Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216985
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714216985.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom:
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnej: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y., pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 504,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn.

EX 41823/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 1Er/333/2014-13
zo dňa 16. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 1Er/333/2014-13 zo dňa 16. januára 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/333/2014-13 zo dňa
16. januára 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp. zn. SR 00873/10 zo dňa 15. mája 2014. Uviedol, že
predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 504,- Eur spolu s 0,25% denným zmenkovým úrokom zo sumy 668,- Eur od 17. októbra
2019 do 11. mája 2010, zo sumy 586,- Eur od 12. mája 2010 do 13. mája 2010, zo sumy 504,- Eur
od 14. mája 2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 668,- Eur od 17. októbra

2009 do 11. mája 2010, zo sumy 586,- Eur od 12. mája 2010 do 13. mája 2010, zo sumy 504,-
Eur od 14. mája 2010 od zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 215,73 Eur.
Poukázal na § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov. Exekučný súd ďalej
uviedol, že sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými

podmienkami a s výpisom z obchodného registra na oprávneného a zistil, že v danej veci existujú
okolnosti odôvodňujúce zamietnutie návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Zmluva o
úvere, ktorú účastníci uzavreli, má formu štandardnej (typovej) spotrebiteľskej zmluvy. Jej súčasťou boli
aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli vopred pripravené a ktoré dlžník nemohol pred podpisom
zmluvy ovplyvniť. Exekučný súd uvádza, že koncipovanie rozhodcovskej doložky síce vyvoláva zdanie
možnosti voľby orgánu, ktorý bude vec rozhodovať, avšak z úradnej činnosti súdu je známe, že voľba

rozhodcovského konania spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh, t.j. takmer vždy výhradne na
veriteľovi. Ďalej uvádza, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere, ktoré však nie súd podpísané zmluvnými stranami, preto súd
nemôže akceptovať takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Z formy a obsahu
predloženej zmluvy je zrejmé, že povinná ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť obsah ustanovení
formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné obchodné podmienky zmeniť, resp.

ich pôsobnosť na predmetný zmluvný vzťah vylúčiť. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju
mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťouobsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovská doložka mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a to v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Exekučný súd
ďalej uvádza, že rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinnú na úhradu istiny s príslušenstvom,
ktoré pozostávalo zo zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne z dlžnej sumy.

Rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzovalo povinného na zmenkový úrok vo výške 91,25%
ročne je pritom rozhodnutím, ktoré zaväzuje na plnenie zákonom nedovolené a odporujúce dobrým
mravom. V závere exekučný súd uvádza, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložky) a navyše zaväzuje účastníka konania na plnenie v
rozpore s právneymi predpismi, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že

je vydaný v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie
exekučného súdu trpí tiež inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), ktorou je neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa.
Exekučný súd totiž nezisťoval skutočnosti, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Povinný sa v zmysle čl. 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy mohol
obrátiť v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so Zmluvou o úvere na všeobecný súd. K
námietke exekučného súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ oprávnený poukázal na odôvodnenie

zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci preto exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe
uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so

záverom exekučného súdu v tom, že Zmluva o úvere č. 6116221, ktorú dňa 20. marca 2009 uzatvorili
oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500,-
Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený

v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za
dodávateľa. Dlžník (povinná) sa v predmetnej zmluve zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu o
úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na výkon zamestnania, je v postavení spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.

Cieľomzavedenejprávnejúpravy-spotrebiteľskéhoprávajezabezpečiťprimeranúochranuspotrebiteľa

ako ekonomicky slabšieho a právne menej skúseného účastníka zmluvy voči podnikateľovi -
dodávateľovi, druhému účastníkovi zmluvy. Zo zmyslu osobitnej úpravy spotrebiteľského práva možno
vyvodiť, že tieto ustanovenia sa vzťahujú len na konečných spotrebiteľov, ktorí nevykonávajú obchodnú
činnosť, alebo inú podnikateľskú činnosť, keďže výhoda takýchto ustanovení sa nesmie rozšíriť na
osoby, pre ktoré osobitná ochrana nie je odôvodnená (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci

Johann Gruber proti Bay WaAG z 20.01.2005, C-464/01, ktorý sa okrem iného v bodoch 34, 35 a 36
zaoberá aj výkladom pojmu spotrebiteľ). Citované rozhodnutie Súdneho dvora sa tiež venuje otázke
dôkazných prostriedkov, dôkazného bremena, preukazovania relevantných skutočností pre aplikovanie
spotrebiteľského práva (body 46 - 50), z ktorých možno vyvodiť záver, že vnútroštátny súd sa musí
prednostne opierať o dôkazné prostriedky, ktoré objektívne vyplývajú zo spisu. Čo sa týka dôkaznéhobremena, strana dovolávajúca sa postupu podľa spotrebiteľského práva má dokázať, že zmluva nemá
podnikateľský účel, pričom druhá strana má právo predložiť opačný dôkaz.

V predmetnej veci oprávnený v exekučnom konaní predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava pod sp. zn. SR
00873/10 zo dňa 15. mája 2014 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom na základe rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 20. marca 2009 uzatvorenej medzi oprávneným a
povinným, ktorej súčasťou sa stali Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V bode 18. týchto
Všeobecných podmienok bola rozhodcovská doložka uzatvorená v nasledovnom znení: „Všetky spory,

ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa

dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto Zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu,
ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na

rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Exekučný súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady na vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad,
na základe ktorého súdny exekútor vedie exekúciu, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41

Exekučného poriadku. V prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnostiexekučnéhotitulu,musíexekučnýsúdnazistenietejtonezákonnostiadekvátneprocesne
zareagovať (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 164/1996).

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len „Smernica“) vo veci C-40/08 a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa

ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už

vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu
18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,

exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania jeskutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej
zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne
tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré

zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú
zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto
popísaným písmom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou

v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako
neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva,
že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako
doložka zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy.
Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal
inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného

v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcovským
súdom svojim spotrebiteľom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy,

tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.
Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť
táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy
či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy.
Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle §

53 ods. 1 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy
neplatné.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS
55/2011 z 24. februára 2011, kde ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu
preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu),

ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na základe uvedeného, ako aj v zmysle
vyššie citovaného rozhodnutia ESD ako aj Ústavného súdu SR, nebolo možné chýbajúcu rozhodcovskú
doložku v spore vychádzajúcom zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu považovať len za vadu konania,
ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.