Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/754/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113225182.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa Cetelem Slovensko, a.s., so
sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporcovi A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom R., A. N. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne

zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Z., D.. Z. X, o zaplatenie 1.934,74
eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/235/2013-48 zo dňa 12.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.934,74

eur spoločne s príslušenstvom (vo výroku rozsudku presne vymedzeným). Vychádzal zo skutočnosti,
že navrhovateľ poskytol odporcovi na základe platne uzavretej (úverovej) zmluvy finančné prostriedky
tak v podobe úveru, ako i úverového rámca. Odporca však svoju povinnosť riadne splácať poskytnuté
prostriedky splnil len čiastočne. Rozhodujúce skutočnosti mal okresný súd preukázané z predloženého
plánu amortizácie a výpisu z úverového účtu odporcu.

O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) priznal voči

odporcovi právo na ich náhradu v (celkovej) výške 329,94 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa. Okresnému súdu vytýkal,
že „úplne odignoroval pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní“, čím mu odňal možnosť konať pred
súdom. Vo veci samej dňa 12.12.2013 rozhodol rozsudkom po ústnom pojednávaní, na ktoré odvolateľa
(taktiež) nepredvolal. Odvolateľ zároveň namietal, že okresný súd priznal navrhovateľovi plnenie aj

zo zmluvy o revolvingovom úvere, hoci dotknutá zmluvná podmienka bola právoplatne vyhlásená za
neprijateľnú.

Navrhovateľ žiadal odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť. Mal za to, že bez súhlasu účastníka,
ktorý musí byť (navyše) daný v rámci odvolacej lehoty, je odvolanie vedľajšieho účastníka právne
neúčinné. Zo správania odporcu je pritom zrejmé, že pohľadávku navrhovateľa uznáva.

„Pre úplnosť“ navrhovateľ súčasne namietal aj samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej vedľajšie účastenstvo nemôže byť

(hlavnému) účastníkovi ani v prípadoch podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nanútené. Do pozornosti dával paušálny
a tým neúčelný a nehospodárny vstup vedľajšieho účastníka do množstva konaní.Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1,
2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Z úradného záznamu (č.l. 65 spisu) okresného súdu zo dňa 7.8.2014 vyplýva, že prvotné podanie
vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 17.9.2013 (ktorým tento vedľajší účastník oznámil svoj
vstup do konania) nebolo fyzicky obsahom daného spisu, lebo z registra „eŽaloby“ nebolo vytlačené a
následne riadne zažurnalizované do príslušného súdneho spisu. Až k uvedenému dátumu (7.8.2014)
došlo k založeniu tohto podania do spisu týkajúceho sa prejednávaného prípadu.

Z obsahu predmetného podania je zrejmé, že (už) dňom 17.9.2013 vedľajší účastník na strane odporcu
oznámil svoj vstup do konania (začatého podaním navrhovateľa došlým súdu 7.8.2013). Zároveň
požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Vedľajší účastník na strane odporcu teda oznámil zákonom predpokladaným spôsobom vstup do
konania v krátkom časovom odstupe po začatí predmetného súdneho konania. Napriek tomu (zrejme

z titulu administratívnej nedôslednosti) okresný súd s vedľajším účastníkom vôbec nekonal a napokon
dňa 12.12.2013 vo veci meritórne rozhodol. Okrem nedoručenia požadovaného návrhu na začatie
konania a jeho príloh, ktoré (doručenie) má z pohľadu celého súdneho konania primárny význam, súd
prvého stupňa neumožnil vedľajšiemu účastníkovi realizáciu fakticky žiadneho z jeho procesných práv
(rovnakých akými disponuje hlavný účastník).

Opísaný procesný postup okresného súdu vo svojich dôsledkoch znamená odňatie možnosti konať
pred súdom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a vedie (bez ďalšieho) k nevyhnutnosti
zrušenia napadnutého rozsudku. Uvedený nedostatok nie je pritom zhojiteľný ani eventuálnym zaslaním
všetkých nevyhnutných písomností vedľajšiemu účastníkovi v neskoršom období, napríklad spoločne
s (meritórnym) rozhodnutím. Obdobne vplyv na nutnosť zrušenia napadnutého rozsudku nemá ani po

meritórnom rozhodnutí veci zisťovaný postoj odporcu k otázke vedľajšieho účastenstva na jeho strane.
Je totiž nepochybné, že celé doterajšie konanie prebehlo bez účasti vedľajšieho účastníka, hoci vykonal
všetky zákonom predpokladané kroky na to, aby v konaní vystupoval, a v relevantnom čase nebola
vznesená (bez ohľadu na jej prípustnosť, či dôvodnosť) ani žiadna námietka jeho vstupu do konania.

K otázke vstupu vedľajšieho účastníka do konania krajský súd zároveň dodáva niekoľko poznámok. Z

vyjadrenia navrhovateľa k posudzovanému odvolaniu je zrejmé, že si osvojil argumentáciu obsiahnutú v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 z 5.2.2013 (publikované aj v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod R 62/2014). Odvolací súd z jeho obsahu (predovšetkým v spojitosti s
pozitívnym záväzkom štátu v ochrane spotrebiteľa) vyvodzuje čiastočne odlišný záver.

Formuláciám

„...priečil vstup takého vedľajšieho účastníka, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený“ (ktorá je súčasťou
tzv. právnej vety dotknutého judikátu), alebo

„...súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania“,

či vetám

„I keď sa určitý subjekt práva stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný
úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má
bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo
vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania“ alebo

“Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania pred súdom bol podporovaný niekým koho účasť si neželá“,viac zodpovedá prístup/výklad, kedy nie súhlas, ale naopak nesúhlas dotknutého hlavného účastníka
musí byť výslovný.

Krajský súd pri svojich záveroch zohľadňuje aj ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. a k nemu sa viažucu

súdnu prax (napr. tiež rozhodnutie publikované vo vyššie spomínanej zbierke pod R 64/2014). Na jednej
strane totiž pre samotný vstup, resp. pôsobenie vedľajšieho účastníka v konaní by mal byť vyžadovaný
(výslovný) súhlas účastníka, ktorého mieni vedľajší účastník podporovať, na strane druhej však všetky
jeho úkony v konaní (t.j. aj tie, s ktorými hlavný účastník nesúhlasí) sú posudzované konajúcim súdom
so zreteľom na všetky súvislosti. Predmetný prístup sa odvolaciemu súdu - osobitne v spotrebiteľských

veciach - (minimálne) javí ako kontraproduktívny.

V ďalšom postupe v konaní okresný súd opätovne prejedná a posúdi uplatnený nárok, v ktorom procese
umožní náležité uplatnenie práv vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Zároveň v rámci „nového“
rozhodnutia o trovách konania rozhodne i o trovách aktuálneho odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.