Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712205424
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712205424.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému S. S.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. E. XXX/XX, T., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený
opatrovníkom N. R., pracovníkom Okresného súdu Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX
3399/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.613,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 19. júla 2012, č.k. 23Er/242/2012-28 v senáte jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 23Er/242/2012-28 zo dňa 19. júla 2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. VP 60099/09
zo dňa 12.10.2010, ktorý vydal Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore,
s.r.o.. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného spoločnosťou VÚB, a.s. povinným dňa 07.09.2005. Rozhodcovský súd

odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v článku XI Obchodných podmienok pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom na
povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia Zmluvy, ale aj s poukazom na ust. § 52 ods.

1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008. Z uvedených dôvodov na daný právny
vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
PoukázalajnaSmernicuRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách.

Odkazom na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora ES okresný súd ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré
sú upravené spotrebiteľskou zmluvou tak, ako to vyplýva aj z ust. § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho

zákonníka sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Demonštratívny výpočet prípadov,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ustanovuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Medzi takúto neprijateľnú podmienku od

01.01.2008 patrí aj prípad, kedy sa od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požadovalo, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a prípad, kedy sa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej
zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Súd tak skúmal, či zmluva
uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom zvýšenú pozornosť

venoval dojednaniu rozhodcovskej dohody a dohode o vyplnení zmenky.

Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a skúmal, či rozhodcovská
doložka nespôsobuje v rámci podmienok štandardnej zmluvy hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd uviedol, že zmluva o úvere je
v danom prípade pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje.

Spotrebiteľ z uvedených dôvodov nemal v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa zo zmluvnými
podmienkami oboznámiť, a teda ani žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah.

Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku, ktorá bola ako zmluvná podmienka obsiahnutá vo
Obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy o úvere, súd uviedol, že vzhľadom na adhéznu
povahu zmluvy, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok spolu s rozhodcovskou doložkou, alebo

odmietnuť.Rozhodcovskádoložkaboladojednanáakoneprijateľnápodmienkavspotrebiteľskejzmluve,
keďže nebola individuálne dohodnutá a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní.

V tomto prípade bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania práve to, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia vnútroštátneho aj európskeho práva na ochranu

spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu je právnym úkonom
obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na ktorú má súd prihliadať ex
offo.

Keďže je právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je

vydaný nepríslušným súdom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom Proti
tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní vyjadril názor, že pokiaľ exekučný súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky z úradnej
moci (ex offo), konal mimo rozsahu svojej právomoci, ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom.
S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej
republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po

uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou
priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, čím sú zároveň dané aj hranice právomoci
exekučného súdu. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným

titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 5/2002.Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného titulu, preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom

na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský
rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní tak podľa názoru odvolateľa neumožňuje exekučnému súdu skúmať
vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a
vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje

predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského
súdu.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má
zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa
nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa

bodu 47 cit. rozhodnutia nie je možné, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa
v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti,
podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci
exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v

rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok).
Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných
spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho
stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť

tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo
neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere, v ktorej bol dlžník spotrebiteľom uzavretá
pred dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy

posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený zároveň poukázal, že jeho právny predchodca, predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil

svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona § 93b č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Postupom a rozhodovaním exekučného súdu v tomto prípade dochádza podľa oprávneného k
neoprávnenémuzásahudozákladnéhoprávaoprávnenéhonasúdnuochranuakporušovaniuprincípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní,ktoréprebiehanapodkladeprávomuznanéhoexekučnéhotituluazároveňtakýmtopostupmôže

založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané dňa 26.09.2011 pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu

na rozhodnutie.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania a odvolaním
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 20.03.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne
bola okresnému súdu dňa 04.04.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. VP

60099/09 zo dňa 12.10.2010 vydaný na základe Zmluvy o vydanie pôžičkovej karty Žolík č. XXXXXXX
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 a
povinným dňa 07.09.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. (ďalej Obchodné podmienky). V čl. XI bod 63
Obchodných podmienok platných od 01.01.2009 si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode, akýkoľvek
spor,nárokaleborozporvzniknutýzoZmluvyalebovsúvislostisňou,vrátanevšetkýchotázoktýkajúcich
sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia rozhodne rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie
alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek

zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom
súd.Podpisomzmluvyklientvyjadrujebankesvojsúhlasnavýberjednéhozuvedenýchrozhodcovských
súdov.

Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva,

a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku

rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.

Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielenoprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 07.09.2005 (ďalej Občiansky

zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa v tom, že zmluva uzavretá dňa 07.09.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného
akoveriteľomapovinnýmakodlžníkom,ktorábolapodkladomprevydanieexekučnéhotitulu,jezmluvou
spotrebiteľskou. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu uzatváral povinný ako fyzická
osoba, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by pri jej uzatváraní bol povinný konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pritom právny predchodca oprávneného pri jej
uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným
a povinným je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s
právnouúpravouSlovenskejrepublikyaajsprávomEÚ,keďskúmalrozhodcovskúdoložkuakozmluvnú

podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku tak, ako je uvedená
vo obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Jej neprijateľnosť spočíva v dohode zmluvných strán, ktoré sa dohodli, že spory, ktoré
vznikli z ich zmluvného vzťahu alebo s ním súvisia budú riešené výlučne v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom, ktorý určil veriteľ. Je pritom zrejmé, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie
nárokov z takýchto zmlúv podáva v zásade len veriteľ zo záväzkového vzťahu, ktorý zakladá právomoc
ním určeného rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne

dojednaná, čo vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a
povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, mohol len záväzok zo zmluvy ako celok prijať alebo
odmietnuť. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej
doložky v takomto znení nesie, a preto od neho nemožno vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a
jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Rozhodcovská doložka v

takom znení, v akom ho právny predchodca oprávneného skoncipoval do ním používaných Obchodných
podmienok, je v rozpore s požiadavkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku
škode spotrebiteľa. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Odvolacísúdsúhlasíajshodnotenímsúduprvéhostupňa,žerozhodcovskúdoložku,tak,akojeuvedená

vo Obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným je potrebné považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd
zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby

pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa-dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá pričom jej
obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej
doložkyakýmkoľvekspôsobomzmeniť,mohollenpôžičkuprijaťalebojuodmietnuťvrátaneObchodných
podmienok, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským

súdom je neprijateľná. Právny predchodca oprávneného bol pri uzatváraní zmluvy podnikateľom, ktorý
obsah zmluvy, ako aj Obchodných podmienok na predtlačených formulároch vopred pre spotrebiteľa
pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre
spotrebiteľa výhodnejšia, čím dosiahol, že spotrebiteľ sa v prípade vzniku sporu musel podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v

rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. V dôsledku
uvedeného treba takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka za neplatnú.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách

odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku
priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť.
Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by
umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ

(klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky upravujúce
rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s Obchodnými podmienkami,
a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na
uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Obchodných

podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o vydaní pôžičkovej karty je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydať
rozhodcovské rozhodnutie, ktoré oprávnený predložil ako exekučný titul. Preto bolo správne aj jeho
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie

podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora ES nie je z hľadiska
správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný, nakoľko exekučný
súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva

a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad
danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňa,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.