Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205784
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514205784.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti súdu
o mal. O. V., nar. X.X.XXXX, bytom C. U. č. XX, občan SR, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni dieťa rodičov B. V., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom
O. XXC, XXX XX I., t.č. na neznámom mieste, občan SR, zastúpený opatrovníkom pre toto konanie
Mestom I. a K. M., nar. X.X.XXXX, bytom C. U. č. XX, občianka SR, v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/84/02-15 zo dňa 16.1.2003 v časti
výživného tak, že toto výživné zo strany otca B. V., nar. XX.X.XXXX z v y š u j e pre mal. O. V., nar.
X.X.XXXX zo sumy 1000,- Sk na sumu 90 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám
matky vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 13.11.2014.

II. Dlžné výživné za obdobie od 13.11.2014 do 30.6.2015 vo výške 420 eur sa otcovi p o v o ľ u j e
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2014 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre
mal. O. zo sumy 33 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, počnúc dňom 1.11.2014.
Návrh odôvodnila tým, že otcovi mal. dieťaťa bolo stanovené výživné v sume 33 eur, ktoré je
nepostačujúce. Od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery ona je nezamestnaná, s
terajším manželom má 7 ročnú dcéru. Náklady na domácnosť má cca 110 eur. Syn navštevuje školu
v M., náklady na neho sú vyššie.
.

Súd uznesením č.k. 2P/101/2014-7 zo dňa 19.11.2014 ustanovil mal. O. kolízneho opatrovníka a to
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

Uznesením č.k. 2P/101/2014-8 zo dňa 19.11.2014 súd poučil účastníkov konania o ich procesných
právach a povinnostiach, otcovi zaslal návrh.

Keďže otec mal. dieťaťa sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, súdu sa miesto jeho pobytu
nepodarilo zistiť uznesením č.k. 2P/101/2014-73 zo dňa 14.54.2015 mu ustanovil opatrovníka pre toto
konanie a to Mesto I..

Pojednávania sa opatrovník otca mal. dieťaťa nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomností, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti
opatrovníka otca mal. dieťaťa.

Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala uviedla, že od poslednej úpravy výživného
od roku 2003 tak na jej strane ako aj na strane mal. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov. Mal.
O. vyrástol má 16 rokov, učí sa zlé, je zdravý. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v roku 2006 sa vydala,
pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť k dcére X. B. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá je žiačkou 3. ročníka
ZŠ, je zdravá. Ona je nezamestnaná, v súčasnosti na PN, poberá nemocenské dávky v sume 53 eur
mesačne, jej manžel je živnostník s príjmom cca 2000 eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa na pojednávaní pripojil k návrhu matky, mal za to, že došlo k podstatnej zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného v rozsahu požadovanom matkou. Dlžné výživne navrhol
otcovi povoliť splácať v pravidelných splátkach.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka konania, oboznámil sa s
obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery rodičov mal.
dieťaťa, ako aj z obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/3/2010,
ktorého obsahom je aj spis Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/84/2002 na základe čoho ustálil tento
skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/84/2002-15 zo dňa 16.1.2003, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.03.2003 bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bol mal. O. zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 1000,- Sk mesačne
počnúc dňom 01.12.2001. Dlžné výživné určené nebolo.
V tom čase mal O. 3,5 roka, navštevoval materskú škôlku, jeho náklady matka vyčíslila sumou 700 Sk
mesačne.
Matka bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi, bývala pri rodičoch. Inú vyživovaciu
povinnosť nemala.
Otec dosahoval príjem cca 5 500 Sk, uhrádzal ubytovňu 1 600,- Sk, býval pri matke, ktorej na chod
domácnosti prispieval sumou 1 700,- Sk mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Matka podala návrh na zvýšenie výživného po cca 12 rokoch od poslednej úpravy výživného.
.

V súčasnosti mal. O. je vo veku 16 rokov, navštevuje základnú školu, je zdravý matka mu hradí bežné
náklady.
Matka je nezamestnaná, v súčasnosti PN je jej vyplácaná nemocenská dávka v sume 53 eur, do februára
2015 pracovala na 3 mesiace na dohodu na Salaši u Franka kde dosiahla príjem cca 90 eur mesačne.
Matka v roku 2006 uzatvorila manželstvo s D. M., pribudla jej vyživovacia povinnosť k dcére X. B., nar.
XX.X.XXXX. Jej manžel je živnostník s príjmom cca 2000 eur mesačne.

Aktuálne osobné a majetkové pomery otca sa súdu nepodarilo zistiť, podľa správy Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku (čl. 80 spisu) otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
naposledy bol evidovaný v období od 15.1.2014 do 26.2.2014, vyradený bol 27.23.2014 z dôvodu ne
spolupráce s úradom.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodne osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 159 ods. 3 o.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Právne posúdenie vecí:

Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. O. zo sumy 1 000,- Sk na sumu
90 eur mesačne počnúc dňom 1.11.2014. O výživnom pre mal. dieťa bolo naposledy právoplatne
rozhodnuté v marci 2003.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o
veci opakovane rozhodnúť (zvýšiť výživné pre mal. dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov tak na strane
mal. dieťaťa jako aj na strane jeho matky.

Mal. dieťa vyrástlo, v súčasnosti má 16 rokov, je z neho v podstate mladý muž s čím sú určite spojené
oveľa vyššie náklady či už na stravu, ošatenie, obuv ako na 3,5 ročné dieťa.
Zmena pomerov nastala na strane matky, tá je v súčasnosti nezamestnaná, jediným zdrojom jej príjmu
aktuálne sú len nemocenské dávky v sume 53 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného pre mal.
O. sa vydala a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť.

Aktuálne pomery otca, vzhľadom na skutočnosť, že sa zdržiava na neznámej adrese sa nepodarilo zistiť,
súd mal však preukázané, že nie je v evidencií uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný
vo februári 2014, vyradený z evidencie bol z dôvodu ne spolupráce s úradom.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod
na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané,
že sa pomery účastníkov
.zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona
o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu
výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických
ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla
odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako
objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná
zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávneného - maloletých. Na ich strane je však
treba prihliadnuť na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na ich vek, vývoj, rast, štúdiom a prípravou
na budúce povolanie a s tým spojené zvýšené náklady na stavovanie, ošatenie.

V prejednávanej veci súd má za to, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúce zvýšenie výživného
došlo na strane oprávneného mal. O., ktorý má 16 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy.
Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného (12 rokov) súd má za to, že sú dané
dôvody na zvýšenie výživného pre mal. O. zo strany otca.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči
dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať. Ak sa príjem javí ako nepravdivý,
resp. je nepreukázateľný, je povinnosťou súdu prihliadnuť na tzv. potencionalitu príjmov. Otec dieťaťa
je vyučený poľnohospodár, má ukončené Stredné odborné učilište poľnohospodárske v I..

Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného pre mal. O. zohľadnil predovšetkým potreby maloletého a
s prihliadnutím na príjem rodičov toto primerane veku a potrebám mal. O. zvýšil na sumu 90 eur
mesačne (o cca 60 eur mesačne). Takto určené výživné sa javí ako primerané odôvodňujúce potreby
maloletého O. ale aj schopnosti a možnosti povinného - otca. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je
objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu
v rozsahu 90,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol
adekvátne zúročiť. Výživné na maloleté detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov.
Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené.

Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil dňom začatia konania, t.j. dňom podania návrhu na
súd (13.11.2014), keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré by výživné určil pred týmto
dňom podľa návrhu matky, preto v časti zvýšenia výživného za obdobie od 1.11.2014 do 13.11.2014
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd zároveň zaviazal otca mal. dieťaťa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 13.11.2014 do 30.06.2015
vo výške 420 eur, ktoré povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods.
.1 O.s.p. v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného priznaného mesačného výživného v sume
90 eur čo za uvedené obdobie činí sumu 420 eur ( 11/14 - 18 dní čo je 54 eur, 12/2014-06/2015 7
x 90 čo je 630 eur).
Podľa tvrdenia matky otec prostredníctvom svojej matky výživné platí v sume 33 eur mesačne za
uvedené obdobie zaplatil 264 eur.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.