Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Sýkorová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/325/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208303
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113208303.3
Uznesenie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa
G. T., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, dieťa rodičov matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. U. G., M. U. XXXX/X a otca: C. T., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan ČR, bytom M. ulica XXX,
L. - E., W. republika, o určenie výživného, takto
r o z h o d o l :
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého
s účinnosťou od 01.03.2013.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 28.02.2015 vo výške 649,20 eur súd p o v o ľ
u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 25,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 14.03.2013 domáhala, aby súd zaviazal
otca prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Děčín č. XXC/XXX/XXXX
- XX zo dňa 17.12.2007 bolo manželstvo s otcom maloletého rozvedené. Z manželstva sa narodili dve
deti, N. a G.. N. bol zverený otcovi a G. bol zverený matke, pričom výživné rodičom nebolo určené.
Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére, mal. F. E., nar. XX.XX.XXXX.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Otec sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie mal riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v
zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca.Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu, od mája 2013 poberá dávky
v hmotnej núdzi, predtým poberala zaopatrovateľský príspevok, pretože opatrovala mamu, ktorá však
zomrela. Pracovala na dohodu a naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 140,- eur. Od januára
2015 opäť pracuje na dohodu. Jej druh, s ktorým žije v domácnosti, je živnostníkom, jeho príjem je okolo
700,- eur. Navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa s účinnosťou od podania návrhu, od marca
2013. Návrh na určenie výživného podávala z toho dôvodu, že je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
a je jej povinnosťou predložiť úradu práce rozhodnutie o určení výživného zo strany otca mal. dieťaťa.
Mal. G. chodí do 5. ročníka ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť
o maloletého, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti. Pokiaľ by si matka neuplatnila výživné
na mal. G., nemala by nárok na dávky v hmotnej núdzi. Z toho dôvodu matka musela návrh na
určenie výživného podať. Preto kolízny opatrovník navrhol zaviazať otca prispievať na výživu mal. G.
minimálnym výživným v zmysle zákona.
OkresnýsúdvTěplicíchvČRbolpožiadanýovykonanievýsluchuotca.Zvýsluchuotcavykonanéhodňa
09.12.2014 pred Okresným súdom v Těplicích ČR súd zistil, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti,
ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. V súčasnej dobe žije v nájomnom byte s manželkou, jej synom C.
a mal. N.. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H. R., nar. XX.XX.XXXX a je povinný prispievať jej na
výživu 1 500,- Kč. V súčasnej dobe je jeho manželka tehotná, spoločne očakávajú narodenie dieťaťa v
apríli 2015. Náklady s bývaním sú 3 282,- Kč, nájomné 1 500,- Kč, záloha na elektrinu. Je zamestnaný,
jeho čistý mesačný príjem je 11 000,- Kč. Od doby ako je G. v starostlivosti matky, na jeho výživu nijako
neprispieval, výživné mu určené nebolo. Takisto matka neplatí na výživu mal. N.. Uviedol, že súhlasí,
aby Okresný súd v Žiline konal v jeho neprítomnosti a vychádzal z jeho výpovede.
Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 15.10.2014 súd zistil, že matka poberá dávky v hmotnej núdzi s dvomi
mal. deťmi od januára 2013. Pomoc v hmotnej núdzi poberá preddavkovo. Za rok 2013 jej boli vyplatené
dávky v hmotnej núdzi za celé obdobie vo výške 1 556,13 eur, za obdobie 1/2014 - 9/2014 v celkovej
výške 865,50 eur.
Otec je štátny občan Českej republiky, maloletý má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa Nariadenia rady (ES) č.4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia
a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa článku 3, v členských štátoch je právomoc vo
veciach vyživovacej povinnosti daná : b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.
Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym
Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.novembra 2007 určuje podľa tohto
protokolu.
Podľa článku 3, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje
právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky,
kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s výsluchom otca dospel súd k záveru, že návrh matky na
určenie výživného je dôvodný. Rozsudkom Okresného súdu v Děčíne v Českej republike č.k. XXC/
XXX/XXXX - 15 zo dňa 17.12.2007 bolo manželstvo matky a otca maloletého rozvedené, rozsudkom
Okresného súdu v Děčíne XNc/XXX/XXXX - 53 zo dňa 19.09.2007 bol mal. G. zverený do starostlivosti
matky, mal. N., ktorý je taktiež spoločným dieťaťom rodičov, bol zverený do starostlivosti otca a rodičom
výživné nebolo určené.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného, súd porovnal možnosti, schopnosti obidvoch rodičov,
prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého.
Súd mal preukázané, že matka v súčasnej dobe žije so svojím druhom, s ktorým spoločne vychováva
mal. dcéru F.. Jej druh je zamestnaný, jeho príjem je okolo 700,- eur. Matka poberá dávky v hmotnej
núdzi. Je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 10.4.2013. Matka pracuje na dohodu 8 hodín
týždenne, pričom na hodinu je mzda 2,20 eur. Otec maloletého je štátny občan ČR a býva v ČR. Je
ženatý, spoločne s manželkou čakajú narodenie dieťaťa v apríli 2015. Náklady s bývaním sú 3 282,- Kč,
nájomné ,1 500,- Kč, záloha na elektrinu. Je zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem je 11 000,- Kč. Má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére H., na ktorú bol zaviazaný prispievať výživným 1 500,- Kč. Mal. G.
chodí do 5. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou.Vzmysleustanovenia§62ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Podľa opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2012 s účinnosťou od 01.07.2012 predstavovala suma minimálneho
výživného 26,65 eur. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 s
účinnosťou od 01.07.2013 predstavuje minimálne výživné sumu 27,13 eur. Súd zaviazal otca prispievať
na výživu maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
s účinnosťou od 01.03.2013, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh, od času ako
navrhovala matka. Matka podávala návrh na určenie výživného z toho dôvodu, že jej boli priznané
preddavkovo dávky v hmotnej núdzi a v takom prípade musí preukázať úradu práce rozhodnutie súdu o
výživnom zo strany otca na mal. dieťa, ktoré jej bolo zverené do starostlivosti. Matka uviedla, že otec má
v starostlivosti ich druhé spoločné dieťa, mal. N. na ktorého výživné neplatí. Keďže súd má povinnosť
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine určiť výživné v minimálnej výške,
súd návrhu matky vyhovel a zaviazal otca prispievať na výživu G. výživným v minimálnej výške, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 28.02.2015 vo výške 649,20 eur ( 4 mesiace x
26,65 eur = 106,60 eur, 20 mesiacov x 27,13 eur = 542,60 eur ) súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 25,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s.
p. Pri nezaplatení jednej splátky, sa stane splatným celý nedoplatok.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §
146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu
môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka a
kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.