Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/548/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613203021
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2613203021.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Praha, Nové Město, Politických
vězňů1272/21,Českárepublika,IČO:26429705,zastúpenýadvokátskouspoločnosťou:FridrichPaľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: X. U., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX,
o zaplatenie 488,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Senica č. k. 5C/89/2013-43 zo dňa 04. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii článku I § 75, § 11 ods. 1, § 5 ods. 1, 48 ods. 1, 33
ods. 1, 2, 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, §
37 ods. 1, 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že súd z
vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa
nebolpodanýdôvodne.Znávrhumalovyplynúť,žepredloženázmenkajevistazmenkou.Súdpreskúmal
zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené

dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti. Neurčitý údaj
splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku
pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie
lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť
o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal

správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obdo 59/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý
jednoznačne skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a
do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na čl. I § 33 ods. 2 Zákona
o zmenkách a šekoch. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny
formalizmus, a preto súd s poukazom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že zmenka predložená

navrhovateľom je neplatná.

K vydaniu samotného zmenkového a šekového platobného rozkazu pred nariadením pojednávania je
potrebné uviesť toľko, že Okresný súd Senica po doručení žaloby a preskúmaní jej obsahu dospel
k záveru, že príslušným na konanie je podľa § 10 ods. 2 písm. b) Zákona č. 371/2004 Z.z. s
poukazom na § 104a ods. 1 O.s.p. Okresný súd Trnava, pretože predmetom konania je plnenie

zo zmenky. Krajský súd Trnava uznesením č.k. 24Ncb/86/2013-18 zo dňa 9.7.2013 vyslovil okrem
iného, že na konanie je príslušný Okresný súd Senica. Okresný súd Senica však musel nariadiťpojednávanie,pretoženiejepríslušnýnavydaniezmenkovéhoašekovéhoplatobnéhorozkazu,nakoľko
táto príslušnosť je v Slovenskej republike daná zákonom. Krajský súd v Trnave v uznesení č.k.
24Ncb/86/2013-18 zo dňa 9.7.2013 zároveň uviedol, že považuje za prioritné v tomto konaní hľadisko

ochrany spotrebiteľa a podľa neho určenie príslušnosti súdu, k čomu berie do úvahy i upozornenia
Európskej komisie na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním na dôsledné
uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa v Slovenskej republike. Európska komisia
poukázala z pohľadu zabezpečenia ochrany spotrebiteľa na neakceptovateľnú situáciu v súvislosti
s praxou obchodníkov poskytujúcich úvery vo vzťahu k spotrebiteľom spojenú s existenciou takých

právnych nástrojov, ktoré umožňujú veriteľom ich využívanie oddelene od zmluvy o úvere, a medzi
ktoré Európska komisia zaradila i zmenky podpísané spotrebiteľmi. Je zrejmé, že pôvodný majiteľ
zmenky, ktorým je spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom
poskytovania spotrebiteľských úverov na území Slovenskej republiky, pričom zmenka v tomto prípade
mázabezpečovacícharakterkpôvodnémuprávnemuvzťahu,ktorýmápovahuvzťahuspotrebiteľského.
A preto i napriek tomu, že navrhovateľ súdu nepredložil zmluvu, ktorou vznikol medzi účastníkmi

(základný) zmluvný vzťah, a ktorá bola zabezpečená predloženou zmenkou, považuje súd tento vzťah
za vzťah spotrebiteľský. Súd dospel k záveru, že zmenka, na základe ktorej si navrhovateľ svoj nárok
uplatňuje je neplatná a súčasne zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, k úhrade
ktorého sa odporca v zmenke zaviazal, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a
odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že odporcovi,
s poukazom na obsah spisu, žiadne trovy nevznikli a ani si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie

navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak,
že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 41,24 Eur bez DPH. Ako odvolacie dôvody uplatnil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
a), b) a f) O.s.p., pričom argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že odporca

uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa uplatnený nárok zamietol, ale najmä
vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý
má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri
predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zák.

č.191/1950Zb.môžebyťsplatnosťzmenkyurčenálenštyrmispôsobmipredpokladanýmizákonom,inak
je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobom splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vista
zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek
splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku
1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie

údaju zročnosti údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“,
„pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj
splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j.
zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je
potrebnépredložiťnaplateniedojednéhorokaoddátumuvystavenia.Vystaviteľmôželehotunaplatenie

predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto
prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť.
Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje
abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa
pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú príslušné kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené

„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom
zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné
vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený
údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj
logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I §

34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by text mal znieť „na platenie
predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi
významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údajzročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z
nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.1.2001 sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu

sa v danom prípade nejedná a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Odvolateľ
na záver poukázal na to, že záver súdu prvého stupňa je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že navrhovateľ žiadal priznať uplatnenú pohľadávku podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom. Preto je potrebné mať na zreteli,
že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako
„cezhraničné“, t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal aj
súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou

hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní príslušnosti
súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj pokiaľ ide o štáty mimo EÚ, musia
uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení Brusel I. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Rozhodným právom však
nemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od

toho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich
sa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo a skutočnosť, že navrhovateľ si v konaní
uplatnil zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej zmenky nevyplýva voľba rozhodného
práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže

z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, pričom
právoEurópskejúnieamedzinárodnézmluvyneobsahujúkolíznenormypreoblasťzmeniek,súdprvého
stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je potrebné riešiť podľa slovenského právneho
poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to,

že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom Slovenskej republiky, pôvodný majiteľ zmenky je
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na území Slovenskej republiky, navrhovateľ ako majiteľ
zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom,
nazmenkevšakniejejehopodpis,čímpotomspôsobilosťodporcuaindosanta-prvéhomajiteľazmenky
sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie odporcu ako vystaviteľa zmenky bolo

urobené pred indosáciou zmenky v Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom
Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 Bratislava, atď.). Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza
v Českej republike i v Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon č.191/1950
Zb. - zákon zmenkový a šekový.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na uplatnenie pohľadávky si navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku
voči odporcovi vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia. Navrhovateľ si
podľa návrhu uplatňoval zmenkovú pohľadávku, konkrétne zmenkový úrok v špecifikovanej výške
a zo špecifikovaných súm, za konkretizované obdobie, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania.

Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky vystavenej dňa 19.06.2009 v Senici, na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, odporcom ako vystaviteľom s
označením jeho mena, priezviska, adresy, rodného čísla, s vlastnoručným podpisom zmenky. Na
zmenke je vyplnená zmenková suma 488 Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 26.08.2010, ďalej údaje„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy:
2180944. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný zmenkový veriteľ obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na navrhovateľa.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť, či
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť
navrhovateľom uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti.

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový - ďalej aj Zmenkový zákon, ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté

do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na

určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné. (ods. 2)

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá
zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným

slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku
vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže
indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb.
Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a
nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového

dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a

zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava
zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.
Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej

prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú
sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne
jednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom

konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,
že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,
alebo nároky z hier a sázok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery.
Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto rysy
majúsvojehranice.Zároveňjevšaknutnémaťnapamäti,žeoprávnenývlastníkplatnejzmenkyzásadne

právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti tomuto
nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa
zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.Pokiaľ ide o zmenku predloženú navrhovateľom, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie,
teda tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď

citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 Zmenkového zákona upravuje povinnosť predložiť zmenku na
platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť
alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcove obmedzenie splatnosti tejto zmenky. Majiteľ tak môže v
rámci tejto lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená, lebo už
samotným predložením sa stáva splatnou. V tomto prípade odporca v zmenkovom vyhlásení podľa § 34

ods. 1 Zmenkového zákona určil dlhšiu lehotu na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia.
Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ
zmenky môže predložiť na platenie do štyroch rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd tak odlišne od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej navrhovateľom,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 Zmenkového zákona, pretože obsahuje údaj: „Zaplatím za

túto zmenku pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky od vystavenia, ako to vyplýva
z textu: „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej
predloženia, pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1 čl. I. Zmenkového zákona v lehote
štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia
nastáva jej splatnosť. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v

zmenke sú uvedené dve splatnosti, čo malo spôsobiť jej neplatnosť.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môžeprihliadaťlenktýmdôvodom,ktoréodvolateľvodvolaníoznačil,niejeviazanýrozsahomodvolania

lenvprípadochuvedenýchv§212ods.2O.s.p.(nejdeodanýprípad),pričomvšakvždymusíprihliadnuť
k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 212
ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku

konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. II.ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy,
ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a

tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcich
hľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,

odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Je potrebné mať na zreteli aj to, že v zmysle § 11 čl. I. Zmenkového zákona je každú zmenku možné
previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky právazo zmenky. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník namietať voči navrhovateľovi, ako
poslednému majiteľovi zmenky, jedine to, že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku
nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku.

Po podaní zmenkového návrhu na súd, tento vo vzťahu k zmenke môže skúmať len to, či predložená
listina sa javí byť skutočne zmenkou, teda skúmať, či zmenka má zákonné náležitosti. Až keď je možné
konštatovať, že listina sa javí byť zmenkou, je možné uvažovať, či existujú dôvody k pochybnostiam o
jej pravosti. Obranou proti uplatnenému zmenkovému nároku sú potom už len námietky, ktoré musia

byť riadne odôvodnené, tzn. že zmenkový dlžník - v konaní odporca musí uviesť aké vecné dôvody
ho vedú k námietkam. Prísnosti a nespornosti zmenkových záväzkov zodpovedá zásada koncentrácie
konania, v danom prípade keďže ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007, odporca musí podať všetky námietky, ktoré má proti zmenkovému platobnému rozkazu v
tlačive C na odpoveď po doručení mu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľom, ktorým je
povinný odpovedať do 30 dní a zaslať ho súdu spolu so všetkými príslušnými podrobnými dokumentmi,

resp. akýmkoľvek iným vhodným spôsobom bez použitia tlačiva na odpoveď, reagovať na doručený
návrh navrhovateľa. V rámci odpovede môže poprieť pohľadávku z hľadiska jej vecnej podstaty alebo
nárokovanej sumy, prípadne požiadať o nariadenie ústneho pojednávania. Uvádzaná abstraktnosť a
nespornosť zmenkových alebo šekových záväzkov sa vždy prejaví v tom, že je to odporca, ktorý musí
námietkynielenvzniesť,aletaktiežichoprávnenosťjednoznačnepreukázať.Navrhovateľ,ktorýpredložil

zmenku, o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, svoj nárok preukázal dostatočne. To mu ale nebráni,
aby proti námietkam a dôkazom odporcu vznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy k vyvráteniu
námietok a dôkazov odporcu.

Napokon za zmienku stojí aj to, že odvolaciemu súdu z úradnej činnosti je známe, že Krajský súd v

Prešove vo veci sp. zn. 10 Co 79/2013 konanie prerušil a predložil podľa § 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a článku 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii, Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v znení : „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z
22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov,

ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského
štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o
právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu
o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie
zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka

vznikla“.Ajvzhľadomnadoposiaľuvádzanúabstraktnosťzmenkydávaodvolacísúdsúduprvéhostupňa
na zváženie možnosť prerušenia predmetného konania s odkazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.), bude postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár uplatnil právo

zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu,
ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa
nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa neukladá. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany
nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 čl. I. Zákona zmenkového a
šekového voči súčasnému majiteľovi zmenky, a teda že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na

škodu dlžníka, nie je súd prvého stupňa oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu. Súd prvého stupňa bude pritom rešpektovať upravený
postup a pravidlá, ktorými sa európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu odlišujú od konania
upraveného výlučne Občianskym súdnym poriadkom.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.