Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220775
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211220775.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L., V.
XXX, zastúpenej opatrovníčkou: Q. G., súdna tajomníčka Okresného súdu Dunajská Streda, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova

9, IČO: 42 260 086, zastúpeného spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6,
IČO: 36 727 334, o zaplatenie 611,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.4.2013 č.k. 6C/19/2012-68 - v časti o náhrade
trov konania vedľajšiemu účastníkovi, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou súd vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd v dôsledku späťvzatia návrhu s použitím § 96 ods. 1 O.s.p.
konanie zastavil, s použitím § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch rozhodol,
že navrhovateľovi vracia súdny poplatok v sume 29,87 Eur a o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania súd rozhodol „podľa § 146

ods. 1 písm. c) O.s.p.“, keď obsahom odôvodnenia napadnutej časti uznesenia bola len citácia tohto
zákonného ustanovenia.

Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi,
podal odvolanie vedľajší účastník, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej
časti zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v
sume 142,01 Eur, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil súdu prvého stupňa. Zároveň požiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v
špecifikovanom rozsahu v celkovej sume 40,25 Eur. Odvolateľ bol toho názoru, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda z nesprávnej aplikácie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p,
keď súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a zisťovať, či návrh
bol podaný dôvodne a či navrhovateľ nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že navrhovateľ
zobral návrh späť zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu.

Podľa odvolateľa je nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo uplatnenie námietky premlčania
vedľajším účastníkom, čo znamená, že odporca bol úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka, za
ktorý vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. V ďalšom odvolateľ poukázal na
ust. § 157 ods. 2, § 167 ods. 2, § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. ako i § 3 ods. 4, 5, § 25 ods. 1 Zákona o
ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. V danom kontexte považuje stanovisko popierajúce význam

právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne a výklad, ktorý by u vedľajšieho účastníka vylúčilmožnosť dať sa právne zastúpiť, za absurdný a odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ. Zdôraznil, že
bez právneho posúdenia veci a vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by bolo
pravdepodobné, že odporkyňa by bola vo veci neúspešná. Súd svojím postupom a nepriznaním náhrady

poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a zasiahol do procesných práv vedľajšieho
účastníka. Uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom,
pričom poukázal na početné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v Banskej Bystrici, v Žiline, v
Nitre a v Trenčíne. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, žiadal,
aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil

a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia
na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak
procesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnomprocesenaprospechspotrebiteľaabudúmaťvčastitýkajúcej
sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o predbežnej otázke.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu vedľajšieho účastníka predložil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd

napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, pričom si zároveň uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú sumou 33,28 Eur. Vyslovil názor, že vedľajší účastník
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 3Cob/259/2011,
i Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/164/2012, rovnako na dôvodovú správu k zák. č. 348/2008.

Zdôraznil, že vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pre jeho vstup
nebol žiadny dôvod a vstupom došlo iba zbytočne k navýšeniu trov konania a k navodeniu dojmu, že
účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice 6Co/141/2012 i Krajského súdu v Banskej Bystrici
17Co/91/2012. Vyslovil dôvodnú pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že

vstúpil do predmetného konania a preto nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby
príprava a prevzatie vrátane prvej porady s klientom. Zdôraznil, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatnenie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného
zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
13Co/35/2012, Ústavného súdu SR II.ÚS 78/03 i Krajského súd v Banskej Bystrici 16Co/100/2012.

Podľa navrhovateľa žiadne z ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenie na ochranu práv
spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na
to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa neho
súd správne prihliadol na to, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia
dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k jeho nehospodárnosti. K návrhu na predloženie

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ navrhovateľ uviedol, že tento návrh považuje za nedôvodný
a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom na to, že účelnosť vynaložených trov konania
je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade a SD EÚ nemôže vykladať vnútroštátne právo
aleboposudzovaťjehoplatnosť,lebobyprekročilsvojeprávomoci.Kpísomnémuvyjadreniunavrhovateľ
pripojil niektoré rozhodnutia slovenských súdov dávajúce za pravdu jeho argumentom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom odvolania, teda výlučne v časti o nepriznaní náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi, keď preskúmavané rozhodnutie vo zvyšných častiach sa stalo právoplatným,
a zároveň v medziach daných dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ktorou nebola priznaná náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi je nevyhnutné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia
sumy 611,67 Eur s príslušenstvom ako i náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe
označenej úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa postupcom Home
Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bol odporkyni poskytnutý úver vo výške479,65 Eur, ktorý odporkyňa riadne nesplácala. V priebehu prvostupňového konania podaním dňa
17.4.2012 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, spojené so
žiadosťou o zaslanie návrhu na začatie konania, v ktorom sa zároveň vedľajší účastník vyjadril k návrhu

a vzniesol námietku premlčania, pričom navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Po doručení tohto
podania vedľajšieho účastníka navrhovateľovi, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 7.6.2012 zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhol konanie
zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať, pričom späťvzatie návrhu ničím
bližšie neodôvodnil. S poukazom na rozhodnutia rôznych súdov SR, ale podrobne zdôvodnil svoj názor

prečo nemá vedľajšiemu účastníkovi byť priznaná náhrada trov konania.

Prvostupňovýsúdvpreskúmavanomuznesenívsúvislostisrozhodovanímonáhradetrovkonanianičím
neargumentoval, s argumentáciou vedľajšieho účastníka sa nevysporiadal, odôvodnenie rozhodnutia v
tejto časti obsahuje len odkaz na aplikovaný paragraf.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv

účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy

a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd
vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157
ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami
dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu, nie je možné zistiť pre rozhodnutie o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi podstatné

a relevantné myšlienkové úvahy, na základe ktorých súd k uvedenému záveru o nepriznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi dospel. Prvostupňový súd v odôvodnení úplne prehliadol anevysporiadal sa s argumentáciou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka k náhrade jeho trov a to
napriek tomu, že do spisu pred rozhodnutím súdu doručil rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky
argumentujúce v prospech priznania trov vedľajšiemu účastníkovi. Iba odkaz na aplikovaný paragraf

nemôže byť riadnym odôvodnením veci. V odôvodnení rozhodnutia je totiž nevyhnutné použiť výklad
právne aplikačnej úvahy, ktorá súd viedla podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu.

Prvostupňový súd navyše ani neaplikoval nižšie uvedené právne normy, ktoré sú pre rozhodnutie o
náhrade trov konania v danom prípade rozhodujúce:

Podľa § 142 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu, okrem iných i v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok

ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa §
25 ods. 1 O.s.p. potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle účinného znenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa výlučne v odvolaním
napadnutej časti, ktorou súd nepriznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, keďže
postupom prvostupňového súdu došlo k odňatiu účastníkom možnosti konať pred súdom, s použitím
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa odseku citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka, pričom bude nevyhnutné vychádzať z vyššie citovaných na vec sa vzťahujúcich
právnych noriem a vysporiadať sa so všetkou relevantnou argumentáciou vznesenou vo vzťahu k
náhrade trov vedľajšieho účastníka tak zo strany navrhovateľa ako i vedľajšieho účastníka. V novom
rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.