Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/475/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114204827
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114204827.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: F. podnik A., a. s. so sídlom A., Y. 1, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného Q.. M. K., advokátom so sídlom v A., N. V. A. X-CX proti odporcovi V. X., naposledy
bytom B. nad M. č. XXX, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpenémuj opatrovníkom Q.. F. V.,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.marca 2015, č. k 13C/151/2014-19,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a v
sume 11,83 eur na trovách právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je podaný
dôvodne, pretože odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa bez cestovného lístka, a
preto je povinný zaplatiť cestovné v sume 0,70 eur ako aj sankčnú úhradu vo výške 50 eur v zmysle
čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave. Na základe uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur. Právne vec posúdil aj podľa § 12 ods. 2 písm.
b/, § 14 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 o cestnej doprave. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 11,83 eur, čo predstavuje 20 % z trov právneho zastúpenia, ktoré
by mu patrili v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Keďže
ide o drobný spor súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 150
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a znížil trovy konania, pretože navrhovateľom uplatnenú náhradu
trov konania vo výške 105,20 eur /z toho 16,50 eur súdny poplatok/ považoval za neprimeranú voči
pohľadávke, keď uplatnené trovy právneho zastúpenia výrazne prevyšovali pohľadávku navrhovateľa.
Navrhovateľovi by patrila náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie
veci, podanie na súd) a režijné paušály k nim prináležiace + DPH : 2 x odmena 16,60 eur + 2 x paušál
8,04 eur + 20% DPH 9,86 eur. Z uvedenej sumy považoval súd za primeranú náhradu trov právneho
zastúpenia sumu 11,83 eur, ktorá predstavuje 20 % z trov právneho zastúpenia, pričom takáto výška
trov právneho zastúpenia je primeraná. Uplatnené trovy predstavujú viac ako dvojnásobok samotnej
pohľadávky. Okrem toho právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle vyhlášky nepatrí odmena a režijný

paušál za úkon označený ako pokus o zmier - výzva na zaplatenie. Tento úkon nie je úkonom v konaní,
a preto ani trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone nie sú trovami konania.

Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci samej.
Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p.,
neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v
jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná
len situácia, keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal
súdu, žer v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy
konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky
trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je
potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne
vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.
Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu
zodpovednosti o výsledok konania, a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu
všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania
považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a
postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú
časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach
nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana
by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp.
zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený
advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i
trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2003,61 eur.

Opatrovník odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o
náhrade trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
105,20 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 88,70 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako
neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .