Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810209816
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8810209816.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Greg Hamm promotions, s.r.o., so sídlom Kaplinská 5,
Bratislava 831 06, IČO: 35 855 843, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zajacom, so
sídlom P. Mudroňa 39, 036 01 Martin, proti žalovanému: R. B., miesto podnikania XXXXX X. V. B.,
Q. XXX/XX, IČO: 44782870, právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Remetom, so sídlom
Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 5.394,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Cb/8/2011-281 zo dňa 24.3.2014, zhodou hlasov členov
senátu, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania tak, že
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.012,90 eur pozostávajúce
z časti zloženej zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 104,- eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 908,90 eur, na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
pozostávajúce z časti zloženej zálohy na znalecké dokazovanie v sume 104,- eur, z časti zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie v sume 8,58 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.078,30 eur
na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Dušana Remetu do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia. Druhým výrokom uznesenia zaviazal žalobcu nahradiť štátu trovy, ktoré znášal v súvislosti
so znaleckým dokazovaním vo výške 16,58 eur na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX VS: XXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Uznesenie vo výroku o trovách konania odôvodnil tým, že vo veci samej súd návrhu vyhovel len
sčasti. Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca mal úspech vo výške 24% a žalovaný vo
výške 76%. Súd prvého stupňa poukázal na to, že právny zástupca žalovaného prevzal zastúpenie
žalovaného v štádiu, keď predmetom konania bola už len suma 5.394,54 eur, preto pri výpočte trov

právneho zastúpenia vychádzal z tejto sumy, a nie zo sumy 6.633,81 eur, ako uviedol právny zástupca
žalovaného. Úspešnejší bol žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu (76%
- 24%), žalovanému tak vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 52 % z jeho celkových trov
konania. Prvostupňový súd poukázal na to, že dôvodom späťvzatia boli chyby žalobcu pri prepočte
dlžnej sumy, nie

úhrady žalovaného, teda nešlo o zavinenie žalovaného. Trovy konania u žalovaného pozostávajú z časti

zloženej zálohy na znalecké dokazovanie 52 % zo sumy 200 eur, t. j. 104 eur, z časti zaplateného
súdneho poplatku za odvolanie 52 % zo sumy 16,50 eur, t.j. 8,58 eur a z trov právneho zastúpenia.
Uznesením zo dňa 30.03.2012 bolo konanie v časti zaplatenia sumy 1.239,27 eur spolu s úrokmi zomeškania zastavené. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.394,54 eur spolu
s úrokmi z omeškania, preto prvostupňový súd vychádzal z hodnoty sporu už len zo sumy 5.394,54
eur, a nie zo sumy 6.633,81 eur. Právny zástupca žalovaného prevzal zastupovanie žalovaného až

dňa 19.04.2012, teda v čase, keď už bolo konanie čiastočne zastavené a predmetom sporu zostala len
suma 5.394,54 eur, preto súd vychádzal z tejto sumy. Pri hodnote sporu 5.394,54 eur je odmena za
jeden úkon právnej služby 190,89 eur. Túto sumu súd prvého stupňa priznal za 9 úkonov právnej služby,
a to prevzatie a príprava zastúpenia z 19.04.2012, účasť na pojednávaní dňa 23.04.2012, porada s
klientom dňa 04.09.2012, písomné vyjadrenie vo veci z 24.10.2012, vyjadrenie k znaleckému posudku z

05.09.2012,poradasklientomz22.10.2012,účasťnapojednávanídňa24.10.2012,písomné vyjadrenie
vo veci z 24.10.2012 a odvolanie z 27.11.2012. Za úkon účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012, na
ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia, súd priznal len 1 odmeny t.j. 47,72 eur. K tejto odmene vo
výške 1.765,73 eur súd priznal aj režijný paušál vo výške 76,30 eur za 10 úkonov právnych služieb (7,63
eur x 10). K týmto trovám právneho zastúpenia súd priznal cestovné vo výške 2,85 eur a náhradu za
stratu času vo výške 228,78 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.073,66 eur. Vzhľadom

na pomerný úspech žalovaného, patrí mu nárok na pomerné trovy vo výške 52 % z vyčíslených trov,
t.j. vo výške 1.078,30 eur.

Proti uzneseniu voči výroku o trovách konania sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhol napadnuté
uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť a náhradu trov konania priznať žalobcovi, vrátane trov
odvolacieho konania vo výške 83,34 eur. Má za to, že súd mal aplikovať ust. § 142 ods.3 O.s.p. a

náhradu trov konania priznať žalobcovi, pretože predmetom konania bolo peňažné plnenie, ktorého
výška závisela a aj bola zisťovaná znaleckým posudkom. Poukázal na to, že za odvolanie si žalovaný
uplatnil nárok na náhradu trov napriek tomu, že išlo o bezúspešné konanie. Ďalej uviedol, že žalovaný
si nárokoval náhradu za 3 porady, vrátane prvej porady pri prevzatí zastúpenia. Žalobca poukázal na
to, že podľa § 14 ods.2 písm. a) v tom čase platnej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí za druhú poradu s

klientom odmena len vo výške dvoch tretín základnej sadzby a za tretiu poradu len vo výške jednej tretiny
v zmysle § 14 ods.4. V oboch prípadoch patrí odmena za každú skončenú hodinu, pričom z obsahu
napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako dlho porady trvali a čo bolo ich predmetom resp. či existuje
nejaký dôkaz o ich konaní. Poukázal na to, že úkon písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 24.10.2012 je
účtovaný duplicitne. Uviedol, že z hľadiska prístupu oboch účastníkov k sporu sa mu javí rozhodnutie

súdu o priznaní náhrady trov konania žalovanému ako nespravodlivé. Súd mal možnosť náhradu trov
konania nepriznať ani jednému účastníkovi, či už vzhľadom na čiastočný neúspech oboch strán alebo
vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu. Súd však v danom prípade o trovách rozhodol v neprospech
účastníka, ktorý sa snažil vec vyriešiť mimosúdne a plne spolupracoval so súdom.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2014 navrhol napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,45
eur. Uviedol, že súd postupoval správne podľa § 142 ods.2 O.s.p. a správne určil pomer úspechu
účastníkov konania. Poukázal na skutočnosť, že

znalecký posudok bol vypracovaný len na žiadosť a v prospech žalobcu pre neunesenie jeho dôkaznej
povinnosti, preto neprichádza do úvahy žalobcom požadovaná aplikácia ust. § 142 ods.3 O.s.p.. K

aplikácii § 150 O.s.p. uviedol, že ide o ustanovenie s výnimočnou aplikáciou, pričom nepriznanie
náhrady trov konania by pre neho malo zásadný dopad a spôsobilo by jeho neúmerné zadlženie, čo pri
okolnostiach tohto prípadu by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti. Ďalej uviedol, že ním podané
odvolanie proti rozsudku bol účelne uskutočnený úkon na bránenie práva, pričom na pomere úspechu
strán sa v konečnom dôsledku nič nezmenilo. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porady s klientom,

poukázal na to, že tieto, vrátane ich stručného obsahu boli súdu zdokladované záznamom o rokovaní
s klientom. Porada zo dňa 4.9.2012 sa uskutočnila po prvom pojednávaní a v súvislosti s prejednaním
znaleckéhoposudkuaporadazodňa22.10.2012sauskutočnilavsúvislostisprípravounapojednávanie
dňa 24.10.2012, pričom podľa platnej a účinnej vyhlášky patrí za ďalšiu poradu s klientom odmena vo
výške základnej sadzby.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok uznesenia o trovách štátu. V tejto časti uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a §
206 ods. 2 O.s.p.). Keďže odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej, preskúmal odvolacísúd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré bolo

výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú však vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti
uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
je čiastočne opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 142 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Zodôvodnenianapadnutéhouzneseniasúduprvéhostupňavyplýva,žeonáhradetrovkonaniarozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že kritériom na priznanie nároku na
náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa (žalobcu), ako aj u
odporcu (žalovaného). Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému

petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Všeobecným zákonným pravidlom (lex generalis) v
prípadoch, keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, je pravidlo obsiahnuté v § 142 ods.
2 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia súd náhradu trov alebo pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z § 142 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť v podstate tri špeciálne
skutkové podstaty, v prípade ktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u

účastníka, ktorý mal vo veci iba čiastočný úspech, odlišné od všeobecného pravidla vyplývajúceho z §
142 ods. 2 O.s.p.. Ide o prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy
súdu. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. pritom vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. treba považovať za lex
specialis, pričom pri posudzovaní ich vzájomného vzťahu sa uplatní všeobecné interpretačné pravidlo,

podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že Občiansky súdny poriadok umožňuje všeobecnému súdu priznať plnú
náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci úspech len čiastočný, aj vtedy, ak
rozhodnutieovýškeplneniazáviseloodznaleckéhoposudku.Podmienkouvšakje,žeznaleckýposudok
musí vyčísľovať výšku plnenia a nesmie sa zaoberať základom uplatneného nároku.

Podľa názoru odvolacieho súdu na aplikáciu ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktorej sa vo svojom odvolaní
domáha žalobca nie je daný dôvod, nakoľko úlohou znalca v znaleckom posudku v predmetnej veci
bolo dať odpoveď na otázky, ktoré sa týkali nielen výšky, ale i základu uplatňovaného žalobného nároku.
Išlo o posúdenie takých skutočností, na ktoré sa vzťahovala dôkazná povinnosť samotného žalobcu, od
ktorých sa mal odvíjať stav majetku v čase, keď za neho preberal zodpovednosť žalovaný (ako obchodný

partner žalobcu). Pričom obrana žalovaného o ním realizovaných plneniach ponižujúcich výšku nároku
vyčísleného znalcom, bola úspešná. Táto obrana nezávisela na znaleckom dokazovaní, ale na tom, či
tieto plnenia žalovaného boli realizované a mali vplyv na rozhodnutie o žalobe.

Prvostupňový súd preto rozhodol správne, keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. §
142 ods. 2 O.s.p., teda z pomeru úspechu žalobcu a úspechu žalovaného. Žalobca mal úspech v časti,

v ktorej bolo jeho žalobe vyhovené (1.316,17 eur) a žalovaný v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá
(4.078,37 eur). Rovnako správne súd kvantifikoval uvedené nároky a to tak, že stanovil úspech žalobcu
v pomere 24% a neúspech v pomere 76%, pričom žalovaný mal úspech a neúspech v opačnom pomere.Žiada sa ešte uviesť, že aj keď ust. § 142 ods.2 O.s.p. počíta aj s možnosťou nepriznania náhrady
trov konania žiadnemu z účastníkov, podľa názoru odvolacieho súdu na aplikáciu tejto časti citovaného
ustanovenia nie je daný dôvod. Aplikácia tejto časti citovaného ustanovenia by podľa odvolacieho

súdu prichádzala do úvahy vtedy, ak by pomer úspechu/neúspechu účastníkov konania bol približne
rovnaký.Vdanomprípadepomerúspechužalovanéhovýrazneprevyšujepomerúspechužalobcu,preto
prvostupňový súd po započítaní pomeru úspechu a neúspechu správne priznal žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 52%.

K námietke žalobcu, že úkon - písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 24.10.2012 je účtovaný duplicitne
je potrebné uviesť, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k chybe v dátume, keď v napadnutom

uznesení je dvakrát uvedené písomné vyjadrenie vo veci z 24.10.2012, pričom, ako vyplýva z obsahu
spisu, v jednom prípade malo byť správne uvedené písomné vyjadrenie vo veci z 23.4.2012. Týmto
podaním žalovaný na výzvu súdu oznamoval otázky pre znalca na účely vypracovania znaleckého
posudku. Podaním zo dňa 24.10.2012 žalovaný súdu predkladal doklady týkajúce sa veci samej. V
oboch prípadoch išlo

o písomné podania týkajúce sa veci samej v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Z tohto dôvodu odvolaniu
žalobcu v tejto časti nebolo možné vyhovieť.

Naopak dôvodnou je námietka žalobcu, ktorou namieta nárok žalovaného na náhradu trov za úkon
právnej služby spojený s odvolacím konaním (podanie odvolania z 27.11.2012) spolu vrátane režijného
paušálu vo výške 198,52 eur, vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie

priznanej súdom prvého stupňa vo výške 8,58 eur. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto
mu za úkon právnej služby podanie odvolania z 27.11.2012 nie je možné priznať náhradu. Rovnako
z tohto dôvodu mu nie je možné priznať ani náhradu spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za
uvedený úkon.

Pokiaľ ide o žalobcom namietané porady s klientom, tieto, vrátane ich stručného obsahu boli súdu

zdokladované záznamom o rokovaní s klientom. Porada zo dňa 4.9.2012 sa uskutočnila po prvom
pojednávaní a v súvislosti s prejednaním znaleckého posudku a trvala 75 minút a porada zo dňa
22.10.2012 sa uskutočnila v súvislosti s prípravou na pojednávanie dňa 24.10.2012 a trvala 70 minút.

Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1.7.2013,
patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30.6.2013.

Podľa § 14 ods.2 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013 odmena vo výške dvoch tretín
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú
hodinu. Podľa ods.4 písm. a) tohto ustanovenia odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu. Podľa ods.6
tohto ustanovenia ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia

porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu
poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

Keďže medzi poradou z dňa 4.9.2012 a poradou z dňa 22.10.2012 došlo k inému úkonu právnej služby,
a to k vyjadreniu k znaleckému posudku zo dňa 5.9.2012, advokátovi patrí odmena za obe porady s
klientom. Za poradu z 4.9.2012 patrí odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, a keďže

ďalšia porada z 22.10.2012 trvala viac ako jednu hodinu, aj za túto poradu patrí odmena vo výške 2/3
základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri základnej sadzbe tarifnej odmeny 190,89 eur patrí advokátovi za
každú poradu odmena vo výške 127,26 eur. Pochybil teda súd prvého stupňa, ak za tieto porady priznal
odmenu po 190,89 eur.

Pri hodnote sporu 5.394,54 eur je odmena za jeden úkon právnej služby 190,89 eur. Táto suma patrí za

6 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia z 19.04.2012, účasť na pojednávaní dňa23.04.2012, písomné vyjadrenie vo veci z 23.4.2012, vyjadrenie k znaleckému posudku z 05.09.2012,
účasť na pojednávaní dňa 24.10.2012 a písomné vyjadrenie vo veci z 24.10.2012. Za poradu s klientom
z 4.9.2012 patrí odmena vo výške 127,26 eur, za poradu z 22.10.2012 rovnako vo výške 127,26 eur a

za úkon účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012 odmena vo výške 47,72 eur. K tejto odmene vo výške
1.447,58 eur patrí aj režijný paušál vo výške 68,67 eur za 9 úkonov právnych služieb (7,63 eur x 9). K
týmto trovám právneho zastúpenia odvolací súd pripočítal náhradu cestovného vo výške

2,85 eur a náhradu za stratu času vo výške 228,78 eur, ktoré náhrady neboli odvolaním napadnuté.

Na základe týchto skutočností trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavujú sumu 1.747,88 eur,
a nie 2.073,66 eur, ako to uviedol súd prvého stupňa. Vzhľadom na pomerný úspech žalovaného mu

patrí nárok na pomerné trovy vo výške 52%, t.j. 908,90 eur.

Pokiaľ ide o trovy konania pozostávajúce zo žalovaným zloženej zálohy na znalecké dokazovanie vo
výške 200,- eur, tak aj tu mu patrí nárok na pomerné trovy vo výške 52%, t.j. 104,- eur.

Odvolateľ sa ďalej domáha uplatnenia ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu
z účastníkov.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd poukazuje na to, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady

zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by
mal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v
konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných
dôvodov súd náhradu trov neprizná.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované

ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní,
ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného

účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

Na námietku žalobcu, že sú dané dôvody na nepriznanie náhrady trov konania odvolací súd poukazuje
na to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov

konaniapodľa§150O.s.p.trebaprihliadaťvprvomradenamajetkové,sociálne,osobnéaďalšiepomery
všetkýchúčastníkovkonaniaatrebavziaťdoúvahynielenpomerytoho,ktobymaltrovykonaniazaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným

okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľauvádzanéžalobcomvpodanomodvolaníniesúrelevantnýmidôvodmi
pre aplikáciu ust. § 150 ods.1 O.s.p., ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania voči
žalovanému. Z obsahu realizovaných úkonov v konaní pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní
(vo veci samej) nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zodpovedali osobitným okolnostiam konkrétneho

prípadu odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov žalovanému.Na základe týchto skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti t.j.
vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 1.012,90 eur, pozostávajúce z časti zloženej zálohy na znalecké

dokazovanie vo výške 104,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 908,90 eur (§ 220 O.s.p.).

Prisúdenú náhradu trov konania vo výške 1.012,90 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní boli žalobca i žalovaný úspešní len čiastočne. Z tohto dôvodu odvolací súd pri
aplikácii § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.