Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113215667
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113215667.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F., právne zastúpený Z. proti odporkyni D., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Q., právne zastúpený Z., v konaní o zaplatenie
1.856,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín,
č.k. 20C/396/2013-78 zo dňa 11. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka p

o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením konanie zastavil. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 178,51 Eur, do rúk Z.. Z. H., advokáta, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným dňa 21.6.2013
požiadal súd, aby odporkyňu zaviazal zaplatiť mu sumu 1.856,02 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 %
ročnezosumy1.357,41Eurod05.10.2012dozaplateniatitulomneuhradenéhoúverunazákladezmluvy
o úvere. Pred začatím pojednávania, písomným podaním zo dňa 09.02.2015, navrhovateľ vzal návrh

späť v celom rozsahu, preto súd konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zastavil. Odporkyňa
náhradu trov konania neuplatnila .Vedľajší účastník na strane odporkyne uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia 178,51 Eur, vykonal 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie k návrhu, za ktoré mu pri hodnote sporu 1.856,02 Eur podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 81,33 Eur x 2 úkony, režijný paušál
vo výške 7,81 Eur za úkon z roku 2013, 8,04 Eur za úkon z roku 2014. Súd zaviazal

navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia 178,51 Eur, do rúk právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa,
že trovy právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka sú neúčelne vynaložené. Navrhovateľ
nevysvetlil bližšie toto svoje tvrdenie. Podľa názoru súdu zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že
byvedľajšíúčastník,ktorývkonanípodporujeodporkyňu,nemalmaťprávozvoliťsinajehozastupovanie
advokáta. Vedľajší účastník sa nechal zastúpiť advokátom, ktorý v písomnom vyjadrení k návrhu na

začatie konania zo dňa 25.03.2014 oprávnene namietal premlčanie práva uplatneného navrhovateľom
proti odporkyni. Z návrhu na začatie konania, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca
navrhovateľa zmluvu o úvere vypovedal dňa 07.12.2009, pričom od nasledujúceho dňa začala plynúť
trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 08.12.2012, no
navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 21.06.2013, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník
teda poskytol odporkyni v konaní účinnú a účelnú ochranu jej práv.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne náhradu trov konania neprizná. Uviedol, že dôvodom späťvzatia žalobného

návrhu bolo, že súd je v súlade s ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na
premlčanie práva. Premlčaním právo nezaniká, navrhovateľ tak nekonal v rozpore s právom, ak si
svoju premlčanú pohľadávku uplatnil v súdnom konaní. Ako vedľajší účastník sa podľa § 93 ods.
2 O.s.p. môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania mu dáva samotný zákon,
pretože sa predpokladá, že svojím aktívnym pôsobením poskytne účastníkovi, na strane ktorého v
konaní vystupuje, „pomoc v spore“. V danej veci sa vedľajší účastník k žalobnému návrhu vyjadril
formulárovým podaním, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Prvostupňový súd nerozhodol na
základe aktivity právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, nerozhodol bezprostredne po vznesenej
námietke premlčania a na jej základe, ale na základe dispozičného úkonu navrhovateľa. Navrhovateľ

s poukazom na obranu odporcu a premlčanie nároku vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť. V
prípade, ak by súd ďalej vo veci konal, bol by povinný prihliadnuť na premlčanie nároku
zo zákona. Vedľajší účastník nemá zastupovať súd a plniť úlohy súdu uložené zákonom. Túto ochranu
mal odporcovi poskytnúť súd, ktorý bez ohľadu na aktivitu vedľajšieho účastníka na premlčanie nároku
prihliada z úradnej povinnosti. Poukázal na to, že v danej veci ide o skutkovo a práve jednoduchý

prípad, čo dokazuje aj skutočnosť , že aj samotný spotrebiteľ v tejto veci dokázal vzniesť námietku
premlčania. Vzhľadom na vysoký štandard ochrany spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi Slovenskej
republiky, je zbytočné a neúčelné, aby bol spotrebiteľ v konaní „chránený“ aj vedľajším účastníkom s
vlastným právnym zastúpením. Odporkyňa ako spotrebiteľ by dosiahla v konaní rovnaký úspech bez
pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti ex offo prihliadnuť na premlčanie

nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré
je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti, a ktoré by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného
návrhu. Navrhovateľ namietal účelnosť trov vedľajšieho účastníka, podporne použil argumentáciu súdov
vyslovených v rozhodnutiach Ústavného súdu Českej republiky (IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11,
I. ÚS 988/12), Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV. ÚS 84/2014, IV. ÚS 14/2007,

I. ÚS 615/2014), v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (IISži/6/2014, IISži/10/2014,
6MCdo/5/2013, 6MCdo/9/2013, 6MCdo/5/2013), v rozhodnutiach Krajského
súdu v Banskej Bystrici 17Co/91/2012, Krajského súdu v Bratislave 3Cob/259/2011, Krajského súdu v
Nitre 8Co/207/2014, Krajského súdu Košice 5Co/15/2014, Krajského súdu v Prešove 12Co/69/2013 a
v rozsudku Súdneho dvora vo veci C-470/12, C-270/09.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného
súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške
178,51 Eur, do rúk zástupcu vedľajšieho účastníka. Rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zastavení

konania a vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania odporkyni nebolo účastníkmi odvolaním
napadnuté, v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť, a preto odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní má účastník zásadne právo na náhradu trov konania, ak bol v

konaní úspešný, prípadne má právo na náhradu podľa pomeru úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Výnimka zo zásady stanovenej v ust. § 142 O.s.p. je uvedená v § 146 O.s.p., podľa ktorého nemá
žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. platí náhradu trov konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie
muselo byť zastavené (zodpovednosť za zastavenie konania). Toto zavinenie je možné

posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má
oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie
muselo byť zastavané, je z pohľadu relevancie významný iba procesný výsledok. Za predpokladu, že kspäťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre správanie sa odporcu, je povinný hradiť trovy
konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa došlo pred začatím
pojednávania vo veci samej. Z procesného hľadiska v tomto prípade zásadne platí, že zastavenie
konania zavinil navrhovateľ, a preto je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V predmetnom
konaní vystupoval na strane odporkyne vedľajší účastník, preto navrhovateľ je v danom prípade povinný
zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne.

Okresný súd správne posúdil vzniknutú procesnú situáciu a dôvodne rozhodol o povinnosti navrhovateľa
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p. trovy konania, keď zavinenie navrhovateľa na zastavení konania posudzoval len z procesného
hľadiska, bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu. Významné
je totiž len to, že navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, aby odporkyňa splnila

to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáhal. Bez právneho významu je námietka navrhovateľa, že súd
vo veci nerozhodol na základe aktivity právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ale až na základe
dispozičného úkonu navrhovateľa, a pokiaľ by súd ďalej konal, bol by povinný prihliadnuť na premlčanie
nároku zo zákona. Rovnako je právne bezvýznamná námietka, že vedľajší účastník nemá zastupovať
súd a plniť úlohy súdu uložené zákonom.

Pokiaľ navrhovateľ namietal dôvodnosť vzniknutých trov konania vedľajším účastníkom na strane
odporkyne, odvolací súd poukazuje na ust. § 137 O.s.p., podľa ktorého trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,

náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu,
odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom
advokát.

Citované zákonné ustanovenie obsahuje exemplifikatívny výpočet druhov trov konania. Predpokladmi,

za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania v danej veci, bola účelnosť trov potrebných
na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom súdna prax za nevyhnutné považuje tie trovy, ktoré
účastník musí vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, ktoré sú potrebné na zaujatie procesného
stanoviska v návrhu, na meritórne vyjadrenie účastníka konania, na vyjadrenie účastníka k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov a podobne.

V danej veci z obsahu spisu vyplynulo, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, a to podaním zo
dňa 09.10.2013 a dňa 25.3.2014 doručil súdu podanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania, je tak
zrejmé, že vedľajší účastník na strane odporkyne vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi,
na strane ktorého v konaní vedľajší účastník vystupuje, a v záujme ktorého účastníka združenie ako

vedľajší účastník do predmetného konania vstúpil. Navrhovateľ už počas konania nesúhlasil so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania, namietal, že združenie sa dalo zastúpiť advokátom, poukázal, že
náklady na zastúpenie tohto združenia nepredstavujú účelne vynaložené trovy a pre priznanie
na ich náhradu nie je žiadny právny dôvod. Uznesením zo dňa 04.07.2014 okresný súd pripustil do
konania na strane odporkyne ako vedľajšieho účastníka Q. a s týmto vedľajším účastníkom na strane

odporkyne ďalej vo veci konal.

Vedľajšíúčastníktakakoktorákoľvekfyzickáaleboprávnickáosobamáprávozvoliťsiadvokáta,ktorýho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy právneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní

zastúpiť, je na voľne samotného vedľajšieho účastníka, ktorého právo je daná aj Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 47 ods. 2). V občianskom súdnom konaní totiž všetci účastníci majú rovnaké postavenie
(§ 18 O.s.p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19
ods. 4 O.s.p.). Prípadné obmedzenie určitého práva musí vyplývať len zo zákona a z platnej právnej
úpravy, pričom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že vedľajší účastník nemá právo dať sa v konaní

pred súdom zastúpiť advokátom.

Odvolací súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
priznania ich náhrady. V posudzovanej veci nemožno prijať záver o neúčelnosti trov právnehozastúpenia vedľajšieho účastníka. Nesúhlasí však s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník
ako spotrebiteľské združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná
odbornosť v oblasti právo, čo má byť okrem iného dôvodom na nepriznanie náhrady trov právneho

zastúpenia tomuto subjektu. Odvolací súd tak nepovažoval za správnu právnu úvahu, v zmysle ktorej
trovy konania vedľajšieho účastníka aj s prihliadnutím na vyhodnotenú jednoduchosť sporu, nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti
treba tiež zohľadniť, že pokiaľ aj vedľajší účastník použil jednoduchú argumentáciu, ktorou namietal
premlčanieuplatňovanéhopráva,Občianskysúdnyporiadoktakýtospôsobobranynevylučujeazároveň

nemožnoprehliadnuť,žeajdruháprocesnástrananauplatneniesvojhoprávaformounávrhunavydanie
platobného rozkazu (tento spôsob rozhodovania je v spotrebiteľskom práve neprípustný) používa
jednoduchú argumentáciu, ktorá je totožná s obdobnými spormi, čo je skutočnosť odvolaciemu súdu
známa z jeho úradnej činnosti.

Pokiaľ navrhovateľ ako podpornú argumentáciu pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu

účastníkovi použil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, v tomto
uznesení zo dňa 19.03.2014 najvyšší súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

O takýto prípad v danej veci nejde. V posudzovanej veci vedľajší účastník do konania riadne vstúpil,
neformulárovým spôsobom uplatnil námietku premlčania, a to v čase, keď súdu nebola uložená zákonná
povinnosť ex offo prihliadať na námietku premlčania, pričom nemožno prehliadnuť, že navrhovateľ
uplatnil proti odporkyni ako spotrebiteľovi premlčané právo, ktorý návrh aj s poukazom na obranu
odporkyne (aj odporkyňa uplatnila námietku premlčania) a premlčanie nároku zobral v celom rozsahu

späť.

Úkony vedľajšieho účastníka (vyjadrenie k žalobnému návrhu) v podaní zo dňa 25.03.2014 považoval
odvolací súd za účelné, keďže procesné úkony vedľajšieho účastníka mali zásadný vplyv na ďalší
priebeh konania, nakoľko potom, ako vedľajší účastník uplatnil námietku premlčania, ktoré podanie

bolo odporkyni doručené 08.11 2015, odporkyňa vyjadrila súhlas s námietkou premlčania, ktorú uplatnil
vedľajší účastník, a ktorý vstúpil do konania na jej stranu a zhodne namietala premlčanie,
v dôsledku čoho navrhovateľ zobral žalobný návrh v celom rozsahu späť, pričom sám uvádza, že
žalovaná pohľadávka je premlčaná. Vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne tak podľa názoru
odvolacieho súdu naplnilo svoj primárny cieľ („pomoc v spore“), keďže potom, ako námietku premlčania

uplatnil vedľajší účastník, uplatnila ju pod vplyvom vedľajšieho účastníka aj samotná odporkyňa a
navrhovateľ, vzhľadom na to, že právo bolo premlčané, zobral žalobný návrh späť potom, ako súd vo
veci nariadil pojednávanie. Na zastavenie konania, ktoré zavinil výlučne navrhovateľ, teda nemá vplyv
povinnosť súdu aj bez návrhu prihliadať na premlčanie nároku (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa), na ktorú skutočnosť navrhovateľ v podanom odvolaní poukazuje.

Odvolací súd preskúmaním veci nezistil, že by sa v danom prípade jednalo o neúčelne vynaložené trovy
konania vedľajším účastníkom na strane odporkyne, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
vedľajší účastník trovy konania neuplatňoval.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .