Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107201306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4107201306.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: F. X., bytom S., Y. XX, zast. JUDr. Jozefom
Dopirákom, advokátom so sídlom Levice, Bernolákova 1, proti povinnému: Ministerstvo vnútra SR so
sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o vymoženie 18.488,19 eura s príslušenstvom, o
odvolanípovinnéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduNitrazodňa30.apríla2013č.k.10Er/24/2007-149,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu
povinného na zastavenie exekučného konania, z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinného na zastavenie exekučného
konania, ako aj zamietol návrh povinného na odklad exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 202 ods. 2, § 374 ods. 4 OSP, § 47 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. g), k), § 58 ods. 3, 4, § 56
ods. 1, 2, 7, § 61c ods. 1, 2, § 243 Exekučného poriadku a zistením, že inými dôvodmi na zastavenie
exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nepatria ani do jedného z ustanovení §
57 ods. 1 Exekučného poriadku a môže súvisieť aj s tým, že exekútor vykonáva exekúciu nedovoleným
spôsobom alebo kombináciou nedovoleného a dovoleného spôsobu exekúcie. S poukazom na uvedené
súd prvého stupňa mal za to, že rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie a prípadne jej zastavení môže

súd vtedy, ak vydá konajúci exekútor upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Považoval za
zrejmé, že Exekučný poriadok a to najmä po prijatí novely zákona č. 230/2012 Z. z. poskytuje dostatočnú
ochranu štátu pred vykonaním exekúcie spôsobom, ktorý by postihol majetok nevyhnutne potrebný
na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, pričom ale súd musí skúmať v
každom jednotlivom prípade, aký spôsob exekúcie zvolil exekútor, aký majetok má exekúcia postihnúť.
To však zistí až po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom je povinný označiť majetok štátu

a spôsob jej vykonania. Pokiaľ by mala exekúcia postihnúť majetok štátu, ktorý exekúcii nepodlieha,
môže podať povinný návrh na zastavenie exekúcie, pričom účinky upovedomenia o začatí exekúcie
nastávajú, okrem iného, až právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Z
uvedeného vyplývalo, že súd nemohol zastaviť exekúciu na návrh povinného len preto, že povinným
je štát. Pokiaľ išlo o návrh povinného na odklad exekúcie, poukázal na to, že na podanie návrhu na
povolenie odkladu podľa odseku 1 je procesne legitimovaný povinný, ktorým môže byť len fyzická

osoba. Vyplývalo to nielen z textu ustanovenia, ale aj z povahy veci a hypotézy tejto normy. Právnym
dôvodomnávrhunapovolenieodkladubolotakénezavinenéprechodnépostaveniepovinného,vktorom
by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny (§ 115, 116 Občianskeho
zákonníka) obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie
vážne poškodený. Pretože povinným bol štát, nebolo možné vyhovieť návrhu povinného na odklad
exekúcie. Záverom s poukazom na § 8a ods. 4 zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v

miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd prvého stupňa konal s nástupom
pôvodného povinného, pričom k nástupníctvu došlo zo zákona.Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie podal v zákonnej
lehote odvolanie povinný, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom na skutkový stav

zdôraznil, že Ústava Slovenskej republiky pozná aj vymedzenie okruhu osôb, ktoré požívajú exekučno-
právnu imunitu so zreteľom na ich postavenie, pričom sem patria orgány verejnej správy a cudzie štáty.
Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil, že majetok štátu je chránený exekučno-právnou imunitou.
Novela Exekučného poriadku určila špecifický postup exekútora v prípade, ak povinným je štát a
to v ustanovení § 61c ods. 1 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené ustanovenia mal za

to, že je jednoznačné, že majetok štátu, ktorý je predmetom exekučného konania nemôže podliehať
exekúcii, pričom tento používa absolútnu exekučnú imunitu. Bolo preto neprípustné zo strany súdnej
exekútorky vykonať exekúciu predajom nehnuteľného majetku štátu uvedeného v upovedomeniach
o spôsobe vykonania exekúcie, pretože tieto nehnuteľnosti nepodliehajú exekúcii podľa § 61c ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku, pričom predstavujú majetok štátu podľa zákona č. 278/1993 Z.
z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Zároveň bolo neakceptovateľné vykonať

exekúciu prikázaním pohľadávok, pretože tu išlo o prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a o
prostriedky vedené na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie. S poukazom na uvedené ustálil,
že exekúcii podlieha iba hnuteľný majetok štátu, avšak iba za predpokladu, že tento majetok nie je
nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, pričom o tejto
skutočnosti rozhoduje súd. Namietal, že výkonom rozhodnutia predajom nehnuteľností uvedených v

upovedomeniach o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 09. 05. 2012 a zo dňa 21. 06. 2012 bolo
zasiahnuté do zákonných práv a povinností správu majetku štátu, ktorému je tým zabránené nakladať
s majetkom štátu tak, ako mu ukladá právny predpis o správe majetku štátu. Zároveň dal do pozornosti
skutočnosť, že oprávnená bola právoplatne odsúdená pre úmyselný trestný čin sprenevery a bola
zaviazaná k náhrade spôsobenej škody vo výške 8.630,42 eura. Okrem toho sa nestotožnil s tvrdením

súdu, že súd nemôže zastaviť exekúciu na návrh povinného len preto, že povinným je štát a poukázal
na spornosť vymáhaného peňažného plnenia. Na základe uvedených skutočností navrhol odvolaciemu
súdu, aby zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrhu na zastavenie
exekúcie vyhovie a exekúciu vyhlási za neprípustnú, resp. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

Kodvolaniupovinnéhosapísomnevyjadrilaoprávnená,zastávajúcnázor,žesúdprvéhostupňasprávne
a v súlade so zákonom návrh povinného na zastavenie exekučného konania zamietol. Okrem toho mala
za to, že o správnosti postupu súdu prvého stupňa svedčí aj nález Ústavného súdu SR č. 217/2012 sp.
zn. PL ÚS 111/2011 zo 4. júla 2012. Nepoprela, že Ministerstvo požiadala o vysporiadanie záväzkov

a pohľadávok, ako aj súhlasila, že je sporná výška vymáhaného peňažného plnenia, ktorej spornosť
následne vysvetlila a to s ohľadom na skutočnosť, že povinný jej vyplatil istinu zníženú o odvody do
sociálnej a zdravotnej poisťovne. Namietala a považovala za právne irelevantné tvrdenia povinného, že
v danom prípade je zákonný dôvod na zastavenie exekúcie a v tejto súvislosti poukázala aj na nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 509/2010-27. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. l OSP) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekučného
konania, je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnená svojím návrhom, doručeným súdnej exekútorke dňa

10. 01. 2007, požiadala súdnu exekútorku JUDr. Ivetu Tóthovú o vykonanie exekúcie voči povinnému
na vymoženie príslušenstva a to úroku z omeškania zo sumy 763.392,- Sk s 16,5%-ným úrokom
z omeškania od 09. 06. 2002 do zaplatenia. Za exekučný titul označila rozsudok Okresného súdu
Levice zo dňa 30. mája 2006 č. k. 10C/5/2002-203, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 08. 2006 a
vykonateľnosť dňa 15. 09. 20062. Dňa 02. 03. 2007 bola vyššie označená súdna exekútorka

prvostupňovým súdom poverená vykonaním tejto exekúcie.

Súdna exekútorka dňa 16. 03. 2007 vydala upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 5/2007-18, v
rámci ktorej zakázala povinnému nakladať s majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podliehaexekúcii. Následne povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v rámci ktorého namietal ťarchu na
nehnuteľnostiach - pozemky a stavba rekreačnej chaty v k. ú. X. na LV č. XX, ako aj podal návrh na
vylúčenienehnuteľnejvecizexekúcie.Opredmetnýchnávrhochsúdprvéhostupňarozhodoluznesením

zo dňa 20. mája 2008 č. k. 10Er/24/2007-76 tak, že návrhu povinného na vylúčenie veci z exekúcie
nevyhovel,exekúciuzriadenímexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnostizapísanénaLVč.XX.pre
kat. úz. X. - stavba s. č. XXX na p. č. XXX. a pozemky p. č. XXX/XX-XX, XXX/XX, XXX/XX-XX, XXX/XX,
XXX/XX a XXX/XX vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v časti zriadenia exekučného záložného práva na
uvedenénehnuteľnostizastavil,akoajuznesenímzodňa20.mája2008 č.k.10Er/24/2007-60zamietol

návrh Obvodného úradu v Leviciach na vylúčenie veci z exekúcie. Proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti za neprípustnú a jej zastavení podala v zákonnej lehote
odvolanie oprávnená, v dôsledku čoho súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 24. septembra
2008 č. k. 10Er/24/2007-90 tak, že exekúciu zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX pre kat. úz. X. - stavba s. č. XXX na p. č. XXX a pozemky p. č. XXX/XX-XX,
XXX/XX, XXX/XX-XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX vyhlásil za neprípustnú a exekúciu v časti zriadenia

exekučného záložného práva na uvedené nehnuteľnosti zastavil.

Podaním zo dňa 31. 05. 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 05. 06. 2012, povinný opätovne
podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dôvodil tým, že mu bolo doručené upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti v kat. území J. parc. č. XXX/X, parcely XXX/

X, súp. č. XXXX.. Predmetný návrh súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. augusta 2012 č.
k. 10Er/24/2007-128 zamietol. Následne povinný podal aj nový návrh na vyhlásenie exekúcie za
neprípustnú a na zastavenie exekúcie a súčasne aj návrh na odklad exekúcie. Dôvodil tým, že mu bolo
doručené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie prikázaním z účtov povinného. Okrem toho
podal aj odvolanie proti uzneseniu zo dňa 13. augusta 2012 č. k. 10Er/24/2007-128, o ktorom súd prvého

stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Medzitým v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy, týkajúcej sa postupu exekúcie v prípade,
ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu.

Podľa § 243 ods. 1 - 4 Exekučného poriadku, tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom
účinnosti tohto zákona. (2) V konaniach začatých predo dňom účinnosti tohto zákona lehota podľa § 61c
ods. 2 začína plynúť dňom účinnosti tohto zákona. (3) V konaniach začatých predo dňom účinnosti
tohto zákona, v ktorých sa postihuje majetok alebo práva štátu podľa § 61c ods. 2, účinky upovedomenia
o začatí exekúcie spočívajú do uplynutia lehoty podľa odseku 2. (4) Konania začaté predo dňom

účinnosti tohto zákona, ktoré postihujú majetok podľa § 61c ods. 1, súd zastaví.

Podľa § 47 ods. 4 Exekučného poriadku, ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu alebo majetok
Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, doručí exekútor povinnému spolu s upovedomením o
začatí exekúcie aj oznámenie, v ktorom označí majetok podľa § 61c ods. 2.

Podľa § 47 ods. 5 Exekučného poriadku, účinky upovedomenia o začatí exekúcie podľa odseku 1
nastávajú márnym uplynutím lehoty podľa § 61c ods. 2, uzavretím dohody podľa § 56 ods. 10 v rozsahu
uzavretej dohody alebo právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k).

Podľa§56ods.10Exekučnéhoporiadku,akexekúciapostihujemajetokaleboprávaštátualebomajetok
Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, exekútor môže s povinným v lehote 60 dní
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uzavrieť písomnú dohodu o majetku podliehajúcom
exekúcii podľa § 61c ods. 2. Počas plnenia písomnej dohody o majetku podliehajúcom exekúcii podľa
§ 61c ods. 2 exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

Podľa § 57 ods. 1 písm. k) Exekučného poriadku, exekučný súd exekúciu zastaví, ak rozhodol, že
majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie
verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c
ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

Podľa § 61c ods. 2 Exekučného poriadku, majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1
a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podliehajúci exekúcii, je vylúčený z exekúcie,ak súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. k). Návrh na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. k) môže povinný podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Podľa § 61c ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len
na majetok štátu v správe správcu majetku štátu,7a) z ktorého činnosti pohľadávka oprávneného vznikla.

Upovedomenie o začatí exekúcie je dôležitým procesným úkonom, ktorého význam spočíva najmä v
tom, že sa o začatí exekučného konania dozvedá i povinný, ktorému od jeho doručenia plynie lehota

na procesnú obranu proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie nemôže exekútor vydať predtým,
ako mu je doručené poverenie na vykonanie exekúcie, inak na jeho vydanie a doručenie účastníkom
lehota stanovená nie je. Preto exekútor môže najprv vykonať úkony slúžiace na zistenie a zabezpečenie
majetku povinného (vydať príkazy na vykonanie exekúcie určitým spôsobom) a upovedomenie vydať
až následne.

V upovedomení exekútor súčasne povinnému zakáže nakladať so svojím majetkom, ktorý
podlieha exekúcii podľa jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku, s
výnimkou majetku, ktorý je z exekúcie vylúčený alebo exekúcii nepodlieha podľa Exekučného
poriadku alebo iných právnych predpisov. Výnimkou je taktiež nakladanie s
majetkomzaúčelomuspokojeniavymáhanéhonároku,atovhotovostialebobezhotovostnýmprevodom
z účtu v banke. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov pre ich
rozpor so zákonom.

Ak chce súdny exekútor za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného zexekvovať aj
majetok alebo práva štátu, u ktorých je predpoklad, že sa na ne vzťahuje relatívna
exekučná imunita, je povinný doručiť povinnému spolu s upovedomením o začatí exekúcie
aj oznámenie, v ktorom je tento predmetný majetok (práva) štátu označený. Povinný môže
následne na základe tohto oznámenia podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. k) alebo so súdnym
exekútorom uzavrieť dohodu podľa § 56 ods. 10 .

Ak má byť exekúcia vedená na majetok alebo práva štátu s relatívnou exekučnou imunitou, tak
účinky upovedomenia o začatí exekúcie (inhibitórium a arestatórium) nenastávajú okamihom jeho
doručenia účastníkom exekučného konania (oprávnený a povinný), ale buď okamihom márneho
uplynutia 60-dňovej lehoty na uzavretie dohody medzi súdnym exekútorom a povinným podľa

§ 56 ods. 10 , alebo okamihom
uzavretia dohody podľa § 56 ods. 10 EP v rozsahu, v akom

bola táto dohoda uzatvorená, alebo právoplatnosťou uznesenia príslušného exekučného
súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
k) EP , ak povinný neuzavrel so
súdnym exekútorom dohodu podľa § 56 ods. 10 , ale namiesto toho
podal v 60-dňovej lehote (plynúcej od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému) návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. k) .

V danej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie
exekučného konania, ako aj zamietol návrh povinného na odklad exekučného konania. Zamietnutienávrhu na zastavenie exekučného konania odôvodil najmä tým, že súd nemôže zastaviť exekúciu
na návrh povinného len preto, že povinným je štát. Následne správne poukázal na zmenu právnej
úpravy,avšaktútozmenenúprávnuúpravunesprávneaplikovalnadanýprípad,pretožeúplneopomenul

skutočnosť, že v danom prípade ide o konanie začaté pred jej účinnosťou, teda upovedomenie o začatí
exekúcie už bolo vydané a na daný prípad bolo potrebné aplikovať zmenenú právnu úpravu v spojení
s prechodnými ustanoveniami. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Z ustanovenia § 243 ods. 2 OSP pritom vyplýva, že v konaniach začatých
predo dňom účinnosti tohto zákona lehota podľa § 61c ods. 2 začína plynúť dňom účinnosti tohto
zákona. Povinný svoj návrh na zastavenie konania podal dňa 20. 09. 2012, t.j. v lehote 60 dní odo dňa
účinnosti zákona, a preto predmetný návrh bolo potrebné považovať aj za návrh v zmysle § 61c ods. 2

Exekučného poriadku. Nakoľko však súdna exekútorka nedoručila povinnému spolu s upovedomením
o začatí exekúcie, resp. po zmene právnej úpravy, aj oznámenie, v ktorom by označila majetok štátu,
podliehajúci exekúcii, povinný z objektívnych dôvodov nemohol v rámci svojho návrhu na zastavenie
exekúcie presne špecifikovať namietaný majetok. S poukazom na uvedené odvolací súd bol toho
názoru, že súd prvého stupňa v danom prípade nepostupoval správne, keď na daný prípad neaplikoval

prechodné ustanovenia, nevyzval súdnu exekútorku na predloženie oznámenia povinnému, čím by
umožnil povinnému konkretizovať majetok, ktorý namieta, resp. umožnil mu postup podľa § 56 ods.
10 Exekučného poriadku. Z tohto pohľadu je rozhodnutie súdu prvého stupňa potrebné považovať za
predčasnéaformalistické,akoajnedostatočneodôvodnené,pretožesúdprvéhostupňaúplneopomenul
skutočnosť, že povinný namietal aj konkrétny majetok (nehnuteľnosti v kat. území J. parc. č. XXX/X,

parcely XXX/X,. súp. č. XXXX a účty) a s ním sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, čím
založil nepreskúmateľnosť zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekučného konania odvolacím
súdom, preto je jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, v rozpore so základným
právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na

zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia
byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať.
Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov,
prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol
pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo

svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil

a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude
dôslednepostupovaťpodľazmenenejprávnejúpravy,vyzvaťsúdnuexekútorkunadoručenieoznámenia
a umožniť povinnému v zmysle oznámenia upresniť návrh na zastavenie exekúcie, ako aj umožniť
povinnému postup podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku.

Ohľadom povinným namietaného nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012
odvolací súd záverom dodáva, že práve na predmetné rozhodnutie Ústavného súd SR zákonodarca
reagoval novelizáciou Exekučného poriadku. Išlo predovšetkým o zakotvenie nového ustanovenia §
61c Exekučného poriadku, ktorý upravuje problematiku exekučnej imunity, ale aj iných ustanovení
Exekučného poriadku, ktoré s touto otázkou súvisia.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.