Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/1106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212130
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114212130.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: C. Y., bytom X.-Q., X. XXX, o
zaplatenie 1.999 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 19. 08. 2014 č. k. 7C/74/2014-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v danej veci prerušil konanie a to do skončenia konania o
prejudiciálnej otázke vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod č. C-328/14, ktorú predložil
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o EÚ Krajský súd v Prešove v
konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/132/2013.

Svojerozhodnutieprávneopreloust.§109ods.2písm.c),§111ods.1,2OSP.Poukázalnaskutočnosť,
žeKrajskýsúdvPrešoveuznesenímzodňa10.05.2014sp.zn.6Co/132/2013predložilSúdnemudvoru
Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: "Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22.
decembra1986oaproximáciizákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátov,

ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o
právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu
a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie
zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka
vznikla." a vec je vedená pred Súdnym dvorom pod č. C-328/14. Rozhodnutie o tejto otázke považoval

za významné pre rozhodnutie súdu aj v prejednávanej veci, a preto konanie prerušil až do skončenia
prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom EÚ vo veci C-328/14.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvodil tým, že uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013 o položení prejudiciálnej

otázky a o prerušení konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, že voči nemu bolo podané
dovolaniespolusnávrhomnaodkladvykonateľnostiuzneseniaopredloženíprejudiciálnejotázky. Tvrdil,
že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať bez prerušenia konania, pretože formulovaná
prejudiciálna otázka nie je pre vec významná a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, z
ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať.
Následne citoval uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013, ktoré

bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Mal za to, že súdom označené konanie o prejudiciálnej
otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie, a preto nebol daný dôvod naprerušenie tohto súdneho konania. Poukázal tiež na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, ktorý sa zaoberal aplikáciou čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a tiež na konštatovanie tohto súdu, že podľa zákona zmenkového

a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre
jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.
K prerušeniu konania Krajským súdom v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013 (správne malo byť
6Co 132/2013) uviedol, že krajský súd predložil Súdnemu dvoru hypotetickú otázku a nerešpektoval
platné procesné predpisy uplatniteľné na konanie vo veci samej a skutočnosť, že aj prvostupňový, aj

odvolací súd má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, a tým
je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1-22.
Prejudiciálnu otázku považoval za vykonštruovanú a zavádzajúcu Súdny dvor, nakoľko nerešpektuje
prednosť Nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu. Okrem toho zdôraznil, že možnosť
ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu je Nariadením o európskom konaní s nízkou

hodnotou sporu v zásade vylúčená a podľa siedmeho bodu preambuly musí zaručiť rovnaké podmienky
pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii. Z týchto dôvodov mal za to, že v zásade len súd
rozhodujúci na poslednom stupni má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky
potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. V spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti
s položenou prejudiciálnou otázkou zdôraznil, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred

právom EÚ, a to podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ. Nebolo preto možné položiť prejudiciálnu otázku tak, že
bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou
právnou úpravou s úpravou sekundárneho práva EÚ.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( §
212 ods. 1 OSP ), prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Obsah spisu preukazuje, že navrhovateľ dňa 17. 04. 2014 podal na Okresnom súde Nitra návrh voči
odporcovi na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.999 eur s príslušenstvom v zmysle článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania ako dočasné procesné rozhodnutie súdu prichádza do úvahy vtedy, ak počas

konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu.
Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičnej zásady súdu prerušiť konanie v prípadoch
prebiehajúceho iného konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky, ktorá má význam pre
rozhodnutie súdu v danej veci a to až do doby jeho právoplatného skončenia. Pre rozhodovanie súdu
o prerušení konania je preto významné, či výsledok iného sporu začatého na podnet účastníka konania

môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu a to toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Tento záver
sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže
významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby
sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s
právoplatným rozhodnutím súdu.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní

procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou,
ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonaniespravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS. 21/2000,
z 20. septembra 2000).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke, ktorú položil Krajský súd v Prešove vo veci
6Co/132/2013.

Pred Súdnym dvorom EÚ pod C-328/14 prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. V predmetnom konaní, rovnako ako v konaní vedenom na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/132/2013 sa navrhovateľ domáha uplatnenia pohľadávky
v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na základe indosovanej zmenky,
ktorá slúžila ako zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy a Krajský súd v Prešove uznesením pod sp. zn.
6Co/132/2013 zo dňa 10. mája 2014 predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V.

EÚ C 115, 2008 "ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej
únie prejudiciálnu otázku: či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou

je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla.

I podľa názoru odvolacieho súdu potenciálne zodpovedanie uvedenej prejudiciálnej otázky má reálny
dosah na teraz prebiehajúce konanie, s ohľadom na účastníkov konania a predmet sporu. V danom
prípade je tak vhodné, účelné a hospodárne počkať na výsledok konania prebiehajúceho pred Súdnym
dvorom EÚ pod C-328/14, aby súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v tomto
konaní, predišiel prípadnému rozporu s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Postup súdu prvého stupňa,

ktorý prerušil konanie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a platnú právnu úpravu je takto potrebné
považovať za opodstatnený.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.