Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/535/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113205270
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113205270.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J., K. XX, zastúpenej
advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, proti odporkyni: C. O., nar.
X.X.XXXX, bytom J., J. X, J., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom Trnava,
Dolné Bašty 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 19.6.2014, č.k. 16C/241/2013-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu r u š í a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v obci J., okres Trnava, k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, označených
ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, označené ako parc. č. 6767 o výmere 271

m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6768 o výmere 217 m2, dom č. s. XXXX postaveného na
parc. č. 6767 v celosti je navrhovateľka. Odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke trovy
konania 612,33 Eur k rukám zástupkyne navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
a k povinnosti zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh 99,50 Eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3, § 630 Občianskeho zákonníka
ako i § 142 ods. 1 O.s.p. a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. Vecne argumentoval tým, že z
vykonaného dokazovania mal za preukázané a nesporné, že odporkyňa ako obdarovaná si objektívne
a preukázateľne neplní svoj záväzok vyplývajúci z darovacej zmluvy, spočívajúci v jej povinnosti
v prospech navrhovateľky ako darkyne a jej sestry a to prať, upratovať, variť, kúpať, nakupovať,
chodiť s nimi k lekárovi. Rovnako si neplní povinnosť hradiť náklady spojené s opravou a údržbou

nehnuteľnosti. Odporkyňa nevyvrátila tvrdenie navrhovateľky /potvrdené svedkyňou U. Z./, že si svoje
povinnosti riadne neplní, ani nepreukázala, že by sa tak stalo v dôsledku správania sa darkyne, rovnako
nepreukázala, že by jej darkyňa a jej sestra výslovne bránili v plnení si svojho záväzku a že by vyvíjala
činnosť smerujúcu k tomu, aby jej v takom prípade plnenie si záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy plniť
mohla. Navrhovateľka a jej sestra neboli pozbavené spôsobilosti na právne úkony a s prihliadnutím
na ich vek sa javí ako obvyklé, že ich správanie sa objektívne nemusí javiť ako bežné /môžu byť

náladové, nespokojné s prípadnými zmenami a podobne/, vyžadujú určitú mieru tolerancie. I ust. §
3 Občianskeho zákonníka pod pojmom dobré mravy vyžaduje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie a toto je dôraznejšie s prihliadnutím na vek navrhovateľky a jej sestry. Je však
potrebné uviesť, že už v čase uzavretia darovacej zmluvy bola navrhovateľka vo vyššom veku spolu
so sestrou a práve z toho dôvodu a predpokladu zhoršenia zdravotného stavu očakávala potrebnú
starostlivosť. Predmetom darovacej zmluvy v prospech obdarovanej ako cudzej /nie príbuznej alebo

blízkej osobe/ bol rodinný dom so záhradou, teda dar nemalej hodnoty. Je potom v súlade s dobrými
mravmi ako prejav vďaky zo strany obdarovaného reálne poskytnúť darcovi prinajmenšom plnenia,na ktoré sa obdarovaný v zmluve zaviaže. Neplnením si povinností obdarovaného je narušená práva
istota darcu, ktorý práve za tým účelom darovaciu zmluvu uzatvára. Obdarovaná však dlhodobo a
sústavne neplní svoje povinnosti vyplývajúce z darovacej zmluvy. Odporkyňa v konaní nepreukázala

také správanie na strane navrhovateľky, ktoré by jej znemožňovalo plnenie si povinností. Navrhovateľka
však v konaní preukázala /a odporkyňa to ani nepoprela/, že osobný záväzok si odporkyňa neplní.
Odporkyňa nepreukázala, že by ju odmietala navrhovateľka vpustiť do nehnuteľnosti, správala sa
nepriateľsky, osočujúco, vyvolávala konflikty a odmietala jej plnenie. Takéto správanie navrhovateľky
nepotvrdil ani svedok S. O., ktorý iba uviedol, že ich navrhovateľka so sestrou odmietli a žiadali vrátenie

daru. Odporkyňa podľa vykonaného dokazovania len udržiava záhradu, prípadne z nej berie úžitky,
nezabezpečuje žiadnu starostlivosť o navrhovateľku a jej sestru, a to napriek tomu, že ich zdravotný
stav to vyžaduje. Pokiaľ aj bola počas hospitalizácie U. Z. kontaktnou osobou, nejedná sa priamo o
osobnú starostlivosť, na ktorú sa zaviazala /starostlivosť v takom prípade zabezpečuje zdravotnícke
zariadenie. Chovanie odporkyne považuje súd za hrubé porušenie dobrých mravov, nemožno od
navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby v danom právnom stave a neistote zotrvávala s tým, že

nie sú jej poskytované plnenia vyplývajúce zo zmluvy. Odporkyňa žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázala, že by jej chovanie a neplnenie si povinností boli dôsledkom negatívneho správania sa
navrhovateľky a jej sestry voči jej osobe, a že teda neplnenie povinností nezapríčinila sama. Objektívne
si svoje povinnosti neplní a s poukazom na uvedené dochádza k porušovaniu zmluvy i zásady dobrých
mravov. Je nepochybné, že odporkyňa neposkytuje takú opateru, akú si zdravotný stav navrhovateľky a

jej sestry, vzhľadom na ich vek vyžadujú. Podmienkou pre vrátenie daru je konanie v rozpore s dobrými
mravmi, a to po dlhšie obdobie a silnej intenzity. Takáto intenzita, trvajúca zvlášť po dlhšie obdobie, bola
preukázaná a naopak, nebolo preukázané, že navrhovateľka sama svojim pričinením nespôsobila to,
že žalovaná opateru a plnenia, na ktoré sa zaviazala, neposkytuje. Odporkyňa tiež nepreukázala vznik
akejkoľvek povinnosti vzájomného plnenia, na ktoré by bola na druhej strane navrhovateľka povinná,

v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno /ani nepodala kvalifikovaný návrh/. Za daného stavu má
súd za to, že sú dané dôvody na vrátenie daru, návrh bol celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto
mu súd vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navrhovateľka
sa svojím prejavom pred podaním návrhu domáhala vrátenia daru, v rozhodnutí je však potrebné
rozhodnúť nie o povinnosti vrátenia daru, ale v dôsledku tohto prejavu darkyne smerovaného voči

obdarovanému o určení vlastníctva /v súlade s návrhom/ tak, aby došlo k navráteniu do pôvodného
stavu, z ktorého dôvodu nie je potrebné preukazovanie naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, výzvu na vrátenie daru, spísanie žaloby, á 58,69 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 25.6.2013, výsluch navrhovateľky v mieste bydliska dňa 2.10.2013, účasť na

pojednávaní dňa 10.12.2013, á 60,07 Eur, účasť na pojednávaní dňa 20.2.2014, 22.4.2014, 19.6.2014 á
61,87 Eur, 3x režijný paušál á 7,63 Eur, 3x7,81 Eur, 3x8,04 Eur, v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. V zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh, keď navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie odporkyňa Z dôvodov v
zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., keď má za to, že súd prvého stupňa sa v konaní riadne
nevysporiadal s dôkazmi predloženými a produkovaným z jej strany a súčasne ich riadne neposúdil vo
vzájomnej súvislosti s vývojom udalostí ňou tvrdených, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Odvolaciemu súdu preto

navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že žalobný návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietne, alternatívne navrhuje napadnutý rozsudok vo veci samej
zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade rozhodovania odvolacieho súdu podľa
§ 220 O.s.p. navrhuje, aby súd rozhodol o náhrade trov súdneho konania v prospech úspešného
účastníka. Argumentovala tým, že pokiaľ podľa súdu prvého stupňa si objektívne a preukázateľne

neplní svoj záväzok vyplývajúci jej z darovacej zmluvy, konkrétne hradiť náklady spojené s opravou a
údržbou nehnuteľností a v konaní nepreukázala také správanie na strane navrhovateľky, ktoré by jej
znemožňovalo plnenie si povinností, pričom ich neplnením mala naručiť právnu istotu darcu. Poukazuje,
že všetky podkladné dôkazy boli súdu prvého stupňa jednoznačne vyhodnotené v jej neprospech.
Naopak v konaní preukázala, že sa nikdy voči navrhovateľke a jej sestre nesprávala tak, že by svojím

konaním hrubo porušila dobré mravy. Zásadne odmieta ako nepravdivé predovšetkým závery urobené
a prednesené v záverečnej reči navrhovateľky, s ktorými sa zrejme súd prvého stupňa nekompromisne
stotožnil, o ktoré zrejme a predovšetkým oprel svoje rozhodnutie. Opakovane tvrdí, že nie je pravda
a je absolútne nedôvodné považovať za preukázanú skutočnosť to, že len príležitostne prinieslanavrhovateľke a jej sestre nejaký nákup a že sporadicky zabezpečovala plnenie svojich záväzkov.
Poukazuje na vyjadrenia všetkých svedkov v predmetnom konaní, ktorí okrem svedkyne U. Z., sestry
navrhovateľky a svedka S. O. neboli nikdy priamymi svedkami vzájomnej komunikácie účastníčok

tohto sporu a vykonávania/nevykonávania služieb poskytnutých z jej strany navrhovateľke. Vypočutí
svedkovia vypovedali výlučne na základe sprostredkovane získaných informácií, pričom mohli byť a boli
účastnísituácieastavuveci,doktorejsaonadostalavovzťahuknavrhovateľkeažvčasepo22.12.2011.
Svedecké výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľkou sa tak týkali obdobia, keď navrhovateľka bez
vysvetlenia a hrubo vulgárnym spôsobom zakázala jej vstup do nehnuteľnosti, vyhadzovala ju z nej

a pred ňou a manželom zamykala dvere na dome a zakazovala s ňou a s jej manželom komunikovať
aj svojej sestre U.. Všetky okolnosti, o ktorých vypovedali svedkovia navrhovateľky nastali po tom, ako
jej navrhovateľka oznámila, že už ju nepotrebujú, že si našli inú pani a že ju už nechcú ani vidieť. V
tejto súvislosti poukazuje na svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 6.5.2013 podaného
súdu prvého stupňa dňa 7.5.2013. Tvrdí preto, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že sa k
nej ona a k jej sestre správala hrubým amorálnym spôsobom. Ona sama preukázala, že v rodinnom

dome obe sestry A. a U. Z. bývali nerušene, bez akéhokoľvek obmedzenia a negatívnych zásahov
do ich užívacích práv. Preukázala, že im podľa ich potrieb, ich požiadavke a vôle a tiež podľa ich
zdravotného stavu prala, žehlila a nakupovala, zabezpečoval lieky, keď medzi účastníčkami nebolo
sporné to, že lekárovi navrhovateľka a jej sestra nechceli, aby ich vozila, pretože samé požiadali
obvodného lekára o sanitku a keď im tento ju odmietol predpísať, používali ako starobné dôchodkyne

lacnú taxidopravu. Preukázala tiež, že v čase hospitalizácie navrhovateľky alebo jej sestry, t.j. vždy bola
uvedená a označená buď navrhovateľkou alebo jej sestrou ako kontaktná osoba. Ona sa nikdy sama za
takúto neoznačovala, aj keď vždy jednu alebo druhú zo sestier v nemocnici navštevovala. Svedeckými
výpoveďami a napokon aj veľmi nejasnou a úzkostlivou výpoveďou U. Z. preukázala, že navrhovateľka
má agresívne povahové vlastnosti, ktoré ju viedli vo vzťahu k nej, k zákazom vstupu do rodinného domu,

k vyhadzovaniu jej z rodinného domu, k zásadnému a účinnému bráneniu jej vykonávať poskytované
služby. V zmysle ustálenej judikatúry je základným zákonným predpokladom úspešnej požiadavky na
vrátenie daru len také správanie na obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne
správane sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom

vychádzať z princípu vzájomnosti. V tejto súvislosti má potrebu poukázať na, pre ňu nepochopiteľné
hodnotenie svedeckých výpovedí kľúčových svedkov a to v oboch prípadoch osôb blízkych na jednej
strane navrhovateľke a na druhej strane jej ako odporkyni, keď výpoveď svedka O. (i manžela) súd
nepovažuje za rozhodujúcu a výpoveď svedkyne Z. (sestry navrhovateľky) sa súdu javí ako hodnoverná
v spojení s ostatnými dôkazmi. Napokon reaguje aj na konštatovanie súdu v odôvodnení jeho rozsudku

podľa ktorého nepreukázala vznik akejkoľvek povinnosti vzájomného plnenia, na ktoré by bola na druhej
strane navrhovateľka povinná, v tom smere neuniesla dôkazné bremeno / ani nepodala kvalifikovaný
návrh v tom smere, že má za to, že v prebiehajúcom konaní konkrétne v písomnom vyjadrení zo dňa
6.5.2013 ako aj ďalších písomných listinách súdu predkladaných uviedla a vysvetlila vzorec výpočtu
hodnoty jej plnenia smerom k navrhovateľke a jej sestre. Je pravdou, že kvalifikovaný návrh na plnenie

doposiaľ na príslušný súd nedoručila, pretože je presvedčená, že medzi ňou a navrhovateľkou došlo k
uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorá je zmluvou bezodplatnou, ktorej záväznosť spočíva predovšetkým v
slušnom správaní sa oboch jej účastníkov v súlade s dobrými mravmi, keď sama sa tak správala vždy do
okamihu, kedy jej v tom bezdôvodným, zlomyseľným a nikdy nezdôvodneným správaní navrhovateľky
bolo bránené.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľka, ktorá
uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a má za to, že netrpí žiadnou z vád, ktoré
by zakladali dôvod zrušenia napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dostatočné
dokazovanie a došiel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vychádzal zo správneho právneho

posúdenia veci. Prvostupňový súd mal dostatočne preukázané za nesporné, že odporkyňa si objektívne
a preukázateľne neplnila svoj záväzok vyplývajúci jej z darovacej zmluvy. Vykonanými dôkazmi bolo
nesporne zistené, že odporkyňa jej neposkytuje osobnú starostlivosť, na ktorú sa zaviazala v darovacej
zmluve a nehradila náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti, okrem udržiavania záhrady a to
len z toho dôvodu, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej ona so svojou sestrou bývajú. Prvostupňový

súd skúmal v súvislosti s plnením osobného záväzku odporkyne voči nej aj plnenie, resp. neplnenie
osobného záväzku k jej sestre, na ktoré plnenie sa odporkyňa v darovacej zmluve zaviazala. Aj naďalej
považuje konanie resp. nekonanie odporkyne ako hrubé porušenie dobrých mravov, keď v konaní bolo
jednoznačne preukázané a to výpoveďami svedkov, ako aj samotnou odporkyňou a jej manžela, žeodporkyňa jej neposkytovala žiadnu starostlivosť, nevarila, neupratovala, nezabezpečovala požadované
lieky. Odporkyňa neustále poukazuje iba na obdobie od uzavretia darovacej zmluvy t.j. od apríla 2006,
resp. krátko pred týmto dátumom, kedy v skutočnosti ona sama so svojou sestrou nevyžadovali tak

sústavnú starostlivosť, ako ju potrebovali s odstupom piatich rokov, počas ktorých sa ich zdravotný stav
zhoršoval. Na podporu svojich tvrdení odporkyňa neustále dáva do súvislosti svoje údajné morálne
konanie pred uzavretím darovacej zmluvy a to do roku 2005. V konaní bolo práve skúmané správanie
sa odporkyne a plnenie si osobných záväzkov po roku 2011 a nie v čase uzatvorenia darovacej zmluvy.
Aj pokiaľ ide o mediáciu, má za to, že odporkyňa zámerne neuviedla výsledok mediácie, ktorý spočíval

v tom, že odporkyňa bola ochotná vrátiť dar, avšak oproti finančnej náhrade, ktorú pred mediátorom
požadovala. To, že si odporkyňa uvedomovala, že v skutočnosti hodnota domu je neadekvátna a
neprimeraná ňou vykonávanej starostlivosti, potvrdila aj v odpovedi na výzvu o vrátenie daru, že dar
chce vrátiť, ale za odplatu v sume 17.403,- Eur, ktoré vynaložené náklady ničím nepreukázala a sama v
tomto liste potvrdila, že chce skončiť zmluvný vzťah založený predmetnou darovacou zmluvou, čo sa z
jej strany stalo aj reálne, avšak bez vrátenie daru. Nemožno súhlasiť s tým, že by ona neuniesla dôkazné

bremeno, že sa k nej a k jej sestre odporkyňa správala hrubým amorálnym spôsobom. Práve opak
je pravdou, odporkyňa hrubo porušila dobré mravy. Odôvodnenie odvolania v tom, že nebol neplnený
princíp vzájomnosti neobstojí, pretože tak, ako už vyššie uviedla, spolu so sestrou vyzývali odporkyňu
na plnenie povinnosti, na ktoré sa zaviazala. Práve odporkyňa je tá, ktorá sa nedomáhala žiadnym
konaním a toto ani nepreukázala, že by vyzývala navrhovateľku a jej sestru o súčinnosť, ale prestala

absolútne s nimi komunikovať. Túto absenciu komunikácie zo strany odporkyne je možno hodnotiť ako
hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Nie je zrejmé, čo myslí odporkyňa a jej
právna zástupkyňa v súvislosti so spôsobmi v rozpore s dobrými mravmi, keď neplnenie si osobného
záväzku považuje za bezvýznamné pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Namieta,
že by sa odporkyňa správala v súlade so zákonom v spojení s darovacou zmluvou, čo bolo potvrdené aj

výpočtom hodnoty jej údajného plnenia smerom k nej a k jej sestre. Je toho názoru, že konaním, resp.
neplnením si osobného záväzku odporkyne voči nej a jej sestre sú naplnené dôvody pre aplikáciu § 630
Občianskeho zákonníka a preto navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je nevyhnutné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka sa žalobným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou popísaných
darovaných nehnuteľností odporkyni darovacou zmluvou zo dňa 24.4.2006 titulom vrátenia daru

(vyjadreným inak procesne akceptovateľnou formou žaloby o určenie vlastníctva, keďže vzhľadom na
to, že navrhovateľka má predmet tvrdeného obdarovania vo svojej faktickej moci, užíva ho, bolo by
nelogickým žiadať jej vypratanie). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý tomuto jej návrhu vyhovel.
Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo

sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje
bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu
povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda

predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú
obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr.
odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej
zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť
za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového

hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie
so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie,
je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však
vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený záväzokobdarovaného k protislužbe, ktorá však sama o sebe majetkovú povahu nemá. Napokon zákonodarca
nevylučuje možnosť uzavrieť aj dve zmluvy na jednej listine. V takomto prípade je potom treba skúmať,
či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba

zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili
jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Nie
je napokon vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú
alebo zmiešanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, majúcu však prvky zmlúv zamýšľaných
aj jej účastníkmi, pri ktorej by však musela byť zhoda jej obsahu s vôľou účastníkov zmluvy a tiež so

zákonom, pričom akákoľvek snaha použiť pre pomenovanie takto vymysleného nového typu zmluvy
názov niektorého už právom poznaného zmluvného vzťahu nesie so sebou najmä riziko nedostatku
náležitostíkonkrétnehozmluvnéhotypupredpokladanýchzákonomanadruhejstraneobmedzeniadané
výkladom prejavov vôle účastníkov zmluvy a tiež použitých formulácií.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vec posudzoval podľa

ust. § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Na
základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh je opodstatnený, lebo obdarovaný
sa voči darcovi správal tak, že hrubo porušil dobré mravy. Znamená to, že súd prvého stupňa vychádzal
zo záveru, že účastníci konania uzatvorili dvojstranný právny úkon, na základe ktorého odporkyňa

nadobudla vlastníctvo k sporných nehnuteľnostiam, a že dvojstranný úkon, ktorým došlo k tomuto
prevodu, bola darovacia zmluva.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24.4.2006 navrhovateľka ako darca a odporkyňa ako obdarovaná
uzavreli zmluvu nazvanú darovacia zmluva. Podľa článku III. tejto zmluvy navrhovateľka daruje

odporkyni popísané nehnuteľnosti (tie, ku ktorým navrhovateľka žiada určiť vlastnícke právo v
predmetnom konaní) a odporkyňa ako obdarovaná s vďakou predmetný dar prijíma. V článku VI.
uvedenej zmluvy sa obdarovaná (ktorá podľa preukázaného nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k
darcovi) zaviazala darcovi a jej sestre U. Z.: a) umožniť spoluužívanie predmetu daru, spolu s rodinou
obdarovanej,b)doopatrovaťnavrhovateľkuajejsestruaždoichdožitia,riadneichdochovaťapochovať,

c) navrhovateľke a jej sestre prať , upratovať, variť, kúpať, nakupovať, chodiť s nimi k lekárovi. Zmluvné
strany sa zároveň dohodli aj na tom, že všetky náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti bude
znášať obdarovaná a darca bude na vlastné náklady hradiť spotrebované energie ich dodávateľom na
základe ich faktúr. Plnenia, ku ktorým sa tak odporkyňa v tomto bode darovacej zmluvy, nesporne v
priamej súvislosti s obdarovaním zaviazala, majú podľa odvolacieho súdu zrejme majetkovú hodnotu,

ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Tým je spochybnená bezodplatnosť zmluvy, ako jej základný pojmový
znak. Ak by nedošlo k uzavretiu platnej darovacej zmluvy, neprichádza do úvahy ani postup podľa § 630
Obč. zák., teda možnosť domáhania sa vrátenia daru.

Vychádzajúc z uvádzaného zhora potom súd prvého stupňa v rozpore s § 157 O.s.p. a na úkor

preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení nevysvetlil, na základe čoho dospel k
záveru, že napriek konštatovaným skutočnostiam, predovšetkým záväzku odporkyne zriadeného v
„darovacej zmluve " išlo zo strany navrhovateľky skutočne o darovanie v zmysle § 628 až § 630
Občianskeho zákonníka a k akým záverom potom dospel pri výklade vôle účastníkov tejto zmluvy, teda
neodôvodnil priebeh a výsledky svojho myšlienkového procesu pri riešení otázky, či navrhovateľka a

odporkyňa v danom prípade uzavreli zmluvu jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom
oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a potom
s akými právnymi následkami.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotnérozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv

účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia."

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods.
2 O.s.p. a uvedenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa
danými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, s poukazom na
vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a

úvahy, ktoré viedli súd k záveru o neunesení dôkazného bremena navrhovateľa v konaní. V hodnotení
skutkových zistení tiež absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, avšak súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočnosti nezhodnotil.

So zreteľom vyššie označený nedostatok bližšieho odôvodnenia je napadnutý rozsudok

nepreskúmateľný, preto ho potom odvolací súd v celom rozsahu, teda aj v závislých výrokoch o náhrade
trov konania a poplatkovej povinnosti s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, keďže odôvodnením
prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S prihliadnutím na tento dôvod zrušenia
potom nemal odvolací súd možnosť pristúpiť k posúdeniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z

hľadiska jeho vecnej správnosti v právnych otázkach nastolených odvolateľkou.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobným návrhom
uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v
súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa potreby i dokazovanie doplniť, a následne vo veci opätovne rozhodnúť,

pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.