Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225845
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114225845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4
proti žalovanej: Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 04. 12. 2014, č. k. 9C/240/2014-41 a proti uzneseniu zo
dňa 31. 03. 2015 č. k. 9C/240/2014-72 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o uložení poriadkovej pokuty.

Zrušuje rozsudok vo výroku o uložení poriadkovej pokuty.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol,
žalovanémunáhradutrovkonanianepriznalauložilprávnemuzástupcovižalobcuadvokátskejkancelárii

FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomvBratislaveporiadkovúpokutuvovýške820Eur,ktorújepovinnýzaplatiť
Slovenská republika - Okresnému súdu Prešov v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že žalobca uplatňuje daný nárok v dôsledku tej
skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonania exekúcie v lehote 15 dní od doručenia takejto žiadosti s tým, že ide o exekučné konanie EX
11592/2009 povinnej W. I.. Súd prvého stupňa poukázal na obsah exekučného spisu a to konkrétne

Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/322/2009, kde exekučným titulom bol rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave. Súd prvého stupňa nemal za preukázaný nesprávny
úradný postup - existenciu prieťahov v spomínanom exekučnom konaní ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobu ako nedôvodnú
pretozamietol.Zdôraznil,ževuvádzanejexekučnejvecisúdnebolviazanýzákonnou15-dňovoulehotou
na rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora a súčasne obdobie do rozhodnutia exekučného
súdu bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého

exekučného spisu. Súd prvého stupňa podotkol, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré
žalobca iniciuje pred Okresným súdom je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne
potrebná na vykonanie tejto činnosti. V tejto súvislosti dal do pozornosti viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu SR súvisiace s prejednávanou problematikou. Uviedol, že súdna prax sa ustálila na závere, želehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podotkol, že rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná
nezákonnosť takéhoto rozhodnutia. Žalobu preto ako neopodstatnenú zamietol a rozhodol tiež o trovách
konania účastníkov a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o výrok o uloženej poriadkovej pokute, toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa § 53
ods. 1 O.s.p. Uviedol, že vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2014 v neprítomnosti
účastníkov konania. Pokiaľ ide o žalobcu, ten dňa 03. 12. 2014 o 17:51 hod. zaslal súdu podanie,
ktorým žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu účasti na pojednávaniach pred Okresným súdom Zvolen.
Svoju žiadosť o odročenie pojednávania však nepodporil preukázaním predvolania na pojednávanie
Okresného súdu vo Zvolene ani tým, kedy mu takéto predvolanie bolo doručené a prečo žiada odročiť

pojednávanie až 03. 12. 2014, keď predvolanie mu bolo doručené 13. 10. 2014. Skonštatoval, že právny
zástupca žalobcu sa dopustil klamstva, keďže telefonicky na Okresnom súde Zvolen bolo zistené, že
tento sa pojednávaní pred ním nezúčastňuje. Právny zástupca žalobcu tak svojím postupom maril
právo žalovanej na prejednanie veci v primeranej lehote a hrubo sťažoval postup konania. Urobil tak v
priamom úmysle hrubým klamaním súdu a preto súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu uložil

poriadkovú pokutu vo výške 820 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd
rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v §

9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa

nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Poukázal na čl.
144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul

trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. ďalej tvrdí, že súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše

súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽP v Štrasburgu,
ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Žalobca nechápe ako môže mať na
výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj takú skutočnosť, ktorá
s predmetom konania nesúvisela. Pokiaľ ide o rozhodnutie o poriadkovej pokute, žalobca nesúhlasí

s postupom súdu prvého stupňa. Uvádza, že predložil a označil všetky dôkazy, ktoré je potrebné
vykonať v konaní. Jeho fyzická účasť na pojednávaní nie je potrebná a súd mohol prejednať vec aj
bez jeho účasti, ak ospravedlneniu neúčasti nevyhovel. Právny zástupca žalobcu svojím postupom
sa nedopustil žiadneho marenia práva žalovanej na prejednanie veci v primeranej lehote. S týmto
rozhodnutím teda nemožno súhlasiť, nakoľko žalovaná svojím doterajším postojom vo všetkých iných

obdobných konaniach preukázala pravý opak tým, že sa nezúčastnila na žiadnom z viac ako 12 000
pojednávaní, pričom jej zo strany konajúcich súdov poriadková pokuta uložená nebola v žiadnom
prípade. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na
opätovné prejednanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o vec samú, odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa pri aplikácii právnych predpisov a
argumentácii vo svojom odôvodnení rozhodnutia nevychádzal z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. v znení platnom od 01.01.2013, ako to paušálne tvrdí žalobca vo svojom odvolaní.
Argumentácia súdu prvého stupňa je totiž založená na úplne iných okolnostiach, ako to bolo citované

vyššie z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 -dňovej zákonnej lehoty
stanovenej § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto 15-
dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor
žiadosti o udelene poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti
exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2Er/322/2009 je zrejmé, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 26. 11. 2009. Dňa 30.
12. 2009 exekučný súd vyzval právneho zástupcu oprávneného - žalobcu o predloženie úverových
zmlúv, na základe ktorých boli vydané exekučné tituly v exekučných konaniach vedených pod sp. zn.

2Er/317/2009, 2Er/340/2009, 2Er/322/2009, 2Er/341/2009, 2Er/316/2009, a to v lehote 10 dní. Právny
zástupca oprávneného listom zo dňa 19. 01. 2010 oznámil exekučnému súdu, že mu nie je zrejmé,
na základe akého právneho predpisu je povinný k podanému návrhu na vykonanie exekúcie doložiť
ďalšie písomnosti (zmluvu o úvere). Bol toho názoru, že požiadavka exekučného súdu nemá oporu v
Exekučnom poriadku, ani v zákone o rozhodcovskom konaní.

Je potrebné v zmysle vyššie uvedeného zdôrazniť, že materiálny prieskum súladu exekučného titulu so
zákonom umožňuje aj ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a/, b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Pri rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobcom v tomto konaní je potrebné vychádzať aj z judikatúry
Ústavného súdu SR, pričom je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutíIV. ÚS 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcovi v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej
zmluvy zo 16.04.2012, ktorá bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť

o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná
nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Poukázal na to, že sťažovateľ ( žalobca ) podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda
zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým

časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu SR sú akceptovateľné aj v predmetnej veci.
Naďalejplatí,žežalobcaskutočnepodávalvdanomobdobíviaceroexekučnýchnávrhov,ktorénásledne
boli postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a po udelení
takéhoto poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy, napr. v podobe návrhu na zmenu exekútora.

Teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných technických a administratívnych možností súdu, ktorý
má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním.

Základnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.
sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len z týchto predpokladov, zodpovednosť žalovaného
účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daná nie je.

Odvolací súd preto s prihliadnutím na uvádzané dôvody rozsudok okrem výroku o uložení poriadkovej
pokuty potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o výrok o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalobcu je potrebné uviesť, že
tento výrok nie je obsiahnutý v rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2014
(č. l. 40). Pokiaľ sa vychádza z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2014 je zrejmé,
že na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok v odlišnom znení a síce tak, že súd prvého stupňa

návrh na prerušenie konania zamietol, žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V
takto vyhlásenom rozsudku na spomínanom pojednávaní absentuje výrok o uložení poriadkovej pokuty
právnemu zástupcu žalobcovi, keď tento je obsiahnutý až v písomnom vyhotovení rozsudku (č. l. 41
spisu).

Je teda zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2014 bol vyhlásený rozsudok v odlišnom znení,
ktorým sa návrh na prerušenie konania zamietol, žaloba sa zamietla, náhrada trov konania sa žalovanej
nepriznala a rozsudok neobsahoval výrok o uložení poriadkovej pokuty právnemu zástupcovi žalobcu.

Podľa § 156 ods. 4 O.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Vychádzajúc z uvedeného tak bolo potrebné rozsudok vo výroku o uložení poriadkovej pokuty zrušiť
ako nadbytočný postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. Pokiaľ má súd prvého stupňa za to, že sú
tu dané dôvody pre uloženie poriadkovej pokuty vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu, rozhodne
v tomto smere samostatným uznesením.

Uznesením zo dňa 31. 03. 2015 č. k. 9C/240/2014-72 súd prvého stupňa súd uložil žalobcovi, aby v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 Eur.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie zrušiť ako

neopodstatnené. Poukázal, že z definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie,
dovolanie a pod., ako je tomu pri položke1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca zdôraznil, že
podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za

podané odvolanie. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/39/2007. V
prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore týmto Zákonom o súdnych poplatkochuložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ak je účastníkovi konania v rozpore so Zákonom
o súdnych poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo
strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú v článku 46 ods.

1 Ústavy SR a porušenie článku 12 ods. 1, no najmä 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše podľa
§ 18ca Zákona o súdnych poplatkov vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými
po 30.09.2012. V danom prípade žaloba bola podaná pred 01.10.2012 a konanie sa začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny

stav platný do 30.09.2012. Do tohto obdobia bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. V zmysle týchto dôvodov navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

Aj toto rozhodnutie preskúmal odvolací súd podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené

s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného
oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.

286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred

novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú

povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje

podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebojeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych
poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa

30.04.2014).

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto
štádiu trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.