na začatie konania a rozsudku okresného súdu vo veci bol pomerne úspešnejší
navrhovateľ, ktorému vzniklo voči pomerne neúspešnejšej odporkyni právo na náhradu pomernej časti

účelne vynaložených a uplatnených trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd
vychádzal z uplatnenej istiny bez príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bol na základe výsledku
konania navrhovateľ úspešný v časti o zaplatenie sumy 198,64 €, t.j. 60,26 %, v časti o zaplatenie
sumy 131,- € bola úspešná odporkyňa, t.j. 39,74 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne),
navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 20,52 % (60,26 % mínus 39,74 %) jeho uplatnených

a účelne vynaložených trov konania. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na súd v sume 19,50 € a z uplatnených trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 € spolu s
režijným paušálom v sume 7,81 € a 2. podanie návrhu na súd v sume 24,90 € spolu s režijným paušálom
v sume 7,81 €, k tomu odmena a režijné paušály spolu v sume 65,42 € zvýšené o daň z pridanej hodnoty

vo výške 20 % v sume 13,08 €, nakoľko právny zástupca navrhovateľa je jej platiteľom (č.l. 22 spisu),
spolu trovy konania navrhovateľa v sume 98,- €, z ktorých 20,52 % predstavuje sumu 20,11 €, ktoré je
odporkyňa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinná zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Podmienky
na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v prejednávanej veci nezistil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

výroku o trovách konania navrhovateľa (prvý výrok) s poukazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že uložil
odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 20,11 €.

Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti výroku napadnutého rozsudku o nepriznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (tretí výrok) nie je dôvodné.

Na podanie odvolania proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania nepriznal (tretí výrok), vedľajší účastník na strane odporkyne nepotrebuje súhlas hlavného
účastníka (odporkyne). Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti akoúčastník, teda i právo na náhradu trov konania (za splnenia zákonných predpokladov) a v prípade ich
nepriznania, aj právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu z dôvodu, že vyznelo v jeho neprospech.
Preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne (tretí výrok) preskúmal a dospel k záveru, že tento výrok
rozsudku okresného súdu je vecne správny. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov
konania len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého
vystupoval. V prejednávanej veci bol navrhovateľ pomerne úspešnejší ako odporkyňa, preto právo
na náhradu pomernej časti trov konania vzniklo navrhovateľovi. V dôsledku pomerného neúspechu

odporkynevkonaníjejprávonanáhradutrovkonaniapodľa§142ods.2O.s.p.nevzniklo,pretoprávona
náhradu trov konania pred okresným súdom nevzniklo ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.
Vedľajší účastník na strane odporkyne sa mylne domnieva, že do konania vstúpil len v časti uplatnenej
zmluvnej pokuty. Pánom sporu (dominus litis) a teda tým, kto určuje predmet konania, je výlučne
navrhovateľ.Vedľajšíúčastníknastraneodporkynesinemôževybrať,vakejčastiuplatnenejpohľadávky
s príslušenstvom vstupuje do konania, pretože takýmto oprávnením nedisponuje ani účastník, na strane

ktorého v konaní vystupuje (odporkyňa) a preto sa môže zúčastniť konania len ako celku. Napadnutý
výrok rozsudku okresného súdu o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je preto vecne
správny a odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vedľajší účastník bol v
odvolacom konaní úspešný vo vzťahu k odvolaniu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania
navrhovateľa (prvý výrok) a neúspešný vo vzťahu k odvolaniu proti výroku napadnutého rozsudku
vedľajšieho účastníka (tretí výrok), keď v tejto časti bol úspešný navrhovateľ. Nakoľko pomer úspechu
a neúspechu obidvoch bol pomerne rovnaký, odvolací súd rozhodol, že žiadny z účastníkov vrátane

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.