Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Vanko

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222364
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Vanko
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222364.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/640/2012-47 zo dňa

18. októbra 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 175 eur

ako náhrady škody a sumy 110,64 eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/37/2004.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6, § 9 ods. 1,
2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/37/2004

mal za preukázané, že dňa 05.02.2004 súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár doručil Okresnému súdu
Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 23.02.2004 exekučný súd vydal
uznesenie č. k. 10Er/37/2004-11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Toto
uznesenie v dôsledku odvolania oprávneného bolo zrušené uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa
30.04.2004 a vec bola vrátená exekučnému súdu dňa 02.06.2004. Následne 16.06.2004
exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 06.10.2010 oprávnený podal návrh na

zmenuexekútora.Výzvouzodňa26.10.2010exekučnýsúdžiadalovyjadrenieMgr.Cipáranavyčíslenie
trov. Dňa 13.12.2010 exekučnému súdu bolo doručené písomné vyčíslenie uplatnených trov exekútora.
Dňa 28.12.2010 uznesením exekučný súd vyhovel žiadosti o zmenu exekútora a určil výšku
náhrady trov pôvodného exekútora v sume 145,72 eur. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu predovšetkým zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané.
Navrhovateľ sa domáhal jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jeho

tvrdenia vznikli v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonnej
lehote. Dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody treba posudzovať podľa
§ 9 ods. 2 zákona č.514/2003 Z. z. podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy vsúdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo ani
tvrdené ani preukázané, že by tieto podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu
boli dané v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nie
je možné konštatovať nesprávny úradný postup spočívajúci v nevykonaní úkonu v zákonnej
lehote. Konštatoval, že žiaden nesprávny úradný postup zo strany exekučného súdu - Okresného súdu

v Nových Zámkoch vo veci sp. zn. 10Er 37/2004 uskutočnený nebol, preto v dôsledku neexistujúceho
nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním navrhovateľovi žiadna škoda
nemohla vzniknúť. Súd prvého stupňa teda návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.

Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite

veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd

založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval

princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva

na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho
výkonuexekúcienemohlabyťodstránenározhodnutímrozhodcovskéhosúdu,alelensúduexekučného.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom

nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne

faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote. Záverom uviedol, že navrhovateľ nechápe, aký môže mať na výsledok konania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom

konania nesúviseli. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudokje potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 OSP.

Podľa § 221 ods.1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí
tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej
škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 110,64 eur, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 10Er/37/2004, spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia o zmene súdneho exekútora

v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Podľa názoru navrhovateľa exekučný súd bol nečinný viac ako
84 dní.

Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp. zn. 10Er/37/2004 vyplýva,
že exekučné konanie začalo dňa 28.01.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 05.02.2004 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 4106/2003, NZ 96921/2003 zo dňa 25.10.2003
spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom notárom so sídlom v Partizánskom. Exekučný súd uznesením
č. k. 10Er/37/2004-11 zo dňa 23.02.2004 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením
č. k. 5CoE/59/2004-18 zo dňa 30.04.2004 zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Následne exekučný súd dňa 16.06.2006 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 06.10.2010 doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na
zmenu súdneho exekútora. Dňa 26.11.2010 exekučný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zároveň, aby si vyúčtoval náhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor dňa 02.12.2010 zaslal exekučný súd spolu so stanoviskom a vyčíslením trov exekúcie.
Exekučný súd uznesením č. k. 10Er/37/2004-35 zo dňa 28.12.2010 vyhovel návrhu oprávneného a
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň určil aj výšku náhrady
trov exekúcie pôvodného exekútora v sume 145,72 Eur. Predmetná exekúcia prebieha naďalej.

V napadnutom rozsudku sa súd prvého stupňa zaoberal len prieťahmi v konaní, ktoré podľa názoru
odvolaciehosúduvšeobecnýsúdaninemôžekonštatovať,pričomvôbecneodôvodnilsvojerozhodnutie,
na základe čoho mal preukázané, že rozhodnutím exekučného súdu o zmene súdneho exekútora
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Teda neposudzoval relevantnú skutočnosť, či zákon účinný
v čase začatia exekučného konania stanovil povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o zmene súdneho

exekútora v lehote 30 dní, a či následne (ne)rozhodnutím exekučného súdu o zmene súdneho exekútora
v tejto lehote vznikol tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v dôsledku čoho, malo dôjsť ku
vzniku škody v príčinnej súvislosti s (ne)rozhodnutím tak, ako to namieta navrhovateľ vo svojom návrhu.S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň
svoje rozhodnutie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.