Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216470
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214216470.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom v
Bratislave, Olejkárska 1, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom v Bratislave, Námestie
Martina Benku 9-C1, proti odporcovi: O. J., R.. X.X.XXXX, R. D. D. X, D., zastúpený: T. K., súdna
opatrovníčka, pracovníčka Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, o zaplatenie 50,70 Eur, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 21C/184/2014-27 zo dňa

31.10.2014, do výroku o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 21C/184/2014-27
zo dňa 31.10.2014, v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na
účet právneho zástupcu 16,50 Eur na náhradu súdneho poplatku a 29,57 Eur na náhradu trov právneho
zastúpenia, spolu vo výške 46,07 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 50,70 Eur a
náhradu trov konania 16,50 Eur.

Z odôvodnenia vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 2.7.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť mu dlžnú sumu 50,70 Eur a náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa
30.1.2014 cestoval vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave na linke MHD č. 205 a

nepreukázal sa platným cestovným lístkom. Odporca dlhuje navrhovateľovi cestovné 0,70 Eur a úhradu
vo výške 50,00 Eur. Súd vec prejednal v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Po
vykonanom dokazovaní obsahom listinných dôkazov založených v spise mal za preukázané skutočnosti
uvedené v návrhu navrhovateľa. Odporca sa počas jazdy v dopravnom prostriedku nepreukázal platným
cestovným lístkom, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 Eur a úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 50,00 Eur, t. j. spolu sumu vo výške 50,70 Eur. Preto návrhu

navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu.

Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na náhradu trov konania súd poukázal na ustanovenia § 142
ods. 1 a § 150 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal
voči neúspešnému odporcovi náhradu trov konania. Prejednávaná vec je drobným sporom a súd v
zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania primerane znížil tak, že navrhovateľovi priznal náhradu
len výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur. Navrhovateľ si uplatnil okrem

náhrady za súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur, čo predstavuje spolu trovy
konania vo výške 104,38 Eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy). Takéto trovy konania súd vyhodnotil
ako neprimerané voči pohľadávke 50,70 Eur, a preto náhradu trov konania v znížil. Zdôraznil aj to,
že navrhovateľ si obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné
údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je
rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnilna prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne sú vynaložené aj tým
vzniknuté trovy.

Proti rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom

právneho zástupcu, podaním zo dňa 25.11.2014. Uviedol, že považuje zníženie trov konania na základe
§ 150 ods. 2 O.s.p. za nesprávne. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na primerané zníženie
trov konania. V zmysle dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku, účinnej od 15.
10. 2008, sa pristupuje k zníženiu trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané.
V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu, ako je samotná

pohľadávka. V súlade s dôvodovou správou možno podľa názoru navrhovateľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
aplikovať len v prípade, keď trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako je samotná
pohľadávka. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je v rozpore so zásadami uvedenými v
dôvodovej správe k novele O.s.p.. Poukázal na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a Trnave v
obdobných veciach, ktoré navrhovateľovi priznali uplatnené trovy konania aj z titulu poskytnutej právnej
pomoci. Ďalej poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom deklaruje, že neúspešná
strana by mala naďalej znášať trovy. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku
je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa a preto nemožno náhradu trov právneho zastúpenia znižovať
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Všetky uplatnené trovy vo veci boli účelne vynaložené
a vyčíslené v minimálne výšky podľa vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
súdny poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 Eur za 3 úkony po 16,60 Eur,
spolu s režijným paušálom po 8,04 Eur a DPH. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania
za jeden úkon právnej služby vo výške 19,61 Eur, t.j. vo výške polovice odmeny za jeden úkon.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne
dôvodné.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

V danom prípade si navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil náhradu trov konania v
celkovej výške 104,38 Eur, z čoho suma 16,50 Eur predstavovala zaplatený súdny poplatok za návrh a
zvyšok 88,70 Eur predstavovali trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdom nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných

sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Prvostupňový súd navrhovateľovi za právnu pomoc
nepriznal žiadnu náhradu trov konania s poukazom na to, že uplatnené trovy predstavujú viac ako
dvojnásobok žalovanej istiny a navyše ide o tzv. formulárovú žalobu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
výškauplatnenýchtrovjeneprimeranážalovanejpohľadávke,aichzníženieniejevrozporesozámerom
zákonodarcu uvedeným v dôvodovej správe k novele Občianskeho súdneho poriadku. Považuje však za

neprimerane tvrdé navrhovateľovi vôbec nepriznať náhradu za právnu pomoc, pretože je nesporné, že
právny zástupca urobil nejaké úkony a vznikli mu s tým aj náklady. Pri výške náhrady za právnu pomoc
odvolací súd prihliadol okrem výšky žalovanej pohľadávky aj na skutočnosť, že ide o právne aj skutkovo
nenáročnú vec, a obdobné nároky navrhovateľ uplatňuje v desiatkach iných vecí. Sú preto správne
závery prvostupňového súdu, že ide o tzv. formulárovú žalobu, v ktorej sa len menia identifikačné údaje

odporcov. Rovnako aj obsah podaného odvolania je v obdobných veciach úplne rovnaký. Je preto vždy
nutné prihliadať v takýchto veciach aj na účelnosť vynaložených nákladov na právnu pomoc. Odvolací
súd posúdil ako primeranú náhradu priznanie odmeny za jeden úkon - prevzatie veci, za ktorý podľa vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. prináleží odmena vo výške 16,60 Eur s paušálnou náhradou 8,04 Eur a DPH
vo výške 20%, t.j. spolu v sume 29,57 Eur. Súčasne navrhovateľovi priznal náhradu za súdny poplatok

v čiastke 16,50 Eur. Spolu mu tak priznal sumu 46,07 Eur, ktorá takmer dosahuje výšku istiny žalovanejpohľadávky. Ostatné náklady musí znášať navrhovateľ zo svojho, pretože je len na účastníkovi konania,
aby v drobných sporoch vzhľadom na možnosť zníženia, resp. nepriznania neprimerane vysokých trov
konania súdom, zvážil potrebu svojho zastupovania v spore advokátom.

Zníženie priznaných trov konania navrhovateľovi neodporuje citovanému Nariadeniu Európskeho
parlamentu a Rady ES, pretože odporca ako neúspešný účastník konania bol zaviazaný na náhradu
trov konania navrhovateľovi, avšak v zníženej výške s prihliadnutím na predmet sporu a jeho výšku.
Pokiaľ súdy v niektorých iných súdnych konaniach rozhodli vo veci odlišne, treba zohľadniť skutočnosť,
že aplikačná prax súdov v súvislosti s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. je pomerne krátka a bude vecou

Najvyššieho súdu SR, aby rozdielne rozhodnutia súdov nižšieho stupňa prejudikoval zjednocujúcim
právnym názorom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil len čiastočne rozsudok v napadnutej časti
a navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov právnej pomoci.

Navrhovateľ bol v spore len čiastočne úspešný a a odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.