Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/235/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241575
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112241575.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36234176, proti žalovanému: M. T., bytom V., K. XXX, zast. Mgr. Martinom Kiricom,
advokátom so sídlom Nitra, Mostná 42, o zaplatenie 1.724,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. apríla 2013 č. k. 14C/333/2012-143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia zmluvnej podmienky

- ročnej úrokovej sadzby za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj v zamietajúcej časti a v časti
náhrady trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu234,35
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že zmluvná podmienka - ročná úroková
sadzba vo výške 38,47% uvedená v zmluve o úvere zo dňa 17. 04. 2008, uzavretej medzi účastníkmi

konania, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 525,58 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, do rúk právneho zástupcu žalovaného Mgr. Martina Kirica, advokátska kancelária, Mostná č.
42, Nitra. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 zákona číslo 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, t.j. k 21. 04. 2008 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 39, § 40 ods.

1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. ku dňu 15. 03. 2008 /správne malo byť 17. 04. 2008/ (ďalej
len Občiansky zákonník), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení
platnom ku dňu omeškania dlžníka, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
a zistil, že predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 1.724,93 eura a to z titulu nesplateného úveru,

ktorý poskytol žalobca žalovanému na základe uzavretej zmluvy o úvere dňa 21. 04. 2008. Následne
súd prvého stupňa zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú
a posudzoval ju podľa platných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v čase jej uzavretia.
Preskúmaním zmluvy uzavretej dňa 21. 04. 2008 mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 eura. V zmluve boli dohodnuté mesačné splátky
v sume 1.914,- Sk (63,53 eura) mesačne, po dobu 60 mesiacov, t.j. 5 rokov, pri úrokovej sadzbe 38,47%

ročne a RPMN vo výške 47,2% ročne. Bolo nesporné, že žalovaný mal za poskytnutý úver (1.659,70
eura) zaplatiť celkom sumu 3.811,80 eura (60 x 63,53 eura), čo bolo navýšenie takmer o 130%. Súd
považoval za neprimerane vysoké celkové náklady spotrebiteľa na poskytnutý úver, a to v celkovej výške
1.883,42 eura (bez poistenia), ktorá suma predstavovala navýšenie oproti poskytnutému úveru takmer
o 113%, na ktorom navýšení mal nesporne podstatný podiel vysoký úrok z úveru. V úverovej zmluve bol
medzi účastníkmi zmluvy dohodnutý úrok vo výške 38,47% ročne. V čase poskytnutia úveru, t.j. ku dňu

21. 04. 2008 dosahovali priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre úvery spotrebiteľské
výšku od 12,26% do 14,17% ročne. Priemerné úrokové miery pre nefinančné spoločnosti v apríli 2008boli od 5,68% do 6,38% ročne. S poukazom na túto výšku priemerných úrokových mier obchodných
bánk, súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnej veci úrok z úveru, ktorý bol
žalobcom žalovanému poskytnutý vo výške 38,47% ročne, bolo potrebné vyhodnotiť ako neprimerane

vysoký úrok a to aj z dôvodu, že presahuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk o viac ako 23%,
čobolospoukazomnaustanovenie§53ods.6Občianskehozákonníkaneprípustné.Súdprvéhostupňa
túto zmluvnú podmienku - výšku úroku z úveru (38,47% ročne) vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Úroková
miera 38,47% ročne uvedená v zmluve bola neprimerane vysoká oproti obvykle požadovanej odplate na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Z prehľadu o priemernej úrokovej miery z úverov obchodných
bánk, ktoré sú uvedené na webovej stránke Národnej banky Slovenska vyplývalo, že priemerné úrokové
miery z úverov pre nefinančné spoločnosti sa v období apríla 2008 pohybovali od 5,53% do 6,38% ročne.
Preto, ak žalobca si vyžiadal úrok z úveru vo výške 38,47% ročne, bolo potrebné túto výšku jednoznačne
vyhlásiť za neprimerane vysokú, nakoľko na úkor spotrebiteľa žalobca získal finančné zvýhodnenie
v pomerne vysokej miere. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa neakceptoval námietku žalobcu v

tom smere, že žalobca je nebanková inštitúcia, a preto je potrebné akceptovať vyššiu úrokovú sadzbu,
nakoľko si finančné prostriedky požičiava od bánk. Taktiež súd prvého stupňa neakceptoval tvrdenie
žalobcu, že úrok z úveru bol 22,70% ročne, nakoľko v úverovej zmluve je jasne uvedená výška
ročnej úrokovej sadzby v kolónke 39. a to vo výške 38,47%. Zároveň, využijúc oprávnenie ustanovenia §
153 ods. 3 OSP súd prvého stupňa vyhlásil túto podmienku - výšku úroku (38,47% ročne) za neprijateľnú

zmluvnú podmienku a považoval úver za bezúročný, ako aj bez poplatkov, nakoľko žalobca žiadne
poplatkyzaúvernešpecifikovalatietonepožadoval.Spoukazomnauvedenéustálil,žežalobcaposkytol
žalovanému úver vo výške 1.659,70 eura a žalovaný zaplatil za úver celkom sumu 1.853,91 eura, ktorá
skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaný zaplatil na
istine úveru viac o 194,21 eura. Bolo nesporné, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou úveru

žalobcovi a to minimálne odo dňa 15. 02. 2009, od kedy žalobca požadoval splatenie celého úveru a z
tohto dôvodu vznikol žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania.
Keďže súd úver vyhodnotil ako úver bezúročný a tiež bez poplatkov, konštatoval, že žalovaný dňom 15.
05. 2012, kedy uhradil poslednú čiastku v sume 810 eur, splatil celú istinu úveru, ktorú o sumu 194,51
eura preplatil. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania a to zo sumy 1.465,49 eura od 15. 02. 2009

do 15. 05. 2012 vo výške 9% ročne, t.j. v sume 428,56 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil na
istine úveru viac o sumu 194,21 eura, súd prvého stupňa túto sumu započítal na úroky z omeškania,
ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť a po odpočítaní tejto už zaplatenej sumy (428,56-194,21)
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 234,35 eura.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že

žalovanému priznal náhradu trov konania, keďže tento bol v časti 86,5% žalovanej sumy úspešný a jeho
neúspech 13,5% považoval za minimálny. Okrem toho priznal náhradu trov konania žalovanému i za
konanie pred rozhodcom, nakoľko tento rozhodcovský rozsudok bol zrušený a v rozhodcovskom konaní
bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom a to v celkovej sume 525,58 eura.

Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa určenia, že zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, v zamietajúcej časti, ako aj v časti náhrady trov konania podal v zákonnom stanovenej
lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V prvom rade upozornil na skutočnosť, že predmetom plnenia z úverovej zmluvy je
peňažná suma a samotná výška odplaty vyjadrená v podobe úrokov alebo úrokovej sadzby, sa považuje

za cenu plnenia, a preto zastal názor, že výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nie je možné považovať
za neprijateľnú podmienku. Naviac dal do pozornosti skutočnosť, že úverová zmluva v kolónke 40.
obsahovala zákonodarcom požadovaný údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý v
danom prípade žalovanému ako spotrebiteľovi umožňoval posúdiť výhodnosť úveru s porovnateľnými
úvermi v danom čase poskytovanými na finančnom trhu bankovými i nebankovými subjektmi a slobodne

sa rozhodnúť, či uzavrie úverovú zmluvu a vstúpi tým do záväzkovo-právneho vzťahu so žalobcom.
Ohľadom porovnávania úverov poskytovaných bankami a nebankovými subjektmi bol toho názoru, že
pre porovnanie úrokových sadzieb poskytovaných nebankovými subjektmi a bankami by bolo potrebné
v záujme spravodlivosti porovnať rozdiel úrokovej miery medzi úrokovou mierou, za ktorú sú poskytnuté
úvery bankám úrokovou mierou, za ktorú následne poskytujú úvery banky a s tým rozdielom, ktorý

je medzi úrokovými sadzbami poskytovanými bankami nebankovým subjektom a úrokovou mierou, za
ktorú následne nebankové subjekty poskytujú úvery svojim klientom. Zdôraznil, že na uvedené faktyprihliadla aj legislatíva Slovenskej republiky, keď v roku 2010 novelizovala zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov Občiansky zákonník, konkrétne § 53 ods. 6. Mal za to, že na základe uvedeného

súd prvého stupňa mal výšku odplaty dojednanej za poskytnutý úver posudzovať nielen porovnávaním
s výškou úrokovej sadzby bánk, ale aj s výškou RPMN obvykle požadovanou na finančnom trhu.
Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd o zmenu napadnutých výrokov rozsudku, resp. ich zrušenie
a vyhovenie v súlade so žalobou.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa postupom podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom
pojednávaní (podľa § 214 ods. 2 OSP) a po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa určenia zmluvnej podmienky - ročnej
úrokovej sadzby za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci súd prvého stupňa konal na základe ustanovenia § 43
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní po tom, ako bol rozsudkom súdu č. k. 14C 16/2012-65
zo dňa 19. 6. 2012 zrušený rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, sp. zn. PEC-UP
69/2010 zo dňa 20. apríla 2011.

Žalobca v danej veci písomným podaním zo dňa 25. 02. 2013 žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného
návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.724,93 eura s 9% ročným úrokom
z omeškania od 15. 02. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a zároveň žiadal, aby súd konal o
tomto žalobnom návrhu. Súd na pojednávaní dňa 26. 02. 2013 zmenu žalobného návrhu pripustil tak,
ako ju žiadal žalobca a o tomto návrhu aj konal v tejto veci.

S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že predmetom konania v danej veci bolo uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.724,93 eura s 9% ročným úrokom z omeškania
od 15. 02. 2009 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom dňa 21. 04. 2008 úverovú zmluvu číslo 3804123616, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 1.659,70 eura (50.000,- Sk), ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi

formou pravidelných mesačných splátok vo výške 63,53 eura (1.914,- Sk) mesačne, počet splátok 60 a
celkom mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.811,80 eura (114.834,29 Sk). Žalovaný porušil zmluvné
podmienky, keď riadne a včas poskytnutý úver nesplácal, preto v zmysle Hlavy 6 § 3 písm. a/ žalobca
vyzval žalovaného listom zo dňa 22. 01. 2009 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 3.427,22 eura,
ktorá suma pozostávala z nezaplatenej štvrtej až ôsmej splátky, t.j. 5 x 63,53 eura, spolu 317,65 eura

a z nezaplatenej deviatej až šesťdesiatej splátky vo výške 3.070,60 eura a z neuhradených zmluvných
pokút 38,96 eura, spolu 3.427,22 eura. Dohodnuté poistenie zaniklo dňom zosplatnenia, preto pri dlžnej
deviatej až šesťdesiatej splátke bola z mesačnej splátky 63,53 eura odpočítaná suma poistného vo
výške 4,48 eura mesačne. Po zosplatnení úveru žalovaný zaplatil od 15. 08. 2011 do 16. 05. 2012 sumu
vo výške 1.660 eur. Žalobca obdŕžal od žalovaného úhrady v celkovej výške 1.853,91 eura, a preto si

touto žalobou neuplatnil zmluvné pokuty, poplatky za upomienky dojednané v úverovej zmluve a voči
žalovanému si uplatnil z titulu nezaplatených dlžných splátok sumu vo výške 1.724,93 eura spolu s 9%
ročným úrokom z omeškania od 15. 02. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len
Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy niet pochýb o tom, že sporom dotknutá úverová
zmluva uzatvorená účastníkmi konania dňa 17. 04. 2008 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň
otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

Rovnako tak nebolo v predmetnej veci sporu o tom, že dňa 17. 04. 2008 bola uzatvorená úverová
zmluva s celkovou výškou úveru 50.000,- Sk, po prepočte na súčasnú menu 1.659,70 eura, pričom
mesačná splátka mala byť 1.914,- Sk, t.j. 63,53 eura, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 38,47 %,
RPMN 47,2% a celkové náklady spotrebiteľa 56.740,- Sk. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné záväzné

podmienky.

Okrem toho nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 1.853,91 eura.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť

individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné,
pričom dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne
uzavierazmluvuaprávomočakáva,žedodávateľakoodborník,"profesionálneznalýpodnikateľ"dodáva
tovar alebo služby so zárukou kvality.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Následne v odseku 1 zákonodarca vymedzil
všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v

neprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba
rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených
v § 53 odseku 4. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa,
ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadnehoplnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo
zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

Novela (zákon č. 575/2009 Z. z.) účinná od 1. marca 2010 zmenila znenie druhej vety v odseku 1

tak, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a ďalej (to bolo
ajprednovelou),ženeprijateľnounemôžebyťtakápodmienka,ktoráboladojednanáindividuálne.Vtejto
súvislosti treba uviesť, že v § 37 ods. 1 je zakotvená požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho
úkonu, (čo sa, samozrejme, predovšetkým týka predmetu zmluvy) ako podmienka jeho platnosti.

S poukazom na uvedené, ako aj štruktúru úverovej zmluvy sa odvolací súd nemohol stotožniť s

postupom súdu prvého stupňa, v rámci ktorého súdu prvého stupňa vyhlásil výšku úroku z úveru za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súčasnom
znení neprijateľnou nemôže byť zmluvná podmienka, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Z ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

znení do 31. 10. 2008 okrem toho vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že predmetom plnenia pri úverovej zmluve je

poskytnutá suma a úroky. Okrem toho z úverovej zmluvy vyplýva, že poskytnutá suma i úroky spĺňajú
podmienky určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, ako aj sú jasne uvedené na prvej strane zmluvy.

Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za používanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne
na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť totiž v súlade

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu niekoľkonásobne mieru úroku poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

Keďže sa touto skutočnosťou súd prvého stupňa nezaoberal a úroky nehodnotil v súlade s §
39 Občianskeho zákonníka, prihliadnuc pritom na to, že neplatnosť jednej zmluvnej podmienky

nespôsobujeneplatnosťcelejzmluvy,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavecnesprávne
právne posúdil, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
určenia zmluvnej podmienky - ročnej úrokovej sadzby za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj v
zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný

(§ 226 OSP). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Záverom odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení
do 31. 10. 2008, z ktorého vyplýva, že ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie
peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na

odplatyposkytovanébankamiprispotrebnýchúveroch.Aksúdrozhodneozníženíodplatyzaposkytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.