Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113210166
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113210166.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Z. H. D. A. AG, so sídlom T. konfederácia, Z. XXC,
XXXX M., Z. O.-XXX.XXX.XXX, v konaní zastúpeného H.. H. T., advokátom, so sídlom U., ul. X. X proti
odporkyni S. K., bytom D. Y. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne K. združenia
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Y., R. XX, v konaní zastúpeného H.. H. X., advokátom, so
sídlom O. E., Q.. H. G. X o zaplatenie 358,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka

na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/341/2013-50 zo dňa 28. októbra
2015, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa vo výške
69,20 eur k rukám JUDr. H. X., advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania /výrok I./,
odporkyni náhradu trov konania nepriznal /výrok II./ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
náhradu trov konania nepriznal /výrok III./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sanávrhomdoručenýmsúdudňa19.04.2013domáhal,abysúdrozhodolosplnenípovinnostiodporkyne

zaplatiť navrhovateľovi sumu 358,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
261,28 eur od 05.10.2012 do zaplatenia titulom nesplateného úveru. Výsledky vykonaného dokazovania
posúdil súd podľa § 48 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 11, § 100 ods. 1, § 101, § 107
ods. 1 až 3, § 457, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, podľa § 1 ods.1 a 2, § 2 písm. a), b) a zd)zákona o ochrane spotrebiteľa, § 2

písm. a), § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 261 ods. 3, § 324 ods. 1, §
365 ods. 1, § 497, § 499 Obchodného zákonníka a uviedol, že mal za preukázané, že navrhovateľ je
právnym nástupcom pôvodného veriteľa odporkyne v zmluvnom záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený
Zmluvou o úvere zo dňa 19.12.2007, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd sa prioritne zaoberal
vznesenou námietkou premlčania vedľajším účastníkom na strane odporkyne. Úspešné vznesenie
námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané

právo nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a
možno ho dobrovoľne splniť. Aj napriek skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesla odporkyňa,
ale vedľajší účastník vystupujúci v konaní na jej strane, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa,
súd sa touto námietkou zaoberal tak, ako keby ju vzniesla samotná odporkyňa. Zmyslom účasti
vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní na strane spotrebiteľa je ochrana jeho práv.
Ochrana spočívajúca vo vznesení námietky premlčania je typickým prostriedkom na dosiahnutie tohto

účelu, a preto nemožno mať pochybnosti o práve vedľajšieho účastníka namietať premlčanie v menespotrebiteľa. Súd považoval za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú
súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné vznesenie
námietky premlčania odporcom, resp. vedľajším účastníkom. Navrhovateľ tvrdí, že úverovú zmluvu
uzavretú s odporkyňou vypovedal dňa 27.09.2010. Z ustanovenia citovaného § 582 ods.1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že vypovedať možno zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je
záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť

určitú činnosť. Táto skutočnosť takisto vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 53 ods.11 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje práve dodávanie finančných služieb na dobu neurčitú. V danom prípade však
o zmluvu na dobu neurčitú nešlo. Vypovedanie predmetnej zmluvy by tak odporovalo kogentnej úprave
Občianskeho zákonníka. Preto, ak právny predchodca mal vôľu úverovú zmluvu zrušiť, je potrebné
takýto právny úkon posúdiť podľa jeho obsahu ako odstúpenie od zmluvy, ktoré má za následok zrušenie
zmluvy. Ustanovenie bodu 4.24 Obchodných podmienok nie je možné aplikovať na zmluvný vzťah

založený Zmluvou o úvere zo dňa 19.12.2007, z ktorého plnenia sa navrhovateľ od odporkyne domáha,
pretože táto zmluva sa netýka revolvingového úveru, teda tzv. "kreditnej karty", ale "riadneho" úveru
podľa čl. II Obchodných podmienok, pre ktorý bod 4.24 Obchodných podmienok neplatí. Zmluvu o
revolvingovom úvere je možné považovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, avšak nie Zmluvu o
úvere zo dňa 19.12.2007. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie

existencie premlčania práva navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a to podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto úpravy sa na
daný záväzkový vzťah vzťahuje premlčacia doba v trvaní dvoch rokov podľa ustanovenia § 107 ods.1,
ods.3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Jedným z právnych následkov
zrušenia zmluvy o úvere je, že veriteľ na základe tejto zmluvy je oprávnený požadovať vrátenie toho,

čo na jej základe odporkyni ako dlžníkovi poskytol, teda úver. Toto právo sa však premlčuje podľa
ustanovenia § 107 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka
rovnako ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Premlčacia doba začala v danom prípade plynúť dňa 28.09.2010, pretože celý
dlh odporkyne sa stal splatným dňa 27.09.2010. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca si právo na

žalovanú sumu mohol uplatniť prvý krát dňa 28.09.2010, avšak uplatnil si ho až dňa 19.04.2013 /deň
doručenia návrhu na začatie konania súdu/. Uplatnil si ho teda po uplynutí dvoch rokov /po 28.09.2012/.
Jeho právo je tak premlčané, pričom podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľovi nemožno
premlčané právo priznať. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd ďalej považoval za potrebné
uviesť, že z predloženej platobnej histórie vyplýva, že odporkyňa od navrhovateľa čerpala úver na

základe zrušenej úverovej zmluvy v celkovej výške 995,82 eur a vrátila mu na základe zrušenej zmluvy
celkovo sumu 1.195,88 eur. Takisto z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že výška úroku v nej nebola
uvedená. Úverová zmluva odkazuje na Sadzobník poplatkov GE, po posúdení ktorého súd konštatuje,
že ročná úroková sadzba v nej nie je takisto uvedená. Okrem toho, že úrok nie je možné považovať
za poplatok, ako je uvedené v predloženom sadzobníku, tak sú v ňom uvedené úrokové sadzby

vzťahujúce sa na viacero úverových produktov /čo je samo osebe zmätočné/. Pri úverových zmluvách,
ktoré nie sú zmluvami o revolvingovom úvere, sú podľa tohto sadzobníka úrokové sadzby určené takto:
"Zákazníkberienavedomie,ževýškaúrokovejsadzbyaRPMNzávisíodzvolenéhosplátkovéhorežimu.
Konkrétna výška RPMN je uvedená v Zmluve." Z takto uvedenej výšky úrokovej sadzbe nie zrejmé, aká
je výška úroku. Navyše súd konštatuje, že RPMN nie je možné zamieňať s úrokom, ako odplatou za

poskytnutý úver. Takéto neurčité, resp. žiadne dojednanie o výške úroku je neplatné. V takom prípade
podľa § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky z
tohto spotrebiteľského úveru. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa
§ 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že odporkyňa bola v konaní plne
úspešná a preto má právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní

právo na náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú,
súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V konaní vystupoval aj vedľajší účastník na
strane odporkyne a vzhľadom na úspešnosť odporkyne v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil tým, že právne postavenie vedľajšieho účastníka v

občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom
súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že
vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporkyni buď ak má právny
záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, čitu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie

je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku
mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za
seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké
procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba

za seba. Ak má potom účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník.
V danej veci, ak má odporkyňa právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na
strane odporkyne. Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním
o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka,
ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách
konania súd vždy posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je ochrana

práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje.
Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa,
ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú,
skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne
záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva

advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom
prípade vedľajší účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc
od vlastného podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.01.2014,
obsahom ktorého bola aj námietka premlčania. Práve po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu

tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Súd pripustil, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho
účastníka v občianskom súdnom konaní advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by
však ísť o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa
nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie,

pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom
na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť
advokátom.

ProtitomutorozsudkudovýrokuIII.onepriznanínáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovinastrane
odporkyne podal vedľajší účastník včas odvolanie. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 69,20 eur. Uviedol, že v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. má v konaní úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Rovnako tak má právo na náhradu
trov konania aj vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane úspešného účastníka. V danom prípade
sa zmysel vedľajšieho účastníctva naplnil, vedľajší účastník poskytol spotrebiteľovi skutočnú pomoc
v spore a preto aj trovy vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené na bránenie práva odporkyne

- spotrebiteľa. Občiansky súdny poriadok pritom umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Služba advokáta je pritom
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má, ale aj schopnosťou toto právo uplatniť. Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Náhradu trov
odvolacieho konania si vedľajší účastník na strane odporkyne v podanom odvolaní neuplatnil.

Navrhovateľ sa k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom na strane odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku III. o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že je potrebné v tejto napadnutej časti rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť podľa § 220 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods.

2 O.s.p. z týchto dôvodov:Odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa iba
vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka /výrok III./, preto odvolací súd preskúmaval
iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudok súdu prvého stupňa je vo

zvyšnej časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu na začatie konania z vlastnej iniciatívy vstúpil do
konania na stranu odporkyne vedľajší účastník zastúpený na základe plnej moci advokátom. Vedľajší
účastník na strane odporkyne podal súdu prvého stupňa dňa 06.02.2014 písomné vyjadrenie vo veci
samej, v ktorom vzniesol námietku premlčania, ktorú aj odôvodnil. Súd prvého stupňa následne vo veci

verejne vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým vo veci samej návrh navrhovateľa zamietol pre premlčanie
uplatneného práva.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia, ktorá sa uplatní v tomto prípade, je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných
okolností nevznikli.

Odvolací súd sa v prejednávanej veci po jej dôkladnom preskúmaní nestotožnil s názorom

súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania síce tak, ako uvádza, správne postupoval
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, na ktorého sa z hľadiska
náhrady trov konania rovnako vzťahuje procesný úspech odporkyne v konaní, náhradu trov konania v
konečnom dôsledku nepriznal pre ich neúčelnosť.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že vedľajší

účastník ako spotrebiteľské združenie je zo svojej podstaty nevyhnutne odborníkom na podporu a
ochranu záujmov práv spotrebiteľov, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako
účelné. Odvolací súd tiež nepovažoval za správnu právnu úvahu súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej
trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva aj s prihliadnutí na vyhodnotenú jednoduchosť sporu.

Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej
úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby
a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa,

z § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do

konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach
ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré
znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník.
Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného
účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva

a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní
v zmysle zákonom ustanovených možností /§ 24, § 25 ods. 1 O.s.p./. V tomto smere už Ústavný súd
Slovenskej republiky prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj
právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam
práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy /súdy, iné štátne

orgány, orgány verejnej správy/ majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred
nimivyužívaliprávnupomoc.Právonaprávnupomoctrváaždoskončeniakonania,t.j.doprávoplatného
rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených
trov konania. Neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka nemožno pritom vyvodiť len zo
skutočnosti, že ide z jeho strany o paušálne vstupy do mnohých konaní, že by mal vedieť sám poskytnúť

spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc alebo že jeho podania sú vyhotovené vo všeobecnej rovine, keďžetakéto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania len napĺňal cieľ a základné
poslanie svojho vzniku. Za situácie, že sa vedľajší účastník konania vo veci kvalifikovaným
spôsobom vyjadril /tak ako v tomto prípade, keď vzniesol odôvodnenú námietku premlčania, ktorá sa

podľa napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ukázala aj dôvodnou/, nemožno trovy vynaložené
vedľajším účastníkom v tomto konaní označiť za neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne.

Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty, vychádzajúce zo súdnej
praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť,
že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú /

takmer totožnú/ argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného je
samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať aj vo väzbe na výsledok
sporového konania, ktoré pre odporkyňu po intervencii vedľajšieho účastníka dopadlo v konečnom
dôsledku úspešne.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu znamená
v konečnom dôsledku porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je

prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa názoru súdu prvého
stupňa nespĺňa znaky právne zložitejšieho prípadu a v prípade svojho procesného úspechu by
mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník
na strane odporkyne, vychádzajúc z § 93 ods. 4 O.s.p., zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v
konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu

trovprávnehozastúpenia,aktuniesúinéokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,pričomtakétoinéokolnosti
v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vo výroku III. o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že zaviazal navrhovateľa zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania v sume 69,20

eur, pozostávajúcich z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby á 26,56 eur /prevzatie a príprava
zastúpenia; písomné vyjadrenie vo veci samej/, dvoch režijných paušálov /8,04 eur za úkon prevzatie a
príprava zastúpenia a 8,04 eur za úkon písomné vyjadrenie vo veci samej/. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., konkrétne tarifná odmena za
úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie vo veci samej podľa § 10 ods. 1 uvedenej

vyhláškyarežijnýpaušálpodľa§16ods.3uvedenejvyhláškyakojednastotinavýpočtovéhozákladupre
rok, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov prvostupňového konania uložil odvolací súd navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil
(§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .