Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209811
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8212209811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a. s.,
so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocka 10 proti žalovanej: W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.
XXXX/XX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka ma strane žalovaného Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 449,96 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 01. 10. 2013, č. k. 4C/211/2012-107 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 47,90 Eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania 94,01 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli 26. 01. 2007 zmluvu
o pripojení, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá užívateľská SIM karta s prideleným telefónnym
číslom: XXXX XXX XXX. Zároveň účastníci uzavreli dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej žalovaná

zakúpila mobilný telefón značky NOKIA 2630 a zaviazal sa využívať služby žalobcu po dobu 24
mesiacov. Následne žalovaná nezaplatila žalobcovi vyfakturované faktúry za elektronické komunikačné
služby v celkovej výške 261,01 Eur, a preto žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie záväzkov vo výške
261,01 Eur do 12. 06. 2009. Zároveň žalobca žalovanej oznámil, že ak v tomto termíne sumu neuhradí,
žalobca týmto listom s účinkami odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na úhradu
už splatnej pohľadávky v súlade s bodom 15.3 písm. b) všeobecných podmienok pre poskytovanie
verejných elektronických a komunikačných služieb odstupuje od zmluvy o pripojení, aj od ďalších zmlúv.

Súd mal za preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a odstúpenie
nadobudlo účinnosť 13. 06. 2009.

Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa prijal právny názor, podľa ktorého uplatnená
pohľadávka je premlčaná. Dvojročná premlčacia lehota pre uplatnenie práv žalobcu zo zmluvy začala
plynúť odstúpením od zmluvy žalobcu. Návrh bol podaný na súde 05. 03. 2012, teda po uplynutívšeobecnej2-ročnejpremlčacejdoby.Zanedôvodnýsúdpovažovalajnávrhžalobcu,ktorýmsadomáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty 248,95 Eur. Súd vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute ako neprijateľnú
podmienku a má za to, že neprijateľná podmienka je neplatná, pričom moderačné právo slúžiace

k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako
spotrebiteľských. Momentom odstúpenia od zmluvy nastal medzi účastníkmi právneho vzťahu režim
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a teda sú účastníci povinní
navzájom si vrátiť už poskytnuté plnenia. Ako vyplýva z podaného návrhu, žalovaná ku dňu podania
žaloby dlhovala žalobcovi na nezaplatených komunikačných službách 201,01 Eur a zmluvnú pokutu

248,95 Eur. Nárok na zmluvnú pokutu zanikol samotným odstúpením od zmluvy, ako aj v súvislosti s tým,
že uvedené dojednanie považoval súd za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Bezdôvodné
obohatenie na strane žalovanej by v tomto prípade predstavovalo nezaplatenú cenu služieb 201,01 Eur,
ale vzhľadom k uplatnenej námietke premlčania, nemohol súd premlčané právo žalobcovi priznať.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust.§ 142 ods. 1 v spojení s ust.§ 151 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že pokiaľ

ide o námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, z iných súdnych sporov je známe, že
odstúpením od zmluvy nevznikol medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia, a preto
nemožnoaplikovaťaniust.§107ods.1Občianskehozákonníkao2-ročnejpremlčacejdobe.Momentom
zrušenia zmluvy, a teda zánikom zmluvy je s poukazom na text pokusu o zmier zo dňa 29. 05. 2009,
deň nasledujúci po poslednom dni lehoty poskytnutej na úhradu pohľadávky, t. j. 13. 06. 2009. Z

dôkazov predložených súdu vyplýva, že telekomunikačné služby, ktoré boli žalovanej poskytnuté a boli
vyúčtované žalovaná neuhradila. V dôsledku toho, že žalovaná vedome neplatila riadne a včas cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby vzniklo žalobcovi právo odstúpiť od zmluvy o pripojení a žalobca
odstúpil od zmluvy s účinnosťou ku dňu 13. 06. 2009. Cena za služby, ktoré boli poskytnuté v čase
trvania služby bola riadne vyfakturovaná vo faktúrach priložených k návrhu a žalobca má nárok na

zaplatenie ceny za tieto služby V tomto prípade sa uplatnené nároky premlčujú vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe v súlade s ust.§ 101 Občianskeho zákonníka. Neplatí premlčacia doba ako v režime
bezdôvodného obohatenia, ale platí všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Preto má za to, že súd v
tejto veci vec nesprávne právne posúdil. Nesprávnosť rozhodnutia súdu vidí aj v zamietnutí žaloby na
zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur z dôvodu jej považovania za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Odvolaním namieta aj výrok o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok
verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery.

K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.

Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aaplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Konštantná judikatúra podporuje odvolacie námietky žalobcu, že odstúpením od zmluvy nezanikajú
práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením. Podľa žalobcu už raz vzniknuté právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty odstúpením od zmluvy nezanikne.

S uvedenou argumentáciou sa zásadne dá súhlasiť. Žalobcom prezentovaná právna konštrukcia a
treba povedať, že aj doterajšia judikatúra však nezohľadňujú ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva v zásade zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods.
2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva
a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si
majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi

účastníkmikonania súnevýhodnejšie akodôsledkyodstúpeniapodľa úpravyvObčianskomzákonníku.

Žalobca poukazuje na to, že sa použitím právnej úpravy o odstúpení od zmluvy podľa predpisov
občianskeho práva dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a v rozpore s princípom právnej istoty.

Odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí. Naopak spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné
podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich

dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty,
dôvery v objektívne občianske právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho
zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach,
Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009, str. 178).

Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a

dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromnéhopráva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata
výhody splátok).

Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj

napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1, 5 a § 457 OZ.

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.

Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro, bod 25, 26, 27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 Océano).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré

umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13/EHS (čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou
voblastiobsiahnutejtoutosmernicouscieľomzabezpečeniamaximálnehostupňaochranyspotrebiteľa“,
porov. tiež rozsudok súdneho dvora vo veci C 484/08 Caja, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ).

Predmetný spor je nepochybne sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, čo v priebehu konania žiaden z
účastníkov ani nespochybňoval Vzhľadom na ust.§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka si strany v
spotrebiteľských zmluvách nemôžu dojednať zmluvné podmienky odchylne od Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľa. Dôsledky odstúpenia od zmluvy, tak ako si ich dohodli účastníci konania
(resp. ako ich nadiktoval žalobca) bezpochyby zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti právnej

úprave odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, a preto takáto úprava nemôže
spotrebiteľa zaväzovať. Zároveň nemožno prehliadnuť, že je to práve žalobca, ktorý naformuloval
zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj
keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej
uzavretia (napr. výpoveď). Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku a momentom odstúpenia

od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z takéhoto vzťahu ako bezdôvodné obohatenia podľa ust.§ 457
Občianskeho zákonníka. Na takýto vzťah sa vzťahuje premlčacia lehota 2 rokov uvádzaná v ust.§ 107
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní, že je potrebné počítať túto
lehotu ako 3-ročnú, odvolací súd uvádza, že ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto
nemôže platiť 3-ročná premlčacia lehota. Žaloba bola podaná na súde po uplynutí 2-ročnej lehoty, a

preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak posúdil nárok žalobcu za premlčaný.

Bez ohľadu na otázku účinkov odstúpenia od zmluvy, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že civilný
kódex v ust. § 53a ods. 1, ale už aj v pomerne rozsiahlej judikatúre odvolacích súdov mu neumožňuje
naďalej obhajovať absolútne neplatnú zmluvnú pokutu v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Žalobcom
uplatnená zmluvná pokuta bola už vo vzťahu k samotnému žalobcovi súdmi opakovane judikovaná ako

neprijateľná zmluvná pokuta (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/31/2012, 3Co/26/2012,
7Co/36/2012).

Vzhľadom k uvedeným právoplatným rozsudkom žalobca s poukazom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinný zdržať sa používania nekalej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obdobná zmluvná pokuta

bola vyhlásená za neprijateľnú vo viacerých súdnych konaniach aj u iného mobilného operátora
(Orange Slovensko a. s., Telefónica Slovakia, s. r. o.). Ide o rozsudky Krajského súdu v Prešov sp. zn.
18Co/136/2010, 2Co/137/2010. 16Co/18/2012, 7Co/40/2012, 6Co/113/2010).Pokiaľžalobcavodvolanínamietalneúčelnosťprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkaadvokátomje
potrebné skonštatovať, že samotný žalobca je silná spoločnosť, ktorá sa v súdnych konaniach necháva
právne zastupovať advokátskou kanceláriou a upiera právo na právne zastupovanie združeniu na

ochranu spotrebiteľov. Teda vo vzťahu k žalobcovi je namieste otázka účelnosti vynaložených trov
právnehozastúpenia(ajžalobcasivtomtokonaníuplatnilnáhradutrovprávnehozastúpenia).Vovzťahu
k žalovanému táto účelnosť je jednoznačne daná už aj z charakteru vedľajšieho účastníka.

Súd vo svojom rozhodnutí pristúpil k zamietnutiu žaloby po tom, ako vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčaniaanáležiteargumentoval,prečožalobcovinemožnopriznaťnárokzozmluvnejpokuty.Akteda

žalobca v odvolaní tvrdí o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd je toho názoru,
že pôsobením vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní došlo k úspechu žalovanej. V predmetnom
právnom spore bolo potrebné vedľajším účastníkom preštudovať žalobu a prílohy, zhodnotiť právnu
podstatu veci a náležite právne reagovať. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom uplatnil námietku
premlčania a zhodnotil nároky zo zmluvnej pokuty ako neprijateľnú zmluvnú podmienku bolo náležité,
vecné a účinné. Žalovaný v predmetnom konaní dosiahol plný úspech, a preto správne posudzoval súd

prvého stupňa trovy konania predovšetkým z procesného hľadiska Záver žalobcu o neúčelnosti trov
vedľajšieho účastníka je nesprávny, keďže spotrebiteľ dosiahol vo veci plný úspech.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s

ust.§ 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane žalovaného,
ktorý má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho
konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
(vyjadrenie k odvolaniu) podľa ust.§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. (ďalej len „vyhlášky“).
Pozostávajú z odmeny vo výške 31,54 Eur, 8,39 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 7,97 Eur

DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Preto odvolací súd zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
odvolacieho konania spolu vo výške 47,90 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.